„Nakrúcam filmy o ľuďoch, ktorí ma fascinujú. Na tvorbe Richarda Müllera som hudobne vyrastal, jeho texty som poznal naspamäť. Bola to pre mňa pocta spolupracovať s ním. Verím, že film u divákov uspeje, ale rozhodne som cielene nenadväzoval na tradíciu portrétových filmov o celebritách,“ povedal scenárista, režisér a kameraman Miro Remo  (1983) o svojom najnovšom dokumente Richard Müller Nespoznaný, ktorý má premiéru 17. novembra – v deň výročia nežnej revolúcie vo všetkých dobrých kinách na Slovensku, ako podotkla Silvia Dubecká, reprezentantka distribútora – Asociácie slovenských filmových klubov. Nájdete ho aj v Cinemaxe, ale nie v iných multiplexoch hlavného mesta, lebo Cinemacity sa už tradične správa macošsky k pôvodnej slovenskej tvorbe.

Richard Müller je na scéne slovenskej a českej populárnej hudby už štvrťstoročie, jeho albumy si kúpilo viac ako milión divákov, bohato medializované sú nielen jeho vzostupy, ale aj pády vrátane škandálov spojených s démonmi drog a alkoholu. Zdalo by sa, že k jeho portrétu, aký sa rokmi vytvoril vo verejnosti, už niet čo dodať. Deväťdesiatminútový dokument Mira Rema dokazuje, že to nie je tak, hoci spevák si napriek svojej úprimnosti zrejme stále uchováva tajomstvá, ktoré nemieni odhaliť pred nikým, tým menej pred kamerou. Film teda nie je komplexným portrétom známeho a populárneho speváka (chýba v ňom napríklad podstatný konfliktný vzťah s otcom, slávnym hercom), ale tvorcovia filmu, popri Mirovi Removi najmä spoluscenárista a kreatívny producent Marek Kučera, si ani nekládli takýto cieľ. Ich dielo zachytáva istý výsek zo súčasného Richardovho života, pričom v bohatých archívnych materiáloch, ktoré s obdivuhodnou dôverou poskytol sám protagonista, sa vracia do jeho osobnej aj umeleckej minulosti. Dejová línia sa rozvíja paralelne s prípravou a realizáciou turné hudobnej skupiny Fragile a Richarda Müllera po slovenských a českých mestách v rokoch 2013 až 2016. Nakrúcanie teda trvalo tri roky a prinieslo asi stopäťdesiat hodín materiálu, ku ktorému treba prirátať dvadsať hodín spomínaného osobného archívu speváka. Strihač Marek Kráľovský si s ním poradil tvorivým, funkčným a efektným spôsobom. Súčasnosť sa plynule strieda s archívnymi zábermi, niet medzi nimi ostrých predelov, pričom premostenie tvoria aj známe Richardove hity.

Je všeobecne známe, že Müller trpí psychickou poruchou, známou pod nepresným názvom maniodepresívna psychóza, ktorá mu už roky komplikuje život a sťažuje aj tak náročnú prácu pri komponovaní, nacvičovaní, nahrávaní a koncertnom predvádzaní piesní. Tento hudobníkov handicap je vo filme zobrazovaný opakovane a patrí medzi jeho najsilnejšie scény. Divák doslova trpí spolu so spevákom, sledujúc jeho – občas márny – boj s chorobou, úpornú snahu prekonať depresiu a nemohúcnosť, postaviť sa na javisko pred stovky divákov, pričom už vystúpenie na scénu po príkrych schodoch sa zdá nezvládnuteľným problémom. Keď sa mu to napokon podarí a on skôr šepká do mikrofónu, ako spieva svoj slávny Otčenáš, ťažko sa ubrániť dojatiu. Nie je to totiž vopred naplánovaná manipulácia s divákom, ale obnažená bolesť citlivej duše. Priamy rozhovor s Bohom, ktorému kladie zúfalé otázky.

Kým choroba a takmer každodenný zápas o jej potlačenie patrí predovšetkým do Richardovho súkromia, film zachytáva aj ďalšie, tak povediac verejné stránky jeho existencie. Sú to stretnutia s neznámymi ľuďmi, ktorí často považujú populárnu osobnosť za svoj majetok, sú to bezobsažné rozhovory s povrchnými, po senzáciách bažiacimi novinármi, sú to pochybnosti o kvalite a zmysle vlastnej práce a únava z nej, sú to stresy pred vystúpením a prázdnota po nich... Film sa tak stáva nielen portrétom známeho speváka, ale aj istým, možno čiastkovým obrazom sveta šoubiznisu a naň napojených médií.

V živote Richarda Müllera zohrávajú veľké úlohu ženy, pričom všetky tri najdôležitejšie vystupujú aj v dokumente. Sú to televízna hlásateľka Soňa Müllerová, matka jeho dvoch detí, s ktorou žil pätnásť rokov, speváčka a herečka Iva Bittová, s ktorou sa po piatich rokoch rozišiel obyčajnou esemeskou, a napokon súčasná partnerka, podnikateľka a matka jeho ďalšieho syna Vanda Wolfová, ktorá ho sprevádza neľahkým životom už desať rokov. O Richardovi sa vyjadrujú pomerne diplomaticky, s rozličným stupňom otvorenosti, ale určite s hlbokou empatiou. Soňa, s ktorou jedinou sa oženil, si spomína predovšetkým na pekné obdobie ich vzťahu, čo dokresľujú zábery rodinného videa, a snaží sa vedome vytesniť komplikovaný záver manželstva, poznačený Richardovými excesmi. Príznačný je archívny záber, na ktorom sa Sonin výraz mení podľa manželovho správania z usmiateho na zdesený: Richard opäť, napriek sľubom, siahol po droge... Vystúpenie Sone Müllerovej príhodne podfarbuje známa pieseň Už asi nie si, ktorú hudobník napísal po ich rozvode v roku 2001. Ivu Bittovú zrejme rozchod ešte úplne neprebolel, najmä preto, že bol neočakávaný a krutý. Aj ona sa vracia do harmonického obdobia, napríklad k nahrávaniu spoločnej piesne, keď  preskočila medzi nimi povestná iskra, či k príjemnému výletu do New Yorku, ale nezakrýva si oči ani pred Richardovými výstrelkami, prejavujúcimi sa v mnohých dramatických scénach. Napokon zostala len pieseň V daždi, svojské vyznanie lásky, ktoré jej Richard skomponoval v roku 2004. Z trojice osudových žien je najvecnejšia Vanda Wolfová, ktorá rozpráva najmä o partnerovej chorobe.

Hoci tvorcovia filmu prostredníctvom osobného archívu i súčasného pozorovania vstupujú do intímnych sfér speváka, neznižujú sa na úroveň bulváru, ale udržujú svoje filmové rozprávanie v hraniciach dobrého vkusu. Svoju pozornosť rovnomerne rozdeľujú medzi osobný a umelecký život protagonistu, pričom si všímajú nielen jeho samého, ale aj ľudí, ktorí ho obklopujú. Členovia jeho štábu sú síce od neho závislí, ale pomoc, ktorú mu poskytujú, je – súdiac podľa filmu – nadštandardná. Dávkovanie liekov a dbanie o pravidelný pitný režim, utieranie potu i okuliarov, chladenie čaju a príprava narodeninovej torty – to všetko sú detaily svedčiace o dobrom vzťahu štábu k spevákovi. V každej situácii sú pripravení podať mu pomocnú ruku – a nielen obrazne. Dokument, v ktorom režisér podľa vlastných slov pôsobil predovšetkým ako pozorovateľ, lebo spevák je príliš silná osobnosť, ktorej nemožno predpisovať text ani správanie, je hlboko ľudským dielom, nezakrývajúcim nič negatívne, ale prikyvujúcim kladným stránkam života.

Film má ostrý nástup. Ešte pred úvodnými titulkami sa na plátne v rýchlom slede striedajú populárni slovenskí a českí hudobníci – textár Michal Horáček, speváci Helena Vondráčková, Marián Čekovský, Ivan Tásler, Daniel Bárta, Michal Pavlíček, herec Martin Dejdar, aby v krátkych vstupoch definovali, v čom spočíva jedinečnosť a príťažlivosť Richarda Müllera. Všetci sa zhodnú na jeho charizme a schopnosti komunikovať, ba priam manipulovať publikom, opakovane prekračovať javiskovú rampu smerom k divákom, ktorým sa vo svojich piesňach odovzdáva celý, napriek cene, ktorú za to platí. „Prečo stále hrám ten čudný kabaret?“ pýta sa v titulnej piesni Nespoznaný. Na konci filmu stojí pred nami veľký unavený muž s prázdnym pohľadom, ktorý už nechce pokračovať v tomto spôsobe života. Lenže potom príde záverečná textová správa: Richard Müller odohral počas turné s Fragile stojedenásť koncertov v českých a slovenských mestách, ktoré videlo sto tisíc divákov. Potom schudol päťdesiat kíl a začal pripravovať nové vystúpenia... Na tlačovej besede po premietaní chýbal – práve je na turné. No to by už bol iný film.

Richard Müller Nespoznaný, Slovensko, 2016
Dĺžka: 90 minút
Réžia a kamera: Miro Remo
Scenár: Miro Remo, Marek Kučera
Strih: Marek Kráľovský
Hudba: Richard Müller a Fragile
Zvuk: Lukáš Kasprzyk
Účinkujú: Richard Müller, Soňa Müllerová, Iva Bittová, Vanda Wolfová, Ema Müllerová, Adnan Hamzic, Braňo Kostka a Fragile, Andrej Šeban, Juraj Kuchárek, Nora Krchňáková a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 17. novembra 2016
Foto: ASFK