Osamelý 47- ročný muž, český právnik Peter (Ondřej  Vetchý) žije vyše osem rokov v Londýne, kde pôsobí ako imigračný úradník. Mesiac pred Vianocami mu zavolajú z jednej pražskej nemocnice, aby sa prišiel postarať o osemročné dieťa, ktoré chcú dať inak do detského domova. Jeho matka totiž utrpela ťažkú autonehodu, nikoho nemá, ale kým bola schopná komunikovať, uviedla ho ako otca a opatrovníka. Peter to považuje sprvu za nevydarený vtip, deti nikdy nemal a nechcel mať, ale potom mu to nedá a vyberie sa zistiť, o čo vlastne ide...

Takto sa začína film českého scenáristu a režiséra Rudolfa Havlíka (1976) Rozprávky pre Emu, ktorý prichádza do našich kín začiatkom novembra. Téma zrelého  muža, ktorý sa nečakane dozvie, že je otcom malej dcéry a musí sa rozhodnúť, čo s tým urobí, prípadne riešenie imigrácie, nie je v svetovej kinematografii nič originálne. Napriek tomu vznikajú stále nové variácie. Táto česká romantická komédia má navyše atmosféru Vianoc. Je to Havlíkov druhý hraný film. Pôvodným povolaním grafik, inak vášnivý cestovateľ (najmä po ázijských krajinách), blogger a spisovateľ, je autorom štyroch kníh. Z nich vychádzal  i jeho debut v hranom filme Zejtra napoŕád (2014) o neveľmi zodpovednom podnikajúcom cestovateľovi. Aj teraz ho vraj inšpirovala vlastná skúsenosť: Raz strážil v Číne celú noc cudzie deti  a zaťažkávajúcou skúškou bolo vraj pre neho práve rozprávanie rozprávok.

Na rozdiel od debutu stavil autor na klasicky vyrozprávaný a dosť predvídateľný príbeh. Peter, ktorý v Londýne nemilosrdne odhaľuje českých imigrantov, čo chcú fiktívnymi sobášmi získať občianstvo a pracovné povolenie, sa zrazu ocitne v podobnej situácii. Neveľmi sympatický, suchársky úradník, ktorý pred súkromnými problémami doteraz vždy skôr utekal, ako ich riešil, zrazu chce získať malú Emu do opatery, hoci aj podvodom. K tomu si však potrebuje vytvoriť fiktívnu rodinu. Zdá sa, že Maruška (Aňa Geislerová), 32- ročná bezdetná manažérka pražského hotela, ktorú sklamal jej ženatý priateľ (Jiří Dvořák), by mu mohla pomôcť. Lenže  prísna pani Nosková zo sociálnej starostlivosti (Vilmu Cibulkovú si  režiséri čoraz častejšie vyberajú do  „sekerníckych“ charakterov) je nebezpečný protihráč. Nuž a Peter musí  riešiť aj  pôvodnú rodinu, ktorú kedysi v Čechách opustil – otca (Oldřich Vlach) a brata-lekára Davida (Marek Taclík). To všetko na pozadí a v kulisách Londýna, predvianočnej Prahy, či českých zasnežených hôr.

Ono je to vlastne všetko presne vypočítané – nádherná scenéria hlavne pražských zákutí, vianočná atmosféra, hudobná kulisa. I jednotlivé motívy sme už videli na filmovom plátne nespočetnekrát. Napríklad  zbližovanie novej rodiny na klzisku, na zasneženom svahu, či nad pražskými strechami, alebo scénu s mikulášskou nádielkou a nechceným požiarom. Známy je aj motív ženy, ktorá by sa chcela vydať, ale vždy natrafí na nepravého, ako je jej podvodnícky ženatý priateľ, ktorému vyhovuje mať zároveň manželku i milenku a myslí si, že všetko dokáže zvládnuť  planými sľubmi a šarmantnými slovíčkami. Rovnako je známa aj úplne opačná situácia - neschopnosť hovoriť v rodine o tom, čo nás trápi a vznik malých nedorozumení, ktoré vedú k veľkej bolesti. V tomto prípade je to odcudzenie Petra a jeho otca.

Divák si uvedomuje, že sa s ním manipuluje, ba že je až citovo vydieraný, ale neprekáža mu to. Je ochotný prijať hru na rozprávku a rozprávky. Dôvod ? Vianočná atmosféra a výborné herecké obsadenie, ktoré aj zdanlivo obohratý motív či figúru dokáže oživiť nečakaným detailom, podtextami, gestom. Platí  to rovnako na Ondřeja  Vetchého (v podobnom žánri, ale v úplne inej polohe, sme ho nedávno videli v českej komédie Bezva ženská na krku) i na Aňu Geislerovú. Pôvabná je napríklad scéna, v ktorej dospelí protagonisti strávia noc v hotelových izbách každý sám, ale do posledného okamihu váhajú, či predsa len neskúsia zaklopať na dvere oproti.

Rozhodujúce však  bolo obsadenie postavy dievčatka Emy malou Emou Švábenskou. Jej mama, s ktorou predtým režisér nakrúcal reklamu, ju vraj priviedla na kasting len “pro forma“, aby jej splnila sen. Možno pôsobí na prvý pohľad trochu až nedetsky, ale stvárnila svoju postavu tak, že divák verí jej smútku, radosti i túžbe, ba o tomu, že dokáže prevrátiť niekomu svet úplne hore nohami, ako spieva počas záverečných titulkov spevák Michal Hrúza v piesni, skomponovanej  špeciálne k tomuto účelu.

Čo sa týka vianočnej atmosféry - v obchodoch už od jesene - jej máme niekedy plné zuby. Ale Vianoce, bez ohľadu na to, či to uznávame alebo nie, sú sviatkami rodiny, plnenia želaní a rozžiarených detských očí. Sú časom  rozprávok a zázrakov. Prečo filmy s ich atmosférou, tie rozprávky o nádeji a  láske, neprijať na  striebornom plátne či televíznej obrazovke ako svojský citový hojivý „fáč“, hoci aj v predstihu ?    

Rozprávky pre Emu (Pohádky pro Emu), Česká republika, 2016
Dĺžka:100 minút
Réžia: Rudolf Havlík
Scenár: Rudolf Havlík
Kamera: Václav Tlapák
Strih: Boris Machytka
Hudba: Ondrej Konvička
Výprava:  Jan Hoffman
Kostýmy: Jana Konečná
Umelecký maskér: Nevena Thielová
Hrajú: Ondřej Vetchý, Aňa Geislerová, Ema Švábenská, Vilma Cibulková, Anna Polívková, Marek Taclík, Jiří Dvořák, Jana Bernášková, Oldřich Vlach, Věra Křesadlová  a iní
Distribúcia v SR: Continental  film
Premiéra v SR: 3. novembra 2016
Foto: Continental film