ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Z Paríža do Paríža (Un sac de billes)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Pariz3 resizeMožno intenzívnejšie, než pri akomkoľvek filme z druhej svetovej vojny s témou holocaustu, si môžeme v prípade  filmu Z Paríža do Paríža uvedomiť jeden zarážajúci fakt. Na tento druh príbehov, s menšími, či väčšími obmenami,  nakrútenými profesionálne alebo menej profesionálne, sa budeme pozerať stále. Nebudú sa meniť, pretože pre nastupujúce generácie budú stále nové a zaujímavé aj v tých najobohranejších príbehových schémach, začínajúcich vždy „od adama“.

Možností, ako prekvapiť a upútať pozornosť festivalov i publika nie je veľa. Dá sa siahnuť  po hyperreálnej podobe, ako to bolo v prípade Saulovho syna, keď sa realita mení na prízrak pekla, a ... dostať Oscara. Čokoľvek, čo tento Pariz12 resizedrastický záber vystupňuje, už možno bude môcť sledovať len veľmi obmedzený kruh divákov. Akýkoľvek nižší stupeň zobrazenej krutosti bude už len lúhovaním použitého. Iným smerom než k šokujúcej realite, zintenzívňovanej priamo úmerne s ambíciami projektu sa už vlastne bez rizika opakovania ani ísť nedá.

Problém  filmu Z Paríža do Paríža, nakrúteného podľa autobiografickej knihy Josepha Joffa (1931) sa točí kdesi v týchto kruhoch. V roku 1975 ju už sfilmoval francúzsky režisér Jacques Doillon a prepis ďalšieho režiséra Christiana Duguaya, iste nie je posledným filmom podľa tejto predlohy. Za ďalších 40 rokov ju možno „objaví“ niekto mladší a vyrozpráva ďalší variant úteku dvoch židovských chlapcov z okupovaného Paríža Pariz2 resizena juh, do vichystického Francúzska, kde v tom čase sídlila kolaborantská vláda maršala Philippa Pétaina (jeho obrázok na záver filmu rýchle odstraňuje z výkladu majiteľ obchodu s knihami). Vichy, asi 350 km na juh od Paríža, bolo de facto hlavným mestom tvz. „slobodnej zóny“, oddeleného od zvyšku  Francúzska hranicou. Ako je zjavné vo filme, nacisti kontrolovali aj toto územie a za pomoci domácich poriadkových gárd kedykoľvek zasahovali, najmä v prípade miestneho odboja.    

V snahe zachrániť rodinu pred nacistickým prenasledovaním Pariz resizežidov, sa rodičia rozhodnú pre útek z okupovaného Paríža. Každý sa však dostane na juh Francúzska po vlastnej osi, aby sa znížila pravdepodobnosť, že Nemci zaistia všetkých naraz. Bratia Joseph a Maurice sa tak s tisícom frankov vo vrecku, vydávajú na dobrodružnú cestu plnú reálneho ohrozenia. Prvá skúška prichádza vo vlaku, kde fašistickí vojaci kontrolujú cestujúcich. Chlapcom pomôže katolícky kňaz a séria  skúšok pokračuje až do cieľa cesty, mesta Menton v Provensálsku. Aj po šťastnom zvítaní  rodiny dramatické udalosti nekončia. Chlapci sa pod falošnou identitou skrývajú v paramilitaristickom výcvikovom Pariz7 resizetábore, ale ich bezpečnosť je krehká. Sú svedkami neľútostného účtovania s členmi francúzskeho odboja a z pascí najrôznejšieho druhu im pomáha ich šikovnosť i šťastné náhody. Radosť z oslobodenia  skalí smútok nad stratou otca. Jeho život skončil v koncentračnom tábore.
    

Zaujímavé je, že otec autora knihy, Roman Joffo pochádzal z Ruska a do Francúzska utiekol v snahe vyhnúť sa službe v cárskej armáde. Matka, Anna Markoff hrala i s rodičmi na husle Pariz8 resizev cigánskej kapele. Od roku 1973, keď vydal Vrecko guličiek (pôvodný titul knihy) sa jeho nové knihy objavujú pravidelne. Najnovšia, pod názvom Bashert je jeho 19. románom. Vrecko guličiek dosiahlo neuveriteľných 25 miliónov predaných výtlačkov a bolo preložené do dvadsiatich jazykov. Vyšla aj ako komiks.
    

Film v plnej miere napĺňa všetky známe žánrové stereotypy podobných príbehov. Diabolský nemecký vyšetrovateľ, pestovaný sadista so zmyslom pre cynický humor, sympatické Pariz4 resizedetské obete prenasledovania, láskaví rodičia. Krutá doba je rozdelená jasnou čiarou na dobrých a zlých. Žiadny z nich nie je spochybnený vo svojom jasnom a čitateľnom postoji  voči prebiehajúcim udalostiam. Takmer všetko je predvídateľné a režisér svojich divákov neobťažuje prílišnými krvavými detailmi. Ťaživé dramatické scény rýchle kompenzuje odľahčeným humorom. V tomto ohľade je to skôr film pre mladé a mladšie publikum s výrazným vzdelávacím a moralizujúcim akcentom. Kanadský režisér z Quebecu Christian Duguay nezaprie režisérsku profesionalitu, overenú žánrovými filmami najrôznejšieho druhu, od Honu na Šakala (1997) až po film Bella a Sebastian (2015). Pri obsadzovaní mali tvorcovia Pariz9 resizenajšťastnejšiu ruku pri voľbe desaťročného Doriana Le Clecha, ktorý bol filmovým Josephom. Talentovaný detský herec má vo svojej filmografii i rolu vo filme Lili Rose (2014) a televíznom seriáli Dožijeme do nedele (Vivement dimanche prochain), ktorej jednotlivé diely vznikali od roku 1998.
    

Útek a hľadanie úkrytu pred nacistickou genocídou židov v druhej svetovej vojne je zdrojom mnohých dramatických príbehov v najrôznejších podobách, preto sa aj tento film Pariz6 resizedostáva do prísne konkurenčného prostredia. Minulý rok vznikol rovnako podľa autobiografickej knihy Fanny Ben Ami film Fannyina cesta (Le voyage de Fanny) režisérky Loly Doillonovej, v ktorom sa skupinka židovských detí snaží dostať z vichystického Francúzska do Švajčiarska. Iste by sa ich našlo aj viac. V tomto rozsiahlom súbore je výnimočný film Bež chlapče, bež (2013)  nemeckého režiséra Pepe Danquarta podľa knihy poľského žida Uri Orleva. Pohybuje sa v realistickejších súradniciach, jeho charaktery sa vymykajú stereotypom, sú zložitejšie a film pomenúva korene a prejavy antisemimitzmu Pariz5 resizeomnoho sugestívnejšie a pravdivejšie než šarmantná oslava heroizmu filmu Z Paríža do Paríža.
 

Ak by sme hľadali tie najzaujímavejšie momenty filmu, ktorým sa akosi nedostalo výraznejšej pozornosti, boli by to nesporne situácie s katolíckymi kňazmi, zachraňujúcich židovské deti. I židovskému náboženstvu sa, okrem kontroly obriezky v nemocnici, veľa priestoru neušlo. Tematický podtext príbehu detí, zdieľajúcich historické osudy svojich predkov, opakujúce sa s neústupnou pravidelnosťou v každom storočí, by možno tejto odľahčenej variácii na tému holocaustu dodal hlbšiu pointu.  

Pariz10 resizeTo, čo dnes potrebujeme zdieľať je dramatizmus ľudských osudov vo vypätej dobe, ktorá môže nastať kedykoľvek a preveriť nielen pevnosť charakterov, ale i morálne hodnoty jednotlivcov. Happy end a rozprávkové „všetko dobre skončilo“ je disciplínou pre iné žánre. Vyrábať z tragédie ukľudňujúcu a dojímavú melodrámu v optimisticko-fatalistickom tóne, je v tomto prípade konštrukcia ilúzie, na ktorú sa rýchle zabúda.    

Pariz11 resizeZ Paríža do Paríža (Un sac de billes), Francúzsko, Kanada, Česko, 2017
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Christian Duguay
Scenár: Christian Duguay, Benoît Guichard, Laurent Zeitoun
Kamera: Christophe Graillot
Strih: Olivier Gajan
Hudba: Arman Amar
Hrajú: Dorian Le Clech, Batyste Fleurial, Patrick Bruel, Elsa Zylberstein, Bernard Campan, Kev Adams, Christian Clavier, César Domboy, Ilian Bergala, Lucas Prisor, Vincent Nemeth, Luc Palun, Fred Epaud, Michaël Erpelding a ďalší.
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 1. juna 2017


    
  

Share/Save/Bookmark