ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Ejzenštejn v Guanajuate (Eisenstein in Guanajuato)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Eizenstein7 resizeVizuálna excentricita, s ktorou sa majster ideologického l´art pour l´artizmu ujíma improvizácie na tému homosexualita Sergeja Ejzenštejna, je na prvý pohľad príťažlivá, zaujímavá  a obdivuhodná.

Konštrukcia niekoľkých dní počas návštevy Sergeja Michajloviča (fínsky herec Elmer Bäck) v mexickom mestečku Guanajuato je následovná: stretáva sa s učiteľom histórie Palominom Caňedom (mexický herec Luis Alberti). Ten Eizenstein2 resizemá rodinu, krásnu ženu Conception (Maya Zapata) i synov a sprevádza Ejzenštejna po Guanajuate. Navštevujú slávne múzeum múmií, zúčastňujú sa na festivale mŕtvych, Ejzenštejn vyjednáva s manželkou amerického spisovateľa Uptona Sinclaira, ktorý sa po hollywoodskom sklamaní rozhodol financovať nepolitický a oslavný film o Mexiku. Tak sa aj volal, Nech žije Mexiko!

Slávny režisér, spolu so svojimi dvoma spolupracovníkmi, Grigorijom Alexandrovom a kameramanom Eduardom Eizenstein3 resizeTissem, prichádzajú do Mexika v decembri roku 1930, zoznamujú sa v úvode filmu s maliarom Diegom Riverom a Fridou Kahlo a všetko sa uberá pravdepodobným smerom až na to, že sa nevie, či Ejzenštejn vôbec v Guanajanate bol. Starobylé mesto založené v 16. storočí, zapísané na zozname UNESCO sa o ňom rozhodne v dlhom zozname svojich slávnych obyvateľov i rezidentov nezmieňuje.  

Peter Greenaway v záujme zobrazenia vlastnej imaginácie žongluje faktami asi tak, akoby to s najväčšou pravdepodobnosťou urobil i  Ejzenštejn, poznamenáva jedna z ruských filmových kritičiek. Pozitívne prijatie väčšinou ruskej kritiky preukazuje pochopenie pre excentrické ladenie filmu ako istý druh holdu, ktorý slávny Brit skladá ešte slávnejšiemu Rusovi (hoci Ejzenštejn sa narodil v Rige, kde doteraz stojí jeho rodný dom). Kapitola o Eizenstein4 resize„škole excentrického herca„ dvojice režisérov Grigorija Kozinceva a Leonida Trauberga je známou časťou histórie sovietskej filmovej avantgardy. Ejzenštejn, nasledovaný režisérmi Pudovkinom, Dovženkom a radom ďalších preslávili sovietské avantgardné kino a zvečnili jeho revolučnú poetiku vo filmoch, ktorých zoznam začína jeho Krížnikom Potemkinom (1925). Nakrútil ho, keď mal 27 rokov.

Eizenstein6 resizeSergej, neustále v poryve citov ku krásnemu Palominovi telefonuje Pere Ataševe do Moskvy. Ako ironicky poznamenávajú ruskí kritici, je priama linka medzi Guanajanatom a Moskvou v 30. rokoch pôvabne naivnou ilúziou. Pera, jeho žena, spolupracovníčka a dôverníčka, oboznámená so stavom jeho orientácie, ho varuje pred tlakom sovietskej moci. Pravidelne prehľadávajú jeho písomnosti a neustále sa vypytujú. Rozjasaný a bezstarostný režisér nepočúva, jeho povestná zvedavosť je plne zaujatá Eizenstein resizenovou sexuálnou skúsenosťou. Greenaway si popis prvej súlože vychutnal so všetkými bolestnými detailami i červenou vlajkou, zastrčenou na „mieste deja“. Snaží sa provokovať  intímnou vzdialenosťou od hrdinovho tela. Vidíme ho v detaile nielen kopulovať, ale i vracať po akejsi nočnej pitke (Ejzenštejn vôbec nepil). Neustále pobehuje nahý, akoby sa jeho oslobodené libido nevedelo nabažiť  radostného stretnutia s vlastnou telesnosťou.

Na záver, keď sa musí s Palominom rozlúčiť (odmieta jeho ponuku, aby s ním odišiel do Moskvy) si v aute nasadzuje karnevalovú masku mŕtveho. „Je deň mŕtvych a ja som tiež mŕtvy.“  Počas celého filmu nič nenakrúca, Alexandrov EIzenstein9 resizes Tissém sa len občas mihnú v zábere. Sústredná pozornosť, všímavosť a pedantnosť v zaznamenávaní všetkých dojmov a postrehov Sergeja Michajloviča ostala mimo záujmov Greenawaya.

Jeho portrét Ejzenštejna konvenuje vyhlásenému režisérskemu rukopisu excentrického voyera so slabosťou pre  geometriu, umeleckému názoru presvedčeného experimentátora, pohŕdajúceho klasickými konvenciami filmového rozprávania. Voľne narába s postupmi Eizenstein8 resizeavantgardného strihu a montáže, v sprievode Prokofievovej hudby a  mozartovsky rozvášnenej hravosti. Je to pohľad ironického estéta, esencializujúceho sexuálnu slobodu a neviazanosť v zemi revolúcie. Pri pochybnostiach nad jeho faktografickým voluntarizmom sa zaklínal  tým, že je plne oboznámený so všetkým, čo sa týka Ruska a Sovietskeho zväzu a všetky nepresnosti treba brať ako tvorivú koncepciu.

Na otázku, či sa „To“ stalo alebo nestalo, odpovedá Ejzenštejn v liste Pere Ataševovej: „ ...nikdy som nedoviedol do konca vzťahy s objektami svojej lásky. Neraz som sa vám sťažoval na to, že moje prejavy stále niečo brzdilo. Ak sa nato Eizenstein10 resizepozrieme detailnejšie, stačilo, keď som niečo veľmi chcel ( akúkoľvek hlúposť) a hneď som urobil všetko preto, aby som to nedostal. Hodnotím to ako prenos zo sexuálnej sféry, kde super askéza vypracovala také sily potláčania, že sa automaticky spúšťajú, stačí si len čosi zaželať. A to sa vzťahuje na akúkoľvek moju činnosť!“

Na tlačovej konferencii festivalu Berlinale, kde film zaradili do súťaže Peter Greenaway ohlásil pokračovanie filmu. Sústredí sa na zápas o vrátenie nakrúteného materiálu filmu Que Viva Mexico!
       
Eizenstein5 resizeEjzenštejn v Guanajuate (Eisenstein in Guanajuato), Holansko, Mexiko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, 2014
Dĺžka: 105 minút
Réžia a scenár: Peter Greenaway
Kamera: Reinier von Brummelen
Strih: Elmer Leupen
Hudba: rôzni autori
Hrajú: Elmer Bäck, Luis Alberti, Maya Zapata, Lisa Owen, Stelio Savante, Rasmus Slätis, Jakob Öhrman, Alan Del Castillo, Mauro González, Raino Ranta a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 11. februára 2016
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark