Čerti sú obľúbenými postavami českých filmových rozprávok a zdá sa, že mimoriadnu záľubu v nich našiel aj  jeden z najznámejších českých režisérov Zdeněk Troška. Po rozprávkach Z pekla štěstí, Čertova nevěsta a Princezna ze mlejna s nezabudnuteľným čertíkom, prichádza do našich  kín jeho najnovší film Čertoviny. Jeho scenár napísal spolu so svojím stálym spolupracovníkom Markom Kališom, na motívy šumavských rozprávok a zakomponoval doň aj zopár českých ľudových piesní.

Príbeh je pomerne jednoduchý: Dvaja nešikovní čerti Popelák (Jakub Prachař) a Uhelák (Dominick Benedikt) pri veľkom upratovaní prevrátia kotol a tak sa podarí  z pekla utiecť hriešnej ľudskej duši (Radek Holub). Vládca pekiel,  označovaný v tomto filme nie ako Lucifer, ale Luciper (Karel Dobrý) ich preto pošle za trest do sveta, aby do mesiaca priviedli každý jednu hriešnu dušu. Veľmi sa im to nedarí, lebo namiesto toho, aby ľudí  navádzali k zlému, im radšej, občas i neúmyselne, pomáhajú. Zdá sa, že všetko sa zmení, keď sa  dostanú v prezlečení za čeľadníkov, na statok vypočítavého, lakomého a grobianskeho sedliaka (Oldřich Navrátil). Ten chce svoju jedinú dcéru Haničku (Sara Sandeva) nasilu vydať za zlého statkára Kopyta (Jaromír Nosek). Keď sa však  na obzore objaví bohatší a vznešenejší nápadník, je mu ochotný dcéru predať, hoci ona miluje chudobného čeľadníka Jana (prvá veľká filmová príležitosť herca Richarda Jaroslava Müllera). Podarí sa  Popelákovi a Uhelákovi splniť svoju úlohu, vyriešiť komplikovanú situáciu a navyše dokázať svojmu čertovskému „šéfovi“, že nie každý človek je zlý, láska dokáže zvíťaziť nad chamtivosťou a svet je vlastne celkom pekné miesto?

Mimochodom, práve slovíčko „pekný“ je akýmsi leitmotívom spracovania  príbehu. Už slogan filmu hlása, že ide o „po čertech hezkou pohádku“, či ako sa uvádza v slovenskej verzii „čertovsky krásnu rozprávku“. Scenárista a režisér v jednej osobe Zdeněk Troška, ako je to v jeho tvorbe, nielen rozprávkovej, zvykom, sa na všetko díva s istým úsmevným až láskavým nadhľadom.  Pre atmosféru rozprávky je to typické a vari aj žiadané.

Rovnako ako krásne kostýmy. Použili  ich viac ako stovku a niektoré boli vytvorené špeciálne pre tento film. Najnáročnejší a najnákladnejší vraj bol ten, ktorý vytvorili podľa návrhu Josefa Jelínka pre vládcu pekiel Lucipera. V krásnych kostýmoch a parochniach sa predvádzali aj kňažná a gróf (David Gránský). Dedinčania na tancovačke v krčme sa zvŕtali v ľudových krojoch. Nuž a čerti pobehovali v „chlpatých“ kostýmoch s chvostami a s rohami, vyrobenými údajne „na mieru“. Pri šetrení na výprave však pomohol aj barrandovský fundus. Nuž a svojím spôsobom aj dobrý výber lokalít, kde sa nakrúcalo. Scény v pekle vznikali napríklad v zábavnom parku Čertovina neďaleko Hlinska, ktorý bol použiteľný nielen z hľadiska svojho názvu, ale i ako  kulisa. Svoje priestory poskytol aj skanzen v Přerove nad Labem (režisér tam pred rokmi nakrúcal Z pekla štěstí ako film i televízny seriál), park zámku na Dobříši, juhočeské Vlhlavy, Holašovice, Opatovice, hradné  zrúcaniny v Drslaviciach či Kokořínsko. Zaujímavé boli trikové scény a špeciálne efekty. Napríklad keď sa čerti premieňajú v rôzne predmety, ľudí alebo na krásne čierne kone. Mimochodom, okrem  koní sa na plátne prezentujú aj ovce, kozy, sliepky, kačka s káčatkami, jedovatý had a cvičené papagáje.

Po vizuálnej stránke  Čertoviny nesklamali a kameraman David Ployhar odviedol dobrú prácu. Diváka na plátne vždy potešia pekné zábery. Či je to už pohľad  na lesy, stráne, polia, rybníky a typické dedinské domce zaliate slnkom, alebo altánok záhadnej kňažnej, či statok, kde žije Hanička. Scenáristicky sú Čertoviny akosi utlmenejšie, dejovo predvídateľnejšie, spomalenejšie a čerti majú menej akcií, ako sme si u Zdeňka Trošku zvykli. Nuž a pri niektorých scénach som sa nemohla vyhnúť pocitu, ktorý poznám aj z iných filmov, akoby až prílišného chcenia tvorcov, len aby to bolo pekné, hoci aj trochu presladené. Človek si chtiac-nechtiac pomyslí, že niektoré zábery pôsobia ako z propagačného filmu o prírodných a národopisných krásach južných Čiech. Možno to má tak byť, možno nie. Alebo je to daň rozprávke, ktorá má v svojom základnom poslaní zakódované posolstvo: potešiť a dokázať, že ten náš svet nie je taký zlý ako sa nám občas zdá? 

Napriek  výhradám sú Čertoviny milá klasická rozprávka. Vlastne sa celkom teším, že si ju po čase ešte raz pozriem  na televíznej obrazovke (slovenská Markíza je jedným  z mediálnych partnerov). V každom prípade mám rozprávky Zděnka Trošku rada a táto nie je výnimkou.

Čertoviny, Česká republika, 2017
Dĺžka: 101 minút
Réžia: Zdeněk Troška
Námet a scenár: Zdeněk Troška, Marek Kališ
Kamera: David Ployhar
Hudba: Miloš Krkoška
Strih: Dalibor Lipský
Zvuk: Martin Ženíšek
Kostýmy: Josef Jelínek
Umelecký maskér: Nevena Thielová
Výprava: Jan Hoffmann
Hrajú: Jakub Prachař, Dominick Benedikt, Karel Dobrý, Sara Sandeva, Richard Jaroslav Müller, Jana Bernášková, David Gránský, Oldřich Navrátilo, Andrea Hoffmannová, Jaromír Nosek, Radek Holub a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 11.januára 2018
Foto: CinemArt