Ak majú špičkové animované filmy Pixaru pokračovania, spravidla ide o zmysluplné a inteligentné rozvíjanie či aspoň varírovanie príbehov, hrdinov a vzťahov z prvého filmu. Do istej miery to možno konštatovať aj o Shrekovskej sérii (vrátane Kocúra v čižmách). No Madagascar, Doba ľadová a či Ja, zloduch pokračujú už len ako pásma skečov, zľahka poprepájané príbehom, na ktorom nezáleží. Ponúkajú divákom stretnutia s obľúbenými postavičkami. Skeče sú hravé, nápadité, vtipné, výtvarne aj animačne pôvabné, ale dej je vedľajší. Platí to aj o Tučniakoch z Madagascaru či o samostatnom filme Mimoni. Ja, zloduch 3 nie je výnimkou.

Bez Mimoňov by bol tretí film o polepšenom majstrovi zločinu Gruovi slabučký. Scenáristi nemali žiadny nosný nápad a príbeh pozliepali s ošúchaných motívov. Ani sa pri jeho vymýšľaní veľmi neusilovali dať mu aspoň zdanie nejakého zmyslu a napätia. Práve naopak – často je problém odlíšiť, kedy ide o zámerný absurdný humor a kedy o scenáristickú neschopnosť. Mimoni síce celý film ťahajú nahor, zaujímavé však je, že pre dej vôbec nie sú podstatní, podobne ako Gruov kumpán, šialený génius doktor Nefario. S Nefariom sa scenár vysporiadal jednoducho: vynálezca mal nehodu a zostal uväznený, skamenený, zmrazený v bloku karbonitu, podobne ako Han Solo zo Star Wars. Bodka. A Mimoni? Tí dostali umelú samostatnú dejovú líniu, ktorá plynie paralelne popri hlavnom Gruovom príbehu, občas sa s ním preľne a v závere neveľmi presvedčivo spojí bez toho, že by prispeli k spádu, napätiu či pointe.

Po stránke dramaturgie teda Ja, zloduch 3 skutočne nestojí za veľa. Hlavná dejová línia, v ktorej účinkujú Gru, jeho sympatická manželka Lucy a adoptívne dcéry Margo, Edith, Agnes, sa rozpadá do množstva drobných podpríbehov, motívov a línií. Po tom, ako sa lovcom zloduchov Gruovi a Lucy nepodarilo polapiť výstredného diskotékového zlosyna Baltazára Bratta, došlo v ich agentúre k výmene vedenia. Odmeraného riaditeľa (v Ja, zloduch 2 sa volal Silas Ovčizadok, v pokračovaní je z neho už anglický Silas Ramsbottom) nahradila krutoprísna šéfka Valéria Da Vinci (meno geniálneho renesančného umelca a vynálezcu však nemá žiadny hlbší zmysel ani využitie, skrátka iba je), ktorá oboch – Grua aj Lucy – okamžite vyhodila z práce. Pretože Gru sa odmietne vrátiť ku kariére zloducha, sklamaní Minioni ho opustia a vyberú sa hľadať iného zlodušského pána, ktorému by slúžili.

Kým rodinka, náhle zbavená obživy (a jej dospelí členovia zmyslu života) stihne padnúť na samé dno beznádeje, objaví sa suchopárny no neodbytný komorník Fritz a prezradí Gruovi, že na druhom konci sveta, v krajine zvanej Freedonia, žije jeho dvojča Dru. Vyrastal u otca, ktorý bol – ako inak – géniom zločinu a pozýva celú famíliu na návštevu. Freedonia je nemecko-francúzsky vidiek kdesi na slnečnom pobreží stredomorského typu. Vyznačuje sa masívnym chovom prasiat, bizarným folklórom a obľubou syra. Vysvitne, že Dru je obdoba a zároveň opak Grua: nielen hriešne bohatý, ale aj večne, až neznesiteľne dobre naladený. A vlasatý! Po nedávno zosnulom otcovi zdedil honosné sídlo v štýle komiksových superhrdinov, plné technologických hračiek.

Agnes uverí, že v miestom hájiku žijú jednorožce a rozhodne sa jedného uloviť. Margo musí odmietať nadšeného nápadníka (a jeho tak trochu rómsku rodinu). Edith je tentoraz len do počtu a nemá žiadnu úlohu. Lucy je na tom takmer podobne. Vysvitne, že Dru brata pozval, pretože sa chce tiež stať majstrom zločinu. Gru zasa túži polapiť diskotékového zločinca Baltazára Bratta. Tomu snímka venuje dostatok pozornosti. Dozvieme sa o jeho motívoch (niekdajšia detská hviezda dobrodružného televízneho seriálu, ktorá vyrástla a viac sa nehodila na nakrúcanie), dôvodoch prečo nenávidí Hollywood a pripravuje jeho skazu. Mimoni sa medzitým pripletú do televíznej speváckej súťaže a zahviezdia veľkolepým tanečno-speváckym výstupom v štýle hollywoodskych muzikálov, lenže s kotúčikmi toaletného papiera. Dostanú sa do väzenia, kde prežívajú všetko, čo poznáme z väzenských filmov. Nechajú sa potetovať, ovládnu celé väzenské podsvetie a napokon – typicky mimoňským spôsobom – utečú.

Zmena šéfstva, zmrazený Nefario, súrodenecké klbčenie Grua a Drua, bizarná Freedonia s prasatami a syrmi, pivnica plná zlodušských hračiek, nemecký lokaj Fritz, Brattov robotický pomocník, Agnesin lov jednorožcov, romantické nehody Margo, Brattov robotický sluha, odchod Mimoňov ani ich bláznivá odysea nijako nesúvisia, nie sú výraznejšie pointované, v závere sa vôbec nepretnú a v podstate ani neovplyvnia lov Baltazára Bratta. Napriek Freedonii a znovuobjavenej rodine sa stále nedozvieme, prečo má Gru čudný prízvuk a záhadou zostáva aj to, že jeho neznesiteľná matka, v minulých filmoch žijúca pomerne skromne, odrazu má dom s bazénom a svalnatými mladými masérmi. Film potláča aj geografiu: hrdinovia sa podľa potreby voľne a v mihu oka ľubovoľne premiestňujú medzi Freedoniou a Los Angeles.

Hon na zloducha sa odvíja presne tak, ako sme to už videli veľa ráz, minule v Tučniakoch z Madagascaru. Nie je to nové, originálne, nápadité, napínavé a vlastne ani vtipné. Väčšina motívov, situácií, figúrok a ich vzťahov zostanú rozpracované ale trestuhodne nedokončené, nevyužité. V lepšom prípade slúžia na jednorazový gag, spravidla však len na to, aby snímka dosiahla celovečernú minutáž. A už vonkoncom nedržia pospolu, takže film je často chaotický, priam anarchistický, ale nie takým spôsobom, že by mohol zaujať dospelé publikum, ako sa to darilo prvej a čiastočnej aj druhej časti. Trojka je vyložene určená deťom. Lenže to vôbec nevadí.

Pretože všetci sme svojím spôsobom deti – a aj preto, že stredobodom, ťažiskom a ústrednou atrakciou je práve tá naoko nepodstatná vedľajšia línia Mimoňov, smerujúca odnikiaľ nikam (vlastne od Grua ku Gruovi). Je plná situačnej komiky, hravosti, vtipu, výtvarnej, animačnej aj režijnej nápaditosti. Realizácia, výtvarná stránka, animácia, aranžmány scén, podoba, mimika a gestikulácia animovaných postavičiek či situačná komika nápadmi, hravosťou i vtipom priam sršia. Pravda, je to vtip občas popkultúrny a zväčša úplne detinský. Mimoňský. To však neznamená, že dospelý sa na ňom nemôže zabávať.

Tanečné a spevácke čísla, ktoré v mnohých iných animovaných filmoch slúžia len na zabitie času a natiahnutie minutáže, tu patria k tomu vôbec najzábavnejšiemu. Nielen tie mimoňské. Pretože diskotékový zločinec Bratt mentálne i vkusom zamrzol v osemdesiatych rokoch minulého storočia, popri pôvodnej hudbe vo filme znie i mnoho svetoznámych dobových diskotékových hitov, často sprevádzaných nečakanými tanečnými kreáciami. Myšlienka, že ďalší mimoňský film by mohol byť animovaným muzikálom, znie viac než lákavo.