ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Pepík (Pepa)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Pepik resizeČeský režisér Ján Novák má úrodný rok. Do kín sa postupne dostanú až tri jeho filmy, Teambuilding, Dukátová skala a Pepík, ten posledný podporený Štátnym fondom pre kinematografiu Českej republiky. Nechajme bokom úvahy, ako sa tvorcovi Kameňáku 4, ktorý je podľa Česko-slovenskej filmovej databázy s diváckou podporou sedemnásť percent sedemdesiatym piatym najhorším filmom na tomto portáli, o ohlasoch odbornej kritiky nevraviac, podarilo zohnať peniaze až na tri tituly, a venujme sa najaktuálnejšiemu z nich, ktorý práve vstupuje do slovenských kín.

Ján Novák sa zhodou okolností narodil v Žiari nad Hronom (1966) českým rodičom – lekárom. Študoval na JAMU herectvo, v tomto povolaní pôsobil v Šumperku, Brne a Ostrave, neskôr si zvolil réžiu na AMU. Nakrúca filmy, píše scenáre, úspešne sa presadil v televízii, kde sa podpísal pod také dlhodobé, opätovne reprízované a divácky vďačné Pepik7 resizeseriály ako Comeback, Svadby v Benátkach či Prístav. Scenár k filmu Pepík vytvoril v spolupráci s Jaroslavom Sauerom, ktorý má na literárnom konte vlaňajšiu komédiu Špindl. Svojím spoločným filmom sa zaradili do súčasného hojne frekventovaného a kvalitatívne nevýrazného prúdu českej kinematografie, ktorý sa zameriava na postavy oboch pohlaví v životnej kríze, pričom ich problémy sa snaží zobrazovať humorným spôsobom.

Tvorcovia žánrovo označujú svoj film za tragikomédiu, no v realizácii nenapĺňajú ani jednu zo zložiek tohto slova. Životný príbeh obyčajného, malého českého človeka Pepu Nováka (nomen omen) je vyrozprávaný lineárne, priamočiaro, bez prekvapení a tajomstiev, pričom pointa sa prezrádza už na začiatku. Tento spôsob narácie podčiarkuje použitie hlavnej Pepik12 resizepostavy ako rozprávača, ktorý je v podobe voice over takmer neustále prítomný, väčšinou zbytočne, lebo k zobrazovanému deju nepridáva žiadnu nadhodnotu. Pepa, v tragickom (pred)závere filmu zrelý päťdesiatnik s neuspokojivým životom, sa síce berie príliš vážne, ale nie je schopný nielen činu, ale ani sebareflexie. Outsider od narodenia, dieťa hipisáckych rodičov, vychovávané osamelou matkou, je vďačným objektom šikanovania v škôlke, škole i medzi kamarátmi, ako aj využívania až zneužívania v zamestnaní a rodine. Najtrefnejšie ho charakterizuje taxikár, svedok manželskej scény, ktorý povie: „Ste dobrý chlap. Alebo blbec.“

Pepik4 resizePepa, malý úradník v bližšie nešpecifikovanom podniku, ktorý vedie jeho kamarát Tonda, úspešne postupujúci po kariérnom rebríku, síce túži po lepšom, vnútorne bohatšom živote, no nič pre to neurobí. V porovnaní s dnes vládnucou filozofiou presadiť sa za každú cenu je priam antihrdinom, alebo, ako vraví propagačný slogan filmu, „smoliarom proti svojej vôli“. Lenže Pepa žiadnu vôľu nemá. Nesnaží sa zmysluplne uplatniť ani v zamestnaní, kde je po celý čas zavalený obalmi so spismi, čo pôsobí ako retro, ani v domácnosti, kde kraľuje panovačná manželka Zdena. Radšej sa oddáva naivným erotickým fantáziám, ktoré sa nikdy nesplnia. Jeho jedinou radosťou sú potajomky vyfajčené cigarety či pozorovanie susedov – mladého manželského páru, ktorých videný, ale nepočutý kontakt omylom pokladá za vytúžený, no nedosiahnuteľný ideál Pepik3 resizemanželského spolužitia. Možno sa mu všetko splní v budúcom živote, do ktorého vstupuje po smrti práve ako dieťa pozorovaného páru. Dá sa však predpokladať, že nevyužije ani druhú šancu, že opäť bude len lúzrom, zdanlivo bez vlastnej viny. Celkom oprávnený je kritický hlas z portálu Týden.cz, že tento film je „nevtipná komédia so zvráteným posolstvom, že jednotlivec za nič nemôže a vinu za všetko nesú vždy tí druhí“. Napriek pokusom o slovný a občas aj situačný humor je to film nudný, bez prekvapení a s početnými klišé, pri sledovaní ktorého pocitový čas beží celkom inak ako reálny a adekvátnych deväťdesiat minút sa zdá dvojnásobkom.

Pepik5 resizeZ pomerne zaujímavého hereckého obsadenia pôsobí najvierohodnejšie sedemnásťročný Vlastimil Kaňka, ktorý stvárňuje Pepu ako tínedžera, najprv stredoškoláka, potom adepta na vojenskú prezenčnú službu a napokon začínajúceho úradníka. Jeho zakríknutosť, striedaná s momentmi eufórie, neschopnosť reagovať na provokácie a túžba zaradiť sa do spoločnosti rovesníkov je adekvátna veku, prirodzená a svojím spôsobom dojímavá. S dospelým Pepom v podaní známeho televízneho zabávača Michala Suchánka divák empatiu stráca, súcit nevyvolávajú jeho problémy ani osamotenosť, pri jeho vnímaní je skôr namieste druhá polovica taxikárovho výroku. Keďže Pepa sa rokmi nemení, aj príležitostí na výraznejšiu hereckú akciu má menej, skôr zotrváva v bolestínskej póze okolím Pepik10 resizenepochopeného a odmietaného dobráka. Výbornej herečke Petre Špalkovej predpísal scenár postavu jednostrunnej panovačnej potvory, ktorá sa vydala za Pepu len z egoizmu a finančných dôvodov, nemiluje ho, neváži si ho, neberie ohľad na jeho potreby (najmä nie mužské), panuje v domácnosti tvrdou rukou, čo zrejme zdedí aj jej dcéra Zdenička (Natálie Grossová). Tá je rovnako nevýrazná ako Pepova oneskorená láska Pavlína, ktorej predstaviteľke Alene Dolákovej chýba okrem hereckého talentu aj ženský pôvab. Epizódne postavy sú napospol skôr karikatúrami ako živými bytosťami, čo platí aj o tých, ktoré stvárnili populárni herci Jakub Kohák, Filip Blažek, Alice Bendová, Marek Vašut či pán z reklamy na Prima banku Martin Pechlát. Škoda, že ich herecký potenciál nevyužil režisér, sám herec, oveľa lepšie. Rezignoval aj na výraznejšie zobrazenie ubiehajúceho času s meniacimi sa Pepik11 resizepoliticko-ekonomickými a spoločenskými podmienkami, kde sa uspokojil iba s výmenou portrétov prezidentov. V hudobnej zložke (hudba Václav Noid Bárta) zaujme niekoľko dobových songov, prvoplánovosť použitých filmových prostriedkov podčiarkne úryvok z Mozartovho Requiem ako podfarbenie Pepovej tragickej nehody.

Vraví sa, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Tie určite nechýbali ani tvorcom filmu, ako to dokazujú ambíciami oplývajúce propagačné materiály. Výsledok je len priemerný, ktorý nerozohrial ani tradične zhovievavejšie premiérové publikum. Snímka Pepík sa zaradí medzi tie filmy, na ktoré divák rýchlo zabudne bez toho, žeby v ňom zanechali výraznejšiu stopu. Je prekvapujúce, že práve takéto diela tvoria v súčasnosti gros českej kinematografie.

Pepik2 resizePepík (Pepa), ČR, 2018
Dĺžka: 90 minút
Réžia: Ján Novák
Scenár: Ján Novák, Jaroslav Sauer
Kamera: Antonín Chundela
Strih: Michal Novák
Hudba: Václav Noid Bárta
Hrajú: Michal Suchánek, Vlastimil Kaňka, Petra Špalková, Filip Blažek, Alice Bendová, Anna Stropnická, Martin Pechlát, Jakub Kohák, Kristýna Kociánová, Natálie Grossová, Marek Vašut, Alena Doláková a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 19. apríla 2018
Foto: Continental film

Share/Save/Bookmark