Kino-Ikon sa venuje filmovým adaptáciám

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

KinoIkon resizeNajnovšie číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon určuje viacero tematických blokov. Časopis preniká do problematiky filmových adaptácií, venuje sa zobrazovaniu holokaustu vo filme a prostredníctvom filmu Martina Kollára 5 October otvára debatu o najvýraznejších filmoch v súčasnej slovenskej kinodistribúcii. Záujemcovia si v aktuálnom čísle 1/2017 nájdu aj viaceré filmové a literárne reflexie.

Výnimočná je v aktuálnom čísle úvodná recenzovaná rubrika Studium, tentoraz s obsiahlou štúdiou českého filozofa a estetika Josefa Fulku. V článku pod názvom Serialismus revisited sa zaoberá seriálnou technikou francúzskeho režiséra Alaina Robbe-Grilleta v slovenskom filme Eden a potom... (1970) z hľadiska jeho hudobného zloženia. Je to po prvýkrát, kedy sa v kontexte slovenskej filmovej vedy autor zamýšľa nad koncepciou Robbe-Grilletovho filmu ako hudobnej skladby, respektíve jeho inšpiráciou hudobnou technikou, ako ju reprezentuje napríklad schönbergovská dodekafónia.  

Celkom netradične prináša viacero obsahovo rovnocenných tematických blokov. Prvý z nich je recenzovaný a venuje sa problematike filmových adaptácií. Súbor tvoria texty prednesené na seminári Evy Rosenbaumovej na Univerzite Sapienza v Ríme, ktorý sa uskutočnil v decembri minulého roka. Sériu štúdií otvára prieskum všeobecných otázok a možností filmového adaptovania literárnych diel z pera estetika a filmového teoretika Petra Michaloviča, no v bloku sa tiež nachádzajú štúdie venované konkrétnym dielam. Filmový teoretik Michal Michalovič sa zaoberá literárno-dramaturgickou prípravou filmovej adaptácie Dominika Tatarku Panna zázračnica (1966) režiséra Štefana Uhra a filmový teoretik a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon Martin Kaňuch približuje adaptačný proces na poviedke Petra Karvaša Prípad Barnabáš Kos (1964) v réžii Petra Solana.

Druhý tematický blok sa venuje téme holokaustu a filmu. Filozofujúci ponor do problematiky ponúka úvodná štúdia filozofa Róberta Karula s názvom Ukázať neviditeľné. Tému holokaustu v dielach súčasnej svetovej kinematografie reflektuje zasa text filmovej teoretičky Moniky Mikušovej, v ktorom sa venuje filmom Saulov syn (2015) Lászlóa Nemesa, Raj (2016) Andreja Končalovského a Ida (2013) Pawla Pawlikowského. Nemesovu tvorbu skúma aj dvojica filmových teoretikov Peter Michalovič a Martin Kaňuch. Iný uhol pohľadu ponúkajú štúdie filmového publicistu a prekladateľa Jána Švábenického, s dôrazom na zobrazenie holokaustu v talianskej kinematografii a filmovej teoretičky Evy Vžentekovej, ktorá sa zamerala na holokaust v slovenských hraných filmoch.

Inšpiratívny je tematický blok 5 October (2016), nazvaný podľa autorského dokumentárneho filmu slovenského kameramana a fotografa Martina Kollara. Súbor textov vychádza z novozaloženej programovej sekcie Kino-Ikon Choice v Kine Lumiere z januára tohto roka, ktorá vznikla so zámerom otvoriť sériu diskusií odborníkov, tvorcov i verejnosti o najprogresívnejších dielach v slovenskej kinodistribúcii a premiérovo uviedla práve Kollarov film. Súčasťou bloku so štúdiami filmovej teoretičky Márie Ferenčuhovej, estetika a filozofa Juraja Oniščenka či režiséra Eduarda Grečnera je aj obsiahly prepis celej diskusie.

Rozsiahly priestor majú v časopise tradične aj filmové a literárne reflexie. Filmový publicista František Gyárfáš sa venuje filmu Jima Jarmuscha Paterson (2016), filmová publicistka Viera Langerová snímke Veľký čínsky múr (2016) režiséra Čang I-moua, o alternatívnej distribúcii kreatívnych dokumentov píše filmová teoretička Eva Križková, filmový publicista Jaroslav Hochel sa venuje diskurzu v oblasti súčasnej slovenskej dokumentárnej tvorby a nad cenzúrou v období socializmu sa zamýšľa filmový publicista Tomáš Hudák. V rubrike Za okrajom sa Martin Kaňuch venuje špecifickému žánru mestských filmov a symfónií tentoraz švédskej proveniencie, a rubrika Dvojdotyk sa aktuálne stala priestorom pre talianskych filmových teoretikov Tizianu d´Amico a Paola Speranzu. Súčasťou časopisu Kino-Ikon 1/2017 je opäť filmový občasník študentov umeleckej kritiky a audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame, ktorý v tomto čísle publikuje texty z pravidelného podujatia na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Študentské konfrontácie.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.