Nechcem byť nefér, ale nedá mi nespomenúť jeden veľmi subjektívny pocit, ktorý možno niektorých od čítania odradí. Ako človek primárne bažiaci po klasických japonských filmoch, či artovej európskej kinematografii, sa mi len veľmi ťažko sleduje filmografia Gabriela Muccina.

„Náš film hovorí, že nakoniec sa vždy nájde pár ľudí, alebo aspoň jeden, pre ktorého je pravda dôležitejšia než lživý mýtus,“ povedal scenárista a režisér Petr Zelenka o svojom najnovšom diele Stratení v Mníchove. Názov síce pripomína slávny americký film Sophie Coppolovej Stratené v preklade, ale venuje sa rýdzo českej téme – Mníchovskej dohode (zrade), vychádzajúc z knihy Jana Tesařa Mnichovský komplex: jeho příčiny a důsledky z roku 2000. Tomuto historikovi je film venovaný, obálka jeho knihy je jednou z rekvizít.

V jednom z rozhovorov sa belgický režisér Jaco Van Dormael vyjadruje k fascinácii hravou metafyzikou, napĺňajúcou jeho filmy. Hovorí o tom, že dnes sa pre nás realita stala zložitou, nepochopiteľnou a neuchopiteľnou a žiada si nejakú intepretáciu. Pristupuje k nej s imagináciou, určenou biblickým výkladom stvorenia sveta a všetkého, čo doň patrí sa zmocňuje s hravou logikou a humorom dospelého dieťaťa.

„Som Julius Caesar obklopený nepriateľmi“ – hovorí  jeden z najväčších vizionárov sveta Steve Jobs v rovnomennom filme Dannyho Boyla, ktorý zajtra (12.11.) slávnostne otvorí 17. medzinárodný filmový festival Bratislava. Je to v krátkom čase už druhý film o tomto velikánovi počítačových technológii - v roku 2013 sme mohli vidieť snímku Joshua Michaela Sterna pod názvom Jobs.

Osud iránskeho režiséra Jafara Panahího, žijúceho od roku 2010 pod policajnou kontrolou, s dvadsaťročným zákazom výkonu filmárskej profesie, je dostatočne známy a treba povedať, že je oveľa zložitejší, než jeho jednoznačne heroizujúca interpretácia servírovaná európskymi médiami.

Tragédia škótskeho kráľa Macbetha patrí medzi tie najznámejšie a najčastejšie adaptované diela v histórii umenia. Do filmu ho v priebehu dekád transformovali takí velikáni ako Orson Welles, Akira Kurosawa či Roman Polanski, nehovoriac o alúziách objavujúcich sa u Andrzeja Wajdu, Kona Satoshiho a mnohých ďalších.

Skyfall bol pred troma rokmi jasným zásahom do čierneho. Ako prvá bondovská snímka vôbec prekonala v tržbách kedysi bájnu miliardovú hranicu a štúdio začalo okamžite spriadať plány do budúcna. Oscarový Sam Mendes sprvoti odmietol opätovnú účasť, až neskôr sa nechal počuť, že ho presvedčil scenár. A nepochybne aj samotný šek.

Nonkomformný argentínsky režisér Gaspar Noé sa vracia do potemnelých kinosál so svojou najnovšou snímkou Láska, v ktorej sa po tematizácii násilia (Zvrátení) či drogového tripu (Vojdi do prázdna) pokúša o nové prístupy k téme erotiky a sexuality.

„Blázni sú zábavnejší ako normálni ľudia“ - hovorí jeden z detských hrdinov v nórskom filme s lascívnym názvom Prdiprášok doktora Proktora. Reč bude o „vetroch“, ale nerozpakujme sa nazvať ich správne - prdoch. A veru nie hocijakých. Čo všetko dokážu sa podujal vyrozprávať režisér Arild Frölich vo veselohre a ak chcete prijmite aj charakteristiku rodinný film, ako uvádza reklamný slogan.

O režisérovi Paľovi Korcovi sa hovorí ako prekračovateľovi žánrov a druhov. Dôkazom tohto tvrdenia je aj jeho najnovší  film Čakáreň, ktorý je na rozhraní hraného filmu a dokumentu, nakrútený výlučne s nehercami.