Dánsky režisér Thomas Vinterberg (1969), spolu s Larsom von Trierom tvorca experimentálnej Dogmy 95, ktorá sa na základe prísnych pravidiel snažila – zjednodušene povedané – nakrúcať filmy čo najprirodzenejším spôsobom, sa sústreďuje predovšetkým na sociálno-etické otázky, ako to dokazuje jeho medzinárodne oceňovaná tvorba, reprezentovaná predovšetkým takými výraznými dielami, ako sú Rodinná oslava, Submarino či Hon. Svoj záujem o komplikované medziľudské vzťahy prezentuje aj vo svojom najnovšom filme Komúna, ktorý práve vstupuje do našich kín.

Film sa časovo vracia do sedemdesiatych rokoch, keď vo svete doznievala revolta mladej generácie, ktorej jednou z podôb bolo združovanie sa do voľných spoločenstiev pod spoločnou strechou, tzv. komún. Rodina, s ktorou nás režisér zoznamuje, ničím nepripomína podobnú societu. Ani vekovo, ani mentálnym založením. Architekt Erik učí na vysokej škole, jeho manželka Anna je známou a obľúbenou televíznou hlásateľkou správ a štrnásťročná dcéra Freja, ktorej sa akoby vyhýbali výstrelky puberty, dopĺňa túto šťastnú rodinu. Keď Erik zdedí po smrti otca rodinnú vilu v krásnej záhrade na predmestí Kodane, kde v blahobyte vyrastal neďaleko tenisových kurtov a jachtárskeho klubu, zdá sa, že im už nič nebude chýbať, lebo si pomôžu aj finančne. Lenže Anna, ktorá sa v spokojnom manželstve začína nudiť, prichádza s novým nápadom. Navrhuje, aby vilu nepredali, hoci za ňu môžu dostať až milión, ale pozvali do nej bývať niekoľkých známych, a tak vytvorili namiesto trojčlennej jednu „veľkú šťastnú rodinu“. Pekná myšlienka, ale ťažšia realizácia. Spočiatku to tak nevyzerá, lebo záujemcov je dosť. Pre bývanie v komúne sa rozhodli nie kvôli revolte, veď už nejde o mladých ľudí, ale kvôli samote a finančným problémom. A tak sa po benevolentných „prijímacích pohovoroch“ do vily nasťahuje Ole s dvomi igelitkami, ktorý sa iniciatívne chopí úlohy hlavného organizátora a dbá najmä o poriadok tým, že pohodené veci páli, rozšantená Mona, ktorá podľa vlastných slov nie je skúpa na vlastné telo, exoticky pôsobiaci a trochu záhadný Allon, ktorý sa rád zalieva slzami nad vlastným osudom, a napokon rodina s chorým synčekom, ktorý dojíma najmä ženy každého veku vyhlásením, že sa dožije len deviatich rokov...

Tichá exkluzívna vila ožije ruchom, hlukom a smiechom. Členovia komúny sa každodenne stretajú pri dlhom stole, kde nielen jedia a pijú, ale riešia aj bežné prevádzkové problémy a občasné konflikty. Žiadny z nich nie je dramatický, kým sa vo vile neobjaví Erikova mladá milenka Emma. Študentka architektúry, ktorá zviedla svojho profesora, je aspoň o generáciu mladšia ako starousadlíci. Hoci prichádza na základe prekvapujúceho a nedomysleného Anninho návrhu, je jasné, že prináša so sebou nielen sebaistotu milovanej ženy, ale aj latentný konflikt. Pôsobí ako lakmusový papierik, ktorý otestuje toleranciu i súdržnosť všetkých. Vydržia dobré úmysly túto ťažkú skúšku? Ľahký príbeh s komediálnymi prvkami sa mení na drámu, členovia komúny, o ktorých sme aj doteraz vedeli málo, ustupujú do úzadia, aby poskytli priestor (ne)typickému manželskému trojuholníku.

Hlavnou postavou filmu je Anna, ktorú presvedčivo stvárnila Trine Dyrholm a získala za túto úlohu na tohtoročnom Berlinale Strieborného medveďa pre najlepšiu herečku. Je to sebavedomá, kreatívna žena, iniciátorka založenia komúny, ktorá netuší, že jej tento nápad, presadený proti váhavému manželovi, radikálne zmení život. Tolerancia, s akou prijíma manželovu milenku a navrhne jej pobyt vo vile, je netypická a prekvapujúca napriek tomu, že sa pohybujeme v ešte stále slobodomyseľných sedemdesiatych rokoch. Anna však precení svoje psychické sily a život v neustálej konfrontácii s mladou rivalkou jej dáva zabrať. Ťažko znáša najmä nočné šantenie novej dvojice, kým ona sa bez spánku prevaľuje v prázdnej posteli. Neustále napätie, ktoré ovplyvňuje aj jej profesionálny výkon, rieši alkoholom, ale záchvaty plaču striedané násilnými úsmevmi prezrádzajú, že sa schyľuje ku kolapsu. Emma (Helene Reingaard Neumann) súcití so svojou predchodkyňou, ale egoizmus mladosti a lásky víťazí. Erik (Ulrich Tomsen) nie je schopný ani ochotný riešiť komplikovanú situáciu, ženské problémy ho nezaujímajú, chce mať pokoj na prácu. Ako najschopnejšia sa ukáže dcéra Freja (Martha Sofie Wallstrom Hansen), mĺkva, citlivá pozorovateľka rozpadu vlastnej rodiny, ktorá jediná ponúkne riešenie.

Thomas Vinterberg má vlastnú skúsenosť so životom v komúne, vďaka čomu presne mapuje radosti i strasti takéhoto kolektívneho spolužitia, najmä ťažkosti pri zlaďovaní rozdielnych osobností, ich zaužívaných (zlo) zvykov a záujmov. Možno trochu zapracoval spomienkový optimizmus, lebo celkový obraz života tejto society je až príliš idylický, a to nielen v scénach spoločného nudistického kúpania, vianočného večierku či emocionálne vypätého zachraňovania chorého chlapčeka. Chápem však, že režisér toto pohodové pozadie potreboval na zdôraznenie pustošivej rodinnej drámy, ktorá sa pred ním rozohráva. Scenár napísal s Tobiasom Lindholmom, s ktorým spolupracoval aj pri filmoch Submarino a Hon (Lindholm je režisérom aktuálneho úspešného filmu Boj).

Vo filme Komúna cítiť vplyv niektorých pretrvávajúcich pravidiel Dogmy 95, napríklad v svietení, v dôraze na detail či v práci kamery (Jesper Toffner), ktorá je priam nalepená na tváre hercov, vyjadrujúce ich názory a postoje oveľa lepšie ako zdanlivo ľahký dialóg či kŕčovité žartovanie. Do režisérovej mozaiky dysfunkčných rodín pribudol ďalší kamienok. Možno nie taký žiarivý ako tie predchádzajúce, menované v úvode, ale stále zaujímavý, hoci tí nemnohí diváci, ktorých viac ako dianie na plátne priťahoval display smartfónu a napokon z premiéry predčasne odišli, môžu mať opačný názor.

Komúna (Kollektivet), Dánsko, Švédsko, Holandsko, 2016

Dĺžka: 111 minút
Réžia: Thomas Vinterberg
Scenár: Tobias Lindholm, Thomas Vinterberg
Kamera: Jesper Toffner
Strih: Janus Billeskov Jansen, Anne Osterud
Hudba: Fons Merkies
Hrajú: Ulrich Thomsen, Trine Dyrholm, Martha Sofie Wallstrom Hansen, Lars Ranthe, Julie Agnete Vang, Helene Reingaard Neumann, Fares Fares a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 23. júna 2016
Foto: Film Europe