ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Polina (Polina, danser sa vie)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

polina1V tomto roku mali v slovenských kinách preméru hneď tri tanečné filmy. V marci 2017 to bol animovaný film Erica Summera a Érica Warina, Balerína o mladej tanečnici, ktorá s pomocou svojho kamaráta utečie zo sirotinca a hľadá svoje šťastie v Paríži. Tento mesiac, dokonca v rovnaký deň, boli prvýkrát premietané ďalšie dva filmy s podobnou tematikou. Životopisná dráma o prerode mladého farmárskeho dievčaťa na hviezdu európskych kabaretov a parížskej Opery, Tanečnica od režisérky Stéphanie Di Giusto a adaptácia rovnomenného komiksu Bastiena Vivèsa, Polina (2011) nakrútená dvojicou režisérov Angelin Preljocaj a Valérie Müller- Preljocaj.

Malé dievčatko z priemyselnej časti Moskvy je odhodlané stať sa balerínou prestížneho Veľkého divadla. Keďže polina2umelecké remeslo nie je iba o talente, jej cesta je sprevádzaná množstvom fyzickej i psychickej námahy a driny. Mladé dievča sa rokmi vypracuje a získa vytúženú úlohu v divadle. Napriek tomu nie je presvedčená o tom, že toto je tá správna cesta, ktorou sa vydať, respektíve akým spôsobom tancovať. Neustále hľadá svoj vlastný pohybový spôsob vyjadrovania a ten nenachádza v klasickom tanci. Po tom, ako sa zúčastní na vystúpení francúzskeho súboru moderného tanca, sa však všetko začne meniť.

Polina nie je len filmom o jednej tanečnici a jej životnej i profesionálnej ceste k uznaniu a úspechu. Je metaforou hľadaniapolina3 cesty každého umelca. Hľadania vlastného originálneho spôsobu vyjadrenia. Hľadania vlastného miesta v spoločnosti i v umení. A napokon, i hľadania seba samého. Dôkazom, že to nie je cesta rýchla, jednoduchá a bez prekážok, je aj tento príbeh. Príbeh dievčaťa skúšaného životom i tancom. Dievčaťa prechádzajúceho úspechmi, neúspechmi, existenciálnou krízou, zúfalstvom, stagnáciou, pádom na samotné dno svojich možností a opätovným životným i pracovným nasadením a schopnosťou nadchnúť sa pre svoju vášeň.

V posledných rokoch sa intenzívne diskutuje o prestupovaní polina4hraníc dokumentárneho a hraného filmu. Režijné rukopisy hraných tvorcov sú ovplyvnené štylistikou dokumentárneho filmu a naopak. Aj v tomto hranom filme je citeľný vplyv dokumentarizmu. Ručnú kameru, dokumentárnu observáciu, sociálne prostredie postáv, mesto reflektujúce vnútorný svet hlavnej protagonistky - všetky tieto dokumentárne prvky obaja režiséri spojili s inscenovanými pasážami a rytmicky strihanými tanečnými sekvenciami charakteristickými pre hraný film. Výsledkom je dokonalé spojenie simulovanej dokumentárnej autenticity a hranej štylizácie.

Sujet snímky je vystavaný na báze kontrapunktov. Dva svety, dve krajiny, dve tanečnice, dve techniky tanca,polina6 dva typy umenia. Na jednej strane priemyselné postsocialistické a zaostalé Rusko, mafiánskymi praktikami zamorená Moskva, akademický Boľšoj a klasický tanec vyučovaný nekompromisným a autoritatívnym profesorom Bojinským, tradicionalistom posadnutým perfekcionizmom baletnej techniky a filozofiou uznávajúcou len rozum. Na druhej strane, modernistické Francúzsko, mladé rozvíjajúce sa mesto Aix-en-Provence a avantgardná škola slávnej choreografky moderného výrazového tanca Lirie Elsaj, taktiež dokonalosťou posadnutej tanečnice, no veriacej v cit. Režiséri sa neobmedzovali iba na takýto protiklad. Snímka je syntézou aj vysokého a nízkeho umenia. Klasická hudba, tanec, architektúra, umenie koexistuje s podradnými obchodnými praktikami, špinou mestských barov a ulíc. Prichádza kompromis. Ani jeden zo svetov neostáva v tieni druhého, ani jeden nevystupuje do popredia. Napokon vyústi do synergie starého a nového, klasického a progresívneho, vznešeného a podradného.

Príbeh je postavený aj na kompaktnej vizuálnej stránke filmu. Vo veľkých celkoch a celkoch sa nám ponúka pohľad polina5na bielu zasneženú krajinu s množstvom vysokých stromov. Na mesto zahalené tmou, no zároveň ožiarené svetlom pouličných lámp, na baletné i avantgardné tanečné predstavenia v prostredí klasicistického divadla. Po celý čas som mala pocit, akoby som sa pozerala na prequel alebo sequel Wendersovej Piny (2011). Vizuálne krásne zábery, klasická i moderná hudba, umenie, mestská symfónia, hľadanie nových výrazových prostriedkov tanca, pomalé strihové sekvencie vystriedané rytmickými, spojenie ruchov s cieľom vytvoriť hudbu.

Avšak, príbeh Poliny je obohatený o sociálny, no v žiadnom prípade nie patetický aspekt. polina8Mladá dievčina pochádza z nie veľmi solventnej rodiny, ktorej rodičia nie sú schopní zaplatiť školu talentovanej dcére. Sú však ochotní sa hoci aj zapredať pre šťastie a rozvíjanie potenciálu vlastného dieťaťa. Navyše, metafyzické a spirituálne motívy v podobe vízií hlavnej protagonistky i osud individualistky reprezentujúcej celú skupinu umelcov - tanečníkov, to všetko robí z Poliny zaujímavé a vzácne audiovizuálne dielo.

polina7Polina, (Polina, danser sa vie), Francúzsko, 2016
Dĺžka: 108 minút
Scenár: Valérie Müller-Preljocaj
Réžia: Valérie Müller-Preljocaj, Angelin Preljocaj
Kamera: George Lechaptois
Strih: Fabrice Rouaud, Guillaume Saignol
Hudba: 79D
Hrajú: Anastasia Shevtsova, Juliette Binoche, Aleksey Guskov, Niels Schneider, Jeremie Belingard, Miglen Mirtchev, Kseniya Kutepova, Sergio Díaz, Oriana Jimenez, Ambroise Divaret, Yana Maizel, Irina Vavilova, Léna Gousseva, Gennadiy Fomin, Iris Preljocaj, Angelin Preljocaj a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR 25. mája 2017
Foto: CinemArt SK
Share/Save/Bookmark