Subžáner romantickej komédie vzbudzuje od diváka určité očakávania, podmienené desaťročiami preverenými scenáristickými receptami. Medzi postavami to musí iskriť a ich láska musí byť uveriteľná. Ich vzťah by mal pôsobiť z časti rozprávkovo, ale mali by sme získať dojem, že niečo podobné sa môže stať v živote každému.

Páry väčšinou tvoria ľudia typologicky rozdielni, ale v konečnom dôsledku stvorení jeden pre druhého. Muž zvykne byť ten bohatší, aby evokoval "princa na bielom koni", žena v živote stratená Popoluška. Alebo sú obaja z vyšších vrstiev a my s nimi navštevujeme luxusné reštaurácie plné snobov a spoznávame nakoniec tie skutočné životné hodnoty. Kombinácie sú, samozrejme, rôzne, vzorce však už nie. Postavy čaká viacero peripetií, nad koncom by sme však nemali ani na moment skutočne zapochybovať. Inak by sme sa cítili podvedení.

Francúzsky film Hore za láskou francúzskeho režiséra Laurenta Tirarda ide tou druhou, luxusnými interiérmi a kvalitným vínom naaranžovanou cestou. Príbeh nás zoznamuje s vychyteným architektom Alexandrom (Jean Dujardin) a úspešnou právničkou Diane (Virginie Efira). Obaja sú už v zrelšom veku a majú čo to za sebou. Napríklad rozvod. Ona si zabudne mobil, on ho nájde a zavolá jej. Stretávajú sa v príjemnej kaviarni a prebehne medzi nimi iskra. Je na tom niečo zaujímavé? Áno, Diane je krásna vysoká žena, Alexander muž merajúci 136 cm (čiže iba o niečo menej ako Tom Cruise). Problémy tak visia vo vzduchu ihneď na začiatku potenciálneho vzťahu a divák sa na reakcie okolia a vnútorné dilemy hlavných aj vedľajších postáv teší, zároveň sa trochu obáva zjednodušujúcich klišé. Bude sa film viac zameriavať na psychológiu, alebo epizodickú grotesknosť?

Našťastie, za je správne, bohužiaľ, sa však scenár úplne nevyhýba ani lacnejším a kvázi vtipným scénkam, vyplývajúcim nielen z telesného nedostatku hlavného hrdinu. Ale po poriadku. Vek, inteligencia a spoločenské postavenie oboch protagonistov nedovoľuje scenáru z nich urobiť iba jednoducho zmýšľajúce typy. Ako sú Alexander a Diane skúsení ľudia, tak ani film o ich vzťahu nemôže iba prvoplánovo kĺzať po povrchu. To aj napriek tomu,  že všetci vieme, ako to skončí a režisér nám nedá nikdy dôvod o ich osude pochybovať. Alexander  je na peripetie v nerovných vzťahoch zvyknutý a je sympatické, že sa napriek negatívnym skúsenostiam nevzdáva. Život berie taký aký je, neľutuje sa a nežiada to ani od svojho okolia. Môžeme v tom hľadať základ jeho šarmu a dôvod Dianinej okamžitej náklonnosti. Diana prechádza práve rozvodovým konaním s manželom - sukničkárom a zároveň partnerom v právnickej firme. Nový vzťah jej vleje nielen nový život do žíl, ale dostane ju do konfrontácie s jej najbližším okolím a nutnou dávkou predsudkov. Najmä však s vlastným vnútrom. Dá sa vôbec v zrelšom veku zmeniť pohľad na svet? Jej počiatočné váhanie predstavenia nového priateľa rodine nie je scenáristickou konštrukciou na odďaľovanie divácky príťažlivého momentu do neskoršej fázy filmu, ale odrazom jej strachu z reakcií okolia.

Vedľajšie postavy už prepracovanejšími charaktermi nedisponujú, ich prítomnosť má iba dramaturgickú funkciu na zvýraznenie pomerne jednoduchých základných myšlienok filmu. Nezáleží na zovňajšku, ak muž nedokáže byť verný, alebo vaša matka sa nedokáže preniesť cez výšku vášho partnera, sú oni potom tými skutočnými emocionálnymi "trpaslíkmi". Skutočná hodnota prítomnosti vedľajších postáv však pramení práve z Dianinho postupne prekonávaného strachu z reakcií okolia. Každá postava rovná sa jedna prekážka, položená do cesty lásky ústredného páru. Práve dokonalá znalosť podobných pocitov neistoty, ktorý poznáme všetci minimálne od základnej školy, Diane v divákových očiach poľudšťuje. Čo na to všetci povedia ? -  je otázka, aká nás máta chtiac-nechtiac i vtedy, keď si ju nechceme pripustiť. Alexander je na tom v tomto smere na prvý pohľad lepšie. Jeho syn mu rozumie a podporuje ho, ako človek úspešný v práci si nevysoký muž dokázal vybudovať rešpekt. Pocity menejcennosti však v sebe úplne potlačiť nedokáže. Diane a Alexander riešia každý iné problémy, ako k sebe definitívne nájsť cestu.

Bohužiaľ, vložené grotesktné scénky trochu zaváňajú snahou, ako predať film publiku prostredníctvom traileru. Pád malého muža po skoku psa, alebo doslova rýchla a zbesilá jazda mestom, nie príliš tolerantnej Dianinej matky, pôsobia ako z iného filmu, najmä pri konfrontácii s jeho psychologickejšími a autentickejšími momentmi. Naopak zoskoky padákom sa dajú považovať za veľmi vkusné využitie filmovej reči. Ich metaforickú funkciu môžeme prirovnať k letu balónmi v českých filmoch ako Vratné láhve alebo Babí léto. Vo Svěrákovom filme išlo o prirovnanie k vzletom a pádom manželstva v priebehu desaťročí, v Hore za láskou strach zo skoku do prázdna je prirovnaním k prekonaniu strachu z niečoho nového a zdanlivo nekonfortného, doslova potom z pohľadu smerom nadol na výrazne nižšieho partnera. Budem rád, ak to podobne budú schopní čítať aj návštevníci, očakávajúci od filmu iba nenáročnú zábavu.

Hore za láskou ponúka vkusnú romantiku pre skúsenejšie, ale stále romantické povahy. Používa k tomu zavedené metódy a netvári sa, že ich bude porušovať. Niekomu to už v žánri stačiť nemusí, drvivá väčšina návštevníkov kín sa však teší na splnenie očakávaní a tvorcovia sú si toho vedomí. Myšlienky vyplývajúce z deja nie sú síce dvakrát objavné, možno pôsobia až trochu otravne, klady filmu však odporúčam hľadať inde. Napríklad v zobrazení dilem postáv, s ktorými sa skúsení herci vysporiadali dostatočne dôveryhodne. Hore za láskou je tak viac menej stereotypný film, ktorý bojuje voči stereotypom ľudských predsudkov.

Hore za láskou (Un homme a la hauteur), Fancúzsko, 2016)
Dĺžka: 98 minút
Réžia: Laurent Tirard
Scenár: Marcos Carnevale, Laurent Tirard, Grégoire Vigneron
Kamera: Jérôme Alméras
Strih: Valérie Deseine
Hudba: Éric Neveux
Hrajú: Jean Dujardin, Virginie Efira, Cédric Kahn, Stéphanie Papanian, César Domboy, Edmonde Franchi, Manoëlle Gaillard, Bruno Gomila, Camille Damour, François-Dominique Blin, Christian Valsamidis, Bruno Hausler, Christiane Conil a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 11. augusta 2016
Foto: Continental film