Paterson je mesto v Amerike a tiež meno hlavného hrdinu filmu Jima Jarmuscha.„Je to pokojný príbeh, bez dramatických konfliktov. Film chce byť protiváhou dramatických a akčných filmov. Je to snímka, ktorá dáva možnosť pozerať sa divákovi na niečo, čo mu prebieha pred očami, ako obrazy, ktoré vidí cez okno autobusu...“, hovorí o filme režisér.H lavným  hrdinom je vodič autobusu, ktorého ubíja stereotyp a utieka sa k písaniu básní. Milujúca a všetečná manželka ho denno-denne prekvapuje novotami a čo mu ide najviac na nervy je jej milovaný pes, ktorý jedného pekného dňa jeho zošit poézie roztrhá. Milé, svieže a poučné dielo, s filozofickým podtextom, nesklamalo a bolo spestrením súťaže. Jarmusch ani tentoraz nesklamal.

Veľký dobrý obor
Pod týmto názvom sa prekladá film Stevana Spielberga známy u nás ako Kamoš obor. Autorom tejto milej knihy pre deti je roruž spisovateľ Roald Dahl. Spielberg mu chcel týmto filmom vzdať hold a pripraviť predovšetkým snímku pre deti, ktorá ich poteší a zaujme. Od roku 1982 ubehlo už veľa času, keď celý svet očaril snímkou E.T. Kamoš obor neprekročí jej tieň, ale rozhodne poteší detí brilantnými trikmi, vynikajúcim hereckým výkonom Penelope Wilton a čerstvého držiteľa Oscara za vedľajšiu úlohu Marka Rylancea (Spielbergov film Most špiónoov). Rylance hrá jediného obra –vegetariána, ktorý dieťa chráni, aby ho ostatní, ktorí sa zvrhli na mäsožravcov, nedajbože nezjedli. A musí sa činiť. Netreba podrobnejšie písať o príbehu, lebo ten je dostatočné známy. Snímka, okrem dych berúcich  trikov, postupne naberá aj humor a od stretnutia obra s kráľovnou Alžbetou II. začína byť aj zábavný. Je to však dielo, ktoré poteší najmä deti (dúfam, že ho kúpime), lebo je na čo sa pozerať. A detský svet  po týchto príbehoch priam prahne.

Režisérka Nicole Garcia nakrútila melodrámu Mal de pierres podľa rovnomenného románu Mileny Agus. Sentimentálna dráma sa pôvodne odohrávala na Sardínii, no film sa odohráva vo Francúzsku, v období pred vojnou. Gabrielle (Marion Cotillard) sa najprv zamiluje do muža, ktorý ju odmietne, nervovo sa zrúti a rodičia ju vydajú za sezónneho robotníka. Mladá žena ochorie a musí sa ísť liečiť do sanatória vo Švajčiarsku. Tu sa zamiluje do raneného chorého vojaka. A aj toto vzplanutie je, síce nie odmietnuté, ale beznádejné. Po narodení syna sa upokojí už aj preto, že chlapec je talentovaný a nádejný klavirista. Ku koncu sa zmieri aj s myšlienkou, že jediný človek, ktorý ju má bezvýhradne rád je jej stále odmietaný manžel. To, že Marion Cotillar je dobrá herečka sa opäť len potvrdilo, ale to je všetko.  

Rasizmus očami Jeffa Nicholsa
Skutočný príbeh, ktorý potom odštartoval zmenu ústavy v Amerike priniesol do súťaže americký režisér Jeff Nichols pod názvom Loving. Je to príbeh Richarda Perryho Lovinga a jeho ženy Mildred Jeter, ktorý sa koncom 50.rokov minulého storočia odohráva vo Virginii. Richard (austrálsky herec Joël Edgerton) sa zamiluje do černošky Mildred (etiópska herečka Ruth Negga) a keď mu povie, že čaká dieťa neuvažuje o dôsledkoch a ožení sa s ňom vo Washingtone. Totiž vo Virgínii je protizákonné oženiť sa belochovi so ženou čiernej pleti. Oboch zatknú, rodiny zložia kauciu a prepustia ich pod podmienkou, buď sa rozvedú alebo odídu a môžu sa vrátiť až o 25 rokov. Narodia sa im tri deti, ale skutočný život je pre nich len na vidieku. Z dvojice je to Mildred, ktorá napíše sťažnosť Robertovi Kennedymu. Jedného dňa sa ozve mladý advokát a bude za nich bojovať. Spor vyhrá. Je to známy prípad – spustil masové demonštrácie, ktoré viedli potom k zmene ústavy v roku 1967. Snímka je veľmi citlivo nakrútená, v pokojnom tempe, bez hystérie a slovných súbojov na súde. „Stalo sa to len nedávno, história je traumatizujúca, ale ľudia už zabudli, a preto si myslím, že im to treba pripomínať“, povedal režisér filmu. Slova sa ujal aj hlavný predstaviteľ Edgerton, ktorý zdôraznil, že nikto nemá právo rozhodovať o tom, kto s kým žije. „Je to prípad aj gayov, o ktorom sa teraz veľa diskutuje.“ Ruth Negga dodala: „Tejto film je veľmi dôležitý najmä v tomto čase, aby si ľudia spomenuli, že nie vždy bolo všetko také ako dnes.“ Nichols na otázku, či sa mu dobre pracovalo so zahraničnými hercami konštatoval: „Keď pripravujem scenár, konkrétne v tom prípade, myslel som len na príbeh Mildred a Richarda a až potom som začal uvažovať o hercoch a vyberal si podľa toho, kto sa na nich najviac podobá. Robiť so zahraničnými hercami je pre mňa samozrejmé.“ Snímka je navyše výborne snímaná dnes jedným z najlepších kameramanov Adamom Stoneom. A pre Ameriku osobitne aktuálna.

No, aby sme zistili, že aj dobrému režisérovi niekedy zaharaší, sme tvrdohlavo pretrpeli film francúzskeho tvorcu Oliviera Assayasa Personal Shopper (Osobná garderobiérka) o asistentke modelky – spritualistke Maureen, ktorá sa kontaktuje s duchmi. Takú hlúposť som dávno nevidela. A hlavnú rolu v tomto duchárskom príbehu, mysleného bez humoru a vážne, prijala preferovaná hviezda Kristen Stewart.