Dagur Kári (1973), režisér, scenárista a hudobník, sa síce narodil v Paríži, ale vyrastal na Islande, kam situoval svoj štvrtý celovečerný hraný film Fúsi. Snímka je, podobne ako jeho predchádzajúce diela Albín menom Nói,Outsider a výnimočne v angličtine nakrútené Dobré srdce, žánrovo blízka smutnej komédii, a podobne ako ony získala nielen divácky, ale aj odborný medzinárodný ohlas.

Po prekvapivom úspechu filmu Ride Along z roku 2014 sa okamžite pošuškávalo o nakrútení dvojky. Účasť komediálnej hviezdy posledných rokov, Kevina Harta, na spoločnom projekte s raperom Iceom Cubem zaznamenala neočakávane dobrý zárobok a nastavila pomyselnú latku celkom vysoko. O dva roky neskôr tu teda máme další film z ich spoločnej dielne, znovu pod taktovkou Tima Storyho.

Môžeš mať všetko, ak nemáš rodinu, nemáš nič, zaznieva opakovane vo francúzskom filme Rodina na prenájom z úst temperamentnej Violetty (Virginie Efira), ktorý nakrútil francúzsky režisér a scenárista Jean-Pierre Améris.

Tri chaotické animované americké pruhované veverice – Chipmunkovia prichádzajú s novou náložou pôvodných i prevzatých pesničiek, spievaných piskľavými kvílivými hláskami. V americkej popkultúre patria k rodinnému striebru: na svet prišli pred 58 rokmi. Ich škrekľavé hlasy vychovali nejednu generáciu poslucháčov a televíznych divákov. V roku 2007 odvážne vkročili do sveta celovečerných rodinných filmov pre kiná. Alvin a Chipmunkovia: Čiperná jazda je už štvrtý. Kritici na žiadnom nenechali suchú ani nitku. Ale producentom to vôbec nevadí, veď filmy im zatiaľ vyniesli 1,5 miliardy dolárov!

Tvorcovia katastrofických filmov sa radi inšpirujú po prvé historickými udalosťami (väčšinou všeobecne známymi), kde si fakty prispôsobujú vlastnej dramaturgickej potrebe, po druhé potenciálnou prírodnou, vesmírnou alebo technickou hrozbou prichádzajúcou z ich nekonečnej deštrukčnej fantázie. Film Vlna, pomerne známeho nórskeho režiséra Roara Uthauga, svojským spôsobom kombinuje oba spôsoby.

Celovečerný debut jedného z najoriginálnejších režisérov súčasnosti Andersa Thomasa-Jensena Blikajúce svetlá predstavuje ďalšiu introspekciu do duše dánskeho národa, opätovne skrytú za značne zdeformovaný žáner kriminálneho filmu. Ako som uvádzal už pri Mäsiaroch žánrová mustra slúži Jensenovi predovšetkým na pohrávanie sa s konvenciami i ako akýsi „dramatický oblúk“ pre jeho nesmierne absurdné príbehy o antihrdinoch.

Anders Thomas Jensen je českej a slovenskej filmovej verejnosti známy predovšetkým ako tvorca Adamových jabĺk (2005), ktoré sa našimi kinami prekotúľali ešte v roku 2007. Zároveň ide o mimoriadne úspešného a plodného scenáristu spolupracujúceho s veľkými menami dánskeho filmu ako Susanne Bier (Po svadbe, Lepší svet) či Lasse Spang Olsen (V Číne jedia psi).

Jason je mladý, veľmi nádejný obchodný právnik začínajúci kariéru vo firme, v ktorej pôsobí aj jeho otec a o týždeň si má brať nádhernú dcéru svojho šéfa. Všetko vyzerá perfektne, až kým si jeho starý otec na pohrebe práve zosnulej starej mamy nevšimne, že Jason nie je až taký šťastný, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Sex, láska, vzťahy patria ku kľúčovým slovám života i umenia a teda aj  filmografie. Záleží však na filmových tvorcoch, čo dokážu vyťažiť z ich potenciálu a je vždy otázne, čo sa im ich zobrazením podarí odomknúť v duši diváka. Tak je to aj v prípade amerického titulu Milenci tých druhých.

Svet, ktorý popisujú  filmy  dánskeho režiséra Anersa Thomasa  Jensena je priestorom aktuálnej prítomnosti, rozoznávame v ňom známe európske civilizačné štandarty, demokraciu, humanizmus, racionalizmus  i moc zákona.