V roku 1973 prebehol v Čile puč. Moci v krajine sa ujal ultrapravicový diktátor Augusto Pinochet za pomoci svojich ozbrojených jednotiek. Zvrhol vládu socialistu Salvadora Allendeho, podporovaného Sovietskym zväzom. Jeho vláda v krajine vydržala napriek porušovaniu ľudských práv, alebo práve preto, až do roku 1990. Odporcovia režimu boli tvrdo stíhaní, mučení a zhruba tri tisícky aktivistov bolo popravených.

Podpora zo strany Spojených štátov nie je z tých, ktoré by si Američania dali v Bielom dome zarámovať. Ani vyvedenie krajiny z hyperinflácie a nutné reformy totiž nemohli pred svetom zakryť fakt, že Pinochetov režim sa príliš nelíšil od toho nacistického. Film Floriana Gallenbergera Kolónia aj na túto skutočnosť nepriamo upozorňuje. Ale žiaden strach, základné informácie dostane divák prehľadne naservírované hneď v úvode a dovysvetlené štýlom "čo nám hovoria učebnice dejepisu" počas záverečných titulkov. Spravodlivosti nakoniec bolo učinené za dosť. V rámci možností....

Vždy politicky angažovaný režisér Florian Gallenberger (predchádzajúce dva filmy) však neponúka krutý obraz Pinochetovho režimu. Upriamuje sa na udalosti v tzv. kolónii Dignidad, vedenou náboženským fanatikom a bývalým nacistickým lekárom Paulom Schäferom (typologicky dnes už jasne zaškatuľkovaný Michael Nyqvist). V tomto, na prvý pohľad idylickom zariadení, prebiehalo mučenie zmieňovaných odporcov režimu. Ako sa však neskôr ukázalo, bola to iba jedna z viacerých hrôz, na ktoré by Čile rado zabudlo. Po incidente počas puču sa sem nedobrovoľne dostáva podporovateľ Allendeho, nemecký občan a revolucionár Daniel (v súčasnosti veľmi populárny Daniel Brühl). Ten má pomer s letuškou Lenou (Emma Watson) a ich milostnému životu je venovaná pomerne nezáživná expozícia. Drastická zmena však nastáva príchodom na národný štadión v Santiagu, kde boli títo nešťastníci zatrieďovaní do skupiniek "zastreliť", "uväzniť a mučiť" alebo "prepustiť". Čiže Daniel sa ocitol v tej druhej, Lena v tretej, a tak dostala šancu niečo s nepriazňou osudu urobiť. A že ju využila... Odchádza inkognito do tábora a plán na spoločný útek môže začať...

Kolónia nie je angažovaná festivalová politická dráma. Nie je ani dokumentaristicky ladeným záznamom historických hrôz prostredníctvom fikcie, založenej na skutočnej udalosti. Kolónia je komerčne ladeným "útekovým" filmom, akých sme videli najmä z obdobia druhej svetovej vojny neúrekom. Rozdiel je v tom, že hlavnou postavou sa stáva mladá, odvážna žena. Nie sme tentoraz v lágri plného vojakov, ale naopak detí, mladých žien slúžiacich bohu (ale najmä Schäferovi), mučením mentálne poznamenaných mužov a Schäferových krutých poskokov. Takže je otázkou exaktného žánrového zaradenia, ako film vlastne vnímať a akými kritériami ho hodnotiť. Treba zabudnúť na to, ako by sa s kedysi bezprostredne s látkou pohrali predstavitelia napríklad Cinema nuovo alebo legendárny grécky režisér Costa-Gavras. Skúsme sa teda na Kolóniu pozrieť ako na film zábavný, napínavý, ale s obligátnym humanistickým posolstvom.

Už na úrovni scenára sa stretávame s všeobecne použiteľnými schémami v ľubovoľnom filme o úteku z väzenia, a to v akomkoľvek období alebo žánri. Príbeh Kolónie si viem veľmi dobre predstaviť ako dystopické sci-fi, aké by práve alegoricky na podobné (súčasné) režimy reagovalo. Dej filmu nie je podmienený historickej skutočnosti, ale skutočnosť sa ohýba v prospech dramaturgických potrieb. Proti takémuto postupu naozaj nemám žiadne predsudky. Dramaturgicky je Kolónia zvládnutá špičkovo. Romantickú limonádu zo začiatku nahrádza oboznamovanie s podmienkami v kolónii, predstavovanie jeho vedenia a ďalších dievčat. Despotická dozorkyňa s tvárou Richendy Careyovej akoby "priletela" z Formanovho "kukučieho hniezda". Napätie sa zvyšuje neustále vzrastajúcim pocitom prezradenia a stále väčším riskovaním hrdinov. Posledná tretina je nesmierne napínavá, pokiaľ vás príbeh pohltí, nebudete ani dýchať. A keď už sa zdá, že je všetko zažehnané, problémy sa začnú na seba iba vŕšiť. K slovu sa konečne dostane aj nemecká "sebareflexia" a film získava ďalší rozmer. Sme v drsnej pravicovej diktatúre, hladko nič nepôjde...

Bohužiaľ, osvedčenými schémami sa Gallenberger nechal uniesť až príliš. Príjemný pocit napätia často narušujú otrepané, dnes skoro až mŕtve klišé. Záchrana na poslednú chvíľu (sekundu), kvázi neočakávané, ale v skutočnosti nepravdepodobné náhody a najväčší nepriateľ režisérov, logika. Vymenovávanie jednotlivých situácií by bolo, samozrejme, spoilerom. Spomeniem aspoň "omylom" otvorené dvere izby ubytovne a podozrivo voľnú možnosť pohybu dievčat po areáli. Chovanie postáv je taktiež viac razy podriadené dramaturgickým potrebám posunu deja, ako reálnou motiváciou. Tou sa tvári byť v každom okamžiku veľká láska a verím, že mnohým to bude imponovať. Otázky typu "takto riskovať je predsa nezmysel"  bude trápiť zrejme menšie percento divákov. Navyše Danielova "hra" v kolónii je na prvý pohľad značne priehľadná. Ale aby som toho neprezradil až príliš....

Kolónia sa zámerne vyhýba explicitným násilným scénam. Mnohé sa deje čiastočne mimo obraz a mnohé z krutostí miestnych zvyklostí nám sú iba naznačené, v lepšom prípade sa o nich hovorí. Nie sme svedkami odnímania detí ich matkám, nie sme svedkami pedofílie, znásilnení a mučeniu sa podrobuje iba Daniel. To vidieť musíme, pretože o jeho záchranu tu ide predovšetkým. Fackanie žien dnes nikoho zo stoličky nezdvihne, ani krvou podliate monokle... Je to chyba, ak je to zámer a režisér uprednostňuje iné dejové línie? Preto ma nesmierne zaujíma, ako k filmu globálne pristúpi kritika. Bude považovať potenciál námetu prostredníctvom takejto formy spracovania za premrhaný alebo vyzdvihne sprístupnenie historickej látky širokému okruhu divákov?  Mňa Gallenberger presvedčil, ani chvíľu som sa pri jeho filme nenudil, ale niektoré oslie mostíky a alibistické zjednodušenia prehliadnuť nedokážem.

Kolónia (Colonia), Nemecko, Luxembursko, Francúzsko, 2015
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Florian Gallenberger
Scenár: Torsten Wenzel, Florian Gallenberger
Kamera: Kolja Brandt
Strih: Hansjörg Weißbrich
Hudba: André Dziezuk, Fernando Velázquez
Hrajú: Emma Watson, Daniel Brühl, Michael Nyqvist, Richenda Carey, Vicky Krieps, Jeanne Werner, Julian Ovenden, Martin Wuttke, August Zirner, Nicolás Barsoff, César Bordón, Stefan Merki, Steve Karier, Lucila Gandolfo, Katharina Müller-Elmau, Paul Herwig, Johannes Allmayer, Gilles Soeder, Rouven Blessing, Marcelo Vilaro, Iván Espeche a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 28. apríla 2016
Foto: CinemArt