Začiatkom 90. rokov sa objavil v slovníku filmových teoretikov nový pojem, tzv. puzzle film. Nová, komplikovanejšia scenáristická štruktúra, samozrejme, nepredstavovala žiadny nový, prevratný spôsob v písaní scenárov, vždy tu boli, ale z puzzle filmov sa stala náhle módna vlna.

Tvorcovia pracujú s vynechávaním dôležitých informácií v sujete, aby divákov na konci ohúrili prekvapivým záverom (Šiesty zmysel, 1999), deje nám rozprávajú nespoľahliví rozprávači (Obvyklí podozriví, 1994), ocitáme sa v príbehoch vnútri príbehov (Existenz,1999, Slová, 2012). Vzájomne prepletené dejové línie sú rozprávané nechronologicky (21 gramov), prípadne reverzne (Memento, 2000) a ,pochopiteľne, v žánri science-fiction neustále skáčeme v čase a sme svedkami časových paradoxov (Primer, 2004). Tvorcovia nemusia až tak spoliehať na komerčný výsledok v kinách, pretože vďaka potrebe opätovných zhliadnutí sa ich "mindfuck" diela stávajú zdrojom nekonečných "krčmových" a internetových diskusií a postupne získavajú prostredníctvom domácich nosičoch kultový status. Špeciálne práve túto jeseň pociťujem, akoby sa s podobnými filmami v našich kinách roztrhlo vrece. Prvý kontakt, Neon demon, ale aj Účtovník a predovšetkým najnovšie Nočné zvieratá budú ešte nejaký čas rezonovať v mysliach svojich divákov v snahe o pochopenie "tej správnej" interpretácie a korektného zoradenia časovej chronológie udalostí.

Najnovší film Toma Forda v mnohom pripomína legendárny a dodnes rozdielnymi spôsobmi interpretovaný opus magnum Davida Lyncha Lost Highway (1996). Fordov scenár podľa predlohy Austina Wrighta rozpráva príbeh kurátorky galérie moderného umenia v Los Angeles, Susan Morrow (Amy Adams). Tá žije so svojim pohľadným a bohatým manželom v luxusnej vile nad mestom a užíva si peniaze, večierky a profesijný úspech. Jej život je však až príliš dokonalý, a tak v konečnom dôsledku emocionálne vyprázdnený. Ako zmení jej rozpoloženie čítanie nového románu jej bývalého manžela, spisovateľa Edwarda (Jake Gyllenhaal)? Susan zisťuje, že Edward zakomponoval do svojho kriminálneho diela, odohrávajúceho sa na texaskom vidieku, niektoré autobiografické prvky ich spoločnej minulosti. Pred očami divákov sa začne odohrávať Susan čítaný príbeh Tonyho (opäť Gyllenhaal), jeho manželky (Isla Fisher) a dcéry v teenagerskom veku a ich tragickej konfrontácie s trojicou miestnych násilníkov uprostred noci na diaľnici. Podobne, ako v Lost highway, sledujeme počas celej stopáže dva paralelné príbehy, s očakávaním odkrývania tajomstiev prostredníctvom viacerých stôp a dejových zvratov. Susan sa navyše pri čítaní knihy vnára do spomienok na manželstvo s Edwardom a spoznávame tak okolnosti ich stretnutia, spoločného života a príčiny manželských problémov.

Tom Ford a kameraman Seamus McGarvey sa snažia komplikovanú rozprávačskú štruktúru sprehľadniť jasným farebným a atmosférickým rozlíšením jednotlivých dejových línií. Nikdy tak nedochádza k zámernému zmäteniu diváka, vždy vieme, v ktorom príbehu sa práve nachádzame. Sterilný svet Susan je charakterizovaný, podobne ako vo Fordovom debute Single man (2009), modernou architektúrou monumentálnej a nábytku prostej vily. Živé postavy pôsobia vďaka výraznému make-upu ako dôsledne naaranžované plastové figuríny, slúžiace iba ako vešiak na textil. Susanim červený rúž sa stáva postupom času dôležitým významovotvorným symbolom. Naopak ušmudlaní Texasania, či už kriminálnici (Aaron Taylor Johnson), alebo šerif (Michael Shannon), sú zámerne ich protipólmi. Rovnako, ako otvorená krajina amerického vidieku v kontraste so svetom vysokého umenia vyumelkovaného moderného Los Angeles. Línia pozostávajúca z flashbackov je vizuálne aj herecky najrealistickejšia, čo odráža ešte nedeformovaný vnútorný svet hrdinov. Ford dejové línie vizuálne a čiastočne aj kauzálne prepája prostredníctvom strihu. Ak sa niečo odohrá vo fiktívnom svete románu, následná mizanscéna v prítomnosti, čiže realite, ju kopíruje. Výber herečiek s rovnakou farbou účesu a fyziognómiou je zámerne doslovným vodítkom k pochopeniu vzájomnej previazanosti a substitúcie osôb naprieč príbehmi.

Najviac pozornosti na seba strháva sústredená Amy Adams, prežívajúca v súčasnosti vrchol kariéry. Jej prerod z predstaviteľky jednorozmerných pekných tváričiek romantických komédií smerom k charakterovému herectvu v "serióznej" kinekatografii by som osobne prirovnal k zmene, akou prešla začiatkom minulého desaťročia Nicole Kidman. Amy Adams sa dostáva túto jeseň do prvej hereckej ligy žánrovým klenotom Prvý kontakt (2016) a "serióznym" umením Nočné zvieratá, Kidmanová sa stala medzinárodne akceptovanou herečkou od výkonu v skvostnom horore Tí druhí (2001) a následne vysoko cenenými Hodinami (2002). Minimálne za jeden výkon v spomínaných filmoch by si Amy Adams nomináciu na cenu akadémie zaslúžila.

Tom Ford využíva premyslenú filmovú reč, plnú symboliky a metafor. Každá scéna, motív, každá vyslovená veta a zmena výzoru, môžu dávať v konečnom dôsledku význam a spojiť jednotlivé diely puzzle s názvom  Nočné zvieratá v koherentný celok. Osobne sa domnievam, že film nie je dostatočné čítať iba v rámci svojho rozprávania a skrýva v sebe obecnejšie témy, ako len spomienky dvoch ľudí na vzťahovú krízu. Medziľudské vzťahy a spoločnosť sú v postmodernej dobe cynické, a tak aj Fordov film je výsostne postmoderný, cynický a podvratný. Skutočné city sa skrývajú hlboko pod nánosmi povrchnosti a prepracovať sa k nim je ťažšie, ako si zotrieť červený rúž z pier pred dôležitým stretnutím. Ford spája vysoké s nízkym, zámerne neponúka jednoznačné odpovede a necháva tak mnohé na dedukcii diváka. Už sa teším na rôzne interpretácie tejto dômyselnej, inteligentnej filmovej hračky.

Nočé zvieratá (Nocturnal Animals), USA, 2016
Dĺžka: 117 minút
Scenár a réžia: Tom Ford
Kamera: Seamus McGarvey
Strih: Joan Sobel
Hudba: Abel Korzeniowski
Hrajú: Amy Adams, Jake Gyllenhaal, Michael Shannon, Aaron Taylor-Johnson, Isla Fisher, Ellie Bamber, Armie Hammer, Karl Glusman, Robert Aramayo, Laura Linney, Andrea Riseborough, Michael Sheen a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 24. novembra 2016
Foto: CinemArt