Leto (Лeтo)
Ruský film Leto mal svetovú premiéru vlani na festivale v Cannes. Bez účasti režiséra. Totiž Kirill Serebrennikov, rodák z Rostova, ktorý sa réžii začal venovať popri štúdiu fyziky na univerzite, získal medzinárodné renomé ako filmový a divadelný režisér a dnes pôsobí ako riaditeľ moskovského divadla Gogol centrum.
V čase premiéry v Cannes však bol v domácom väzení pre obvinenie z ekonomickej trestnej činnosti (sprenevera dotácií na kultúrne projekty) a, pravdepodobne, je v ňom i dnes. Napriek tomu vraj získal začiatkom roka na domácej pôde od Zväzu ruskej kinematografie cenu Biely slon v kategórii najlepšia réžia. Kirill Serebrennikov (1969) vychádza zo skutočných udalostí a ako spoluscenárista a režisér zachytáva výsek zo života dvoch výrazných predstaviteľov sovietskej rockovej scény začiatkom osemdesiatych rokov v Petrohrade (vtedajšom Leningrade). Sú to líder skupiny Zoopark Michail Naumenko (1955-1991) známy ako Miky, či Majkl a líder skupiny Kino Viktor Coj (1962-1990). Obaja zahynuli predčasne. Viktor pri autohavárii ako 28-ročný, Michail na krvácanie do mozgu ako 36-ročný. Viktor však prežil ako legenda, symbol túžby po inom, slobodnom živote.
Hneď v úvode vidíme ukážku z Mikyho vystúpenia v eningradskom Rock klube. Je to jediné miesto v meste, kde sa po schválení textov môže táto hudba hrať, lebo rock je ideologicky odsudzovaný ako závan nepriateľskej západnej kultúry. Prísni dozorcovia bdejú nad tým, aby mladí ľudia v hľadisku vzorne sedeli a okrem potlesku nereagovali ani slovne, ani plagátmi či tancom, inak im hrozia políciou. Úplne inak je to v nasledujúcej scéne: Miky so skupinou a „fanynkami“ sa neviazane bavia na pláži. Sem prichádza za ním mladý rezbársky učeň Viktor – Víťa, aby mu s kamarátom predviedol svoje pesničky a vypočul si, čo si o nich myslí. Miky podvedome úspešne napodobňuje svoje anglicky spievajúce hudobné vzory ako Lou Reed či Iggy Pop a úspešne ich transponuje do ruštiny, teraz je konfrontovaný s originálnym a očividne talentovaným chlapcom a veľkoryso sa rozhodne pomôcť mu. Povzbudzuje ho, presadí jeho vystúpenie v rockovom klube, dokonca mu dohodne nahratie jeho prvej platne. Spriatelí sa s ním natoľko, že nepochopiteľne toleruje dokonca aj jeho zblíženie so svojou krásnou manželkou Natáliou. Zdá sa, že nad všetkým panuje leto plné lásky, priateľstva a hudby. Lenže, vzťahy i spoločenská situácia sa komplikujú. Predstavy a sny sa príliš rozchádzajú s realitou. Treba si zarábať na živobytie, myslieť aj na rodinu a rockové záťahy po koncertoch, plné alkoholu a drog, nie sú východiskom z frustrácii. Navyše sa vzťahy komplikujú, rovnako ako spoločenská situácia, niektorí kamaráti dostali povolávací rozkaz a čaká ich neistý osud na fronte v Afganistane. Víťovi takto narukoval bubeník a z núdze sa rozhodol preto použiť technickú novinku – nahrané bicie. Viac z deja sa však nepatrí prezrádzať...
Leto je čiernobiely film, ale nečakane sa v ňom objavujú farebné zábery, či pokusy o animáciu. Niektoré scény pripomínajú akýsi absurdný psychodelický sen. Nevraviac o pohrávaní sa vedomím a podvedomím jednotlivých aktérov, nuž a aj s dôverou diváka, ktorý sa môže prestať orientovať v tom, čo vidí na plátne je predstava alebo skutočnosť? Pre jeho pobavenie a možno i spomínanú orientáciu sa preto občas objaví postava, ktorá vyhlási: „Toto sa nestalo“, alebo svojsky komentuje dej. Mimochodom, na časovú postupnosť zabudnite, aj na psychologické zdôvodňovanie konania postáv, či logickosť použitia žánrovotvorných prvkov. Realita sa prelína s víziou, romantika s fraškou. Zaujímavá je scéna vo vlaku s generačným incidentom a zásahom „tajných“ alebo scény v komunálnych, ale i prepychovo zariadených bytoch. Staršej generácii môže byť povedomá hoci aj scéna, v ktorej sa „kádrovčíčka“ rozhoduje v závodnej jedálni pri obede, či schváli texty skupiny a otvorí jej tak dvere na pódium alebo nie. Nuž a prekvapujúce je aj zistenie, že kým u nás sme poznali termín “bytové divadlo“, jestvovali aj tzv. bytové koncerty, na ktorých speváci mohli v Moskve či v Leningrade celkom dobre zarobiť, kým sa im podarilo presadiť sa oficiálne v amfiteátroch či neskôr v televízii a podobne.
Režisér mal šťastnú ruku pri výbere hlavných predstaviteľov. Viktora, ktorého mama bola Ruska a otec Kórejec, stvárnil nemecko-kórejský herec Yoo Tae. Postavu Mikyho zveril spevákovi Romanovi Bilykovi, známemu aj pod umeleckým menom Roma Zver, ktorý si vzal na starosť aj hudobnú stránku filmu. Spomienky Mikyho manželky Natálie boli jedným zo zdrojov scenára. Herecky ju stvárnila pôvabná Irina Staršenbaum. Bonusom sú texty piesní. Kruté, neobrúsené slová, možno neohrabané rýmy, ale oslovia, pripomenú atmosféru či citové poryvy, niečo, čo pozná i našinec. Navyše, divák, ak nie je odborník a znalec ruskej kultúry, si rozšíri vedomosti, lebo si uvedomí, že medzi ruské legendy patrí nielen Vysockij a Okudžava, ale aj Viktor Coj. Jedna z návštevníčok premietania sa po projekcii nadšene rozhovorila o osobných spomienkach na neho a jeho pamätný múr v Moskve, ktorý nemá núdzu o návštevníkov ani dnes.
Film Leto je zaujímavo nakrútený hudobný a biografický film. A aj keď je určený skôr klubovému divákovi, zaslúži si pozornosť nielen preto, že ho nakrútil režisér, o ktorom sa hovorí a píše v úplne iných súvislostiach.
Leto (Лeтo), Rusko, 2018
Dĺžka: 126 minút
Réžia: Kirill Serebrennikov
Scenár: Kirill Serebrennikov, Lili Idova, Michail Idov
Kamera: Vladislav Opeljanc
Strih: Jurij Karich
Hudba: Roman Bilyk
Hrajú: YooTae, Irina Starsenbaum, Roman Bilyk, Filipp Avdejev, Alexandr Gorčilin, Nikita Jefremov, Julija Aug, Jelena Koreneva, Lija Achedžakova, Anton Adasanskij, Georgih Kudrenko, Alexandra Revenko, Nikita Jelenev a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 14. marca 2019
Foto: ASFK