ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Harold (Her er Harold / Here Is Harold)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Harold5 resizeNáhodou som sa nedávno predierala davmi nakupujúcich v nábytkárskom komplexe IKEA. A takisto náhoda chcela, aby som čoskoro po tomto „zážitku“ videla nórsky film Harold režiséra Gunnara Vikeneho, v ktorom hlavného hrdinu zruinuje presne expanzia Kapradovho kráľovstva.

Môžete si o svetoznámom Ingvarovi Kampradovi, zakladateľovi nábytkárskej firmy IKEA, myslieť čo len chcete, jedno je isté, že mnohým, najmä mladým rodinám, pomohol za prijateľné peniaze zariadiť si celkom útulný domov. Nehovorím o Harold2 resizekvalite, tá je skutočne často sporná, ale mnohým to na začiatok stačí. Keď vytrvalo hľadáte aj tam sa niekoľko kvalitných kusov nájde. O Kampradovi, známom to vraj lakomcovi sa vie, že zo zásady necestuje prvou triedou, ľutuje ľudí, ktorí si kupujú len značkové veci, on len tie čo sa mu páčia, na značke nezáleží, skúpy je aj na svoje deti a vyhlasuje, že majú dosť. Zrejme má pravdu. Isté je, že sa zatiaľ nikomu na svete nepodarilo vybudovať také celosvetové nábytkárske impérium a darí sa mu stále i keď už naozaj nie je najmladší (30.marca 2016 bude mať 90 rokov). To však neznamená, že si z neho nemožno utiahnuť, je to presne ten typ človeka, ktorý to jednak znesie, jednak je na to priam vyvolený. A presne tento obdivuhodný starý pán leží v Harold4 resizežalúdku hlavnému hrdinovi filmu, poctivému výrobcovi kvalitného nábytku, ktorému priamo pred nosom vyrastie tento gigant a jeho firma skrachuje. Aby toho nebolo dosť, manželka mu zomrie, syn, bulvárny novinár, je rozvedený, vyhodili ho z práce, fetuje a nemá sa najlepšie. Čo iné zostáva Haroldovi len pomstiť sa nejakým spôsobom Kampradovi. V hlave mu skrsne  geniálna myšlienka: únos.

Gunnar Vikene  to zrejme myslel dobre, keď sa chcel s typicky severským humorom vysmiať všetkému a všetkým, Harold resizeobdivovateľom a konzumentom lacných produktov, teda šmejdom, tým, ktorých táto vlna takmer zmietla z povrchu zemského (poctivých, kvalitných remeselníkov), naštrbeným medziľudským vzťahom medzi generáciami a ľuďom, ktorých staroba zaskočí nepripravených. A to sa snažil prezentovať cez bizarné situácie a ešte bizarnejších protagonistov. Chyba nastala len v tom momente, keď sa mu nepodarilo vniesť do filmu ani štipku humoru, všetko je akože myslené (aspoň to tak vyznieva) smrteľne vážne a namiesto toho, aby sme neduhy súčasnosti videli v krivom zrkadle, protagonistov ľutujeme. A zrazu sa pýtame, čo nám Vikene vlastne chcel povedať ? Že gigantické korporácie sú metlou ľudstva ? Že Harold3 resizemladá generácia je preto tak sporná a rozpačitá, lebo rodičia nie sú im príkladom ? Že staroba je priam katastrofa? Že táto spoločnosť je chorá ? Alebo to mala výzva na diskusiu o konflikte poctivého remesla s masovou výrobou ?  Žiaľ, ani na jednu položenú otázku nedostaneme odpoveď. Ani v náznakoch.

Zasmiať sa na tom, ako sa Haroldovi (Bjørn Sunquist) neuveriteľnou náhodou na ceste do Švédska podarí stretnúť Ingvara Kamprada (Björn Granath), zajať ho a zažiť s ním, mávajúc zbraňou, rôzne príhody, je za vlasy pritiahnuté a v nijakom prípade nie smiešne, skôr trápne. A navyše šéf nábytkárskeho gigantu sa na svojom únose skôr zabáva, ako Harold7 resizeje vystrašený, takže tento čin je istým spôsobom viac ako spochybnený. A pritom sa pri takomto ad absurdum vyfantazírovanom námete ponúkalo nespočetné množstvo humorných momentov a bizarných príhod. Nedá sa povedať ani to, že sa herci nesnažili hrať, žiaľ, Bjørn Sunquist má stále rovnakú nepreniknuteľnú masku smútku a zraniteľnosti. Jeho výraz je nemenný, prejav korektne nudný. O niečo lepšie si poradil s postavou Kamprada Björn Granth, pravdu povediac veď je to aj lepšie a farbistejšie napísaná postava. Všeobecne sa o všetkých hrdinoch filmu dá povedať, že sú poznačení plochosťou, nevýraznosťou, nepresvedčivosťou a chýbajú im Harold10 resizeaspoň náznaky sympatie. Nikto z nich nie do takej miery načrtnutá postava, s ktorou by sme výhradne sympatizovali, alebo by sa nám aspoň sprotivila. Sú nám kompletne ľahostajní – všetci. Trochu vzruchu do tejto monotónnosti mala vniesť mladá Ebba (Fanny Ketter) a jej neustále opitá matka, ktorá strieda milencov a neustále zdôrazňuje aká bola dakedy známa a slávna. Keby sa niekoľko pekných momentov z tohto kontaktu bolo viac prehĺbilo a rozpracovalo, mohli vniesť do deja trochu Harold6 resizečara a toto náhodné stretnutie mohlo podstatne osvetliť a prehĺbiť aj laxný vzťah Haralda so synom. Opäť zahodená šanca, lebo aj táto dejová niť sa rozplynie do neznáma. Takto by sme mohli pokračovať ďalej a nikam by sme sa nedopracovali.  

Gunnar Vikene (1966) začínal ako dokumentarista a tvorca reklamných spotov. Za svoj prvý krátky film Kinobilletten (1966) získal  veľa cien.Napríklad na festivaloch Berlinale, Harold9 resizeďalej v Montreale, Kyjeve, Ríme, Chicagu a Talline. V roku 2002 debutoval dlhometrážnou snímkou Himmelfall (Pád nebies). Potom nasledovali filmy Trigger, Vegas a jeho štvrtou snímkou je Harald. Píše sa o nej ako tragikomédii, no nezapadá celkom do tejto charakteristiky. Nie ja ani ryba, ani rak. Zrejme je náš vkus je od vkusu nórskeho publika odlišný, lebo film získal nórske národné ceny za najlepší strih a najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. Alebo sa Nóri (aj iné krajiny) takto čudujú nad národnými cenami slovenských filmov? Je to možné...

Harold8 resizeHarold (Her er Harold / Here Is Harold), Nórsko, 2014
Dĺžka: 87 minút
Scenár a réžia: Gunnar Vikene
Kamera: Simon Pramsten
Strih: Frida Eggum Michaelsen
Hrajú: Lena-Pia Bernhardsson, Björn Granath, Olaf Heggdal, Samuel Hellström, Andreas Hyttsten, Fanny Ketter, Evert Lindkvist, Vidar Magnussen, Veslemøy Mørkrid, Grethe Selius, Bjørn Sundquist a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 11. februára 2016
Foto: Film Europe

Share/Save/Bookmark