ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Slow West

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Slow11 resizeWestern, ikonický americký žáner, prešiel počas storočnej doby svojej existencie mnohými fázami. Najväčší boom dosahoval niekedy od konca 40. až po začiatky 60. rokov minulého storočia v tzv. epických westernoch JohnaForda, Howarda Hawksa, Raoula Walsha Johna Sturgesa či Delmera Davesa a iných.

Niekedy začiatkom 60. rokov sa začali objavovať revízie westernového žánru vo filmoch Sama Packinpaha, Anthonyho Manna, ale napríklad aj v tvorbe samotného Johna Forda (Jeseň Čejenov). Táto línia pretrvala až do konca 70. rokov, keď túto etapu definitívne zavŕšil komerčný megaprepadák Michaela Cimina Heaven's Gate. Azda Slow2 resizeaj táto stigma, ktorá sa nad westernom vznášala, zapríčinila, že ustúpil do úzadia a len občas zažiaril vo filmoch ako Silverado či Mladé pušky.

Opätovný návrat na výslnie dosiahol až v roku 1990, keď Kevin Costner zožal so svojim Tancom s vlkmi 7 oscarov a v kinách dvadsaťnásobok svojho rozpočtu a následne tento úspech v menšom merítku zopakoval Clint Eastwood so svojimi Nezmieriteľnými. V nasledujúcich rokoch tak môžeme opätovne vidieť zvýšený záujem o western, či už zo strany štúdií alebo divákov, a to v rôznych variáciách, ako napríklad epický Wyatt Earp, komediálny Maverick, steampunkové Wild Wild West, postmoderný Desperado či existenciálna road movie Mŕtvy muž. Následná dekáda westernom, až na zopár Slow9 resizevýnimiek, opäť divácky, oscarovo či štúdiovo nepriala a dočkali sme sa len rovnomenného remaku Davesovho 3:10 vlak do Yumy, Costnerovho režisérskeho návratu v podobe Krajiny strelcov, či kritikmi uznávaného Zabitia Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom. Zdá sa však, že v súčasnosti zažíva western opätovnú obrodu, čoho dôkazom môže byť divácky i oscarový úspech Ranga, Divokého Djanga, Skutočnej guráže, ale aj celovečerný debut Johna MacLeana Slow West, ktorý pre zmenu zaznamenal úspech na festivale v Sundance.

Slow7 resizeTento dlhší (hoc stále trochu zjednodušujúci) úvod som si neodpustil jednak preto, že dnes by sa už len ťažko dal hodnotiť western bez porovnávania s ostatnými a zároveň preto, že so samotným westernovým žánrom kreatívne pracuje a cituje predchádzajúce diela. Za hlavnú tému filmu môžeme považovať stret dvoch svetov, respektíve  životných filozofií – pragmatickej americkej a intelektuálnej európskej. Celý film je v podstate o ich postupnom vzájomnom ovplyvňovaní a obohacovaní.

Šestnásťročný syn škótskeho lorda, Jay, pricestoval do amerického Colorada, kde pátra po milovanom dievčati. Je Slow8 resizekoniec 19. storočia a doba objavov, dobrodruhov, indiánov i nájomných lovcov sa pomaly chýli ku koncu. Aj napriek tomu sú však Spojené štáty stále neobývaným a nebezpečným miestom, kde podobní zelenáči ako Jay nemajú príliš dlhú životnosť. Do príbehu sa dostávame spoločne s nájomným lovcom Silasom, ktorý sa ponúkne, že bude Jaya za poplatok sprevádzať.

Už z názvu a niekoľkých úvodných viet je zrejmé, že nepôjde o klasický western. Slow West, ako úmyselné opozitum voči zaužívanému „wild west", nám jednak prezrádza niečo o rozprávaní filmu, ale aj o možných implicitných presahoch (o tom však neskôr). Zároveň, vo westernovom žánri, pomerne Slow3 resizenetradičné meno Silas, odkazuje na jedného z vedúcich členov ranokresťanskej komunity, ktorý sprevádzal sv. Pavla na niektorých jeho misiách. Už tu sa teda otvára cesta k interpretáciám, ktoré vymedzujú Slow West spomedzi klasických westernov. Zároveň tiež filmu môžeme priradiť žáner road movie a buddy movie. Tieto dva žánre znamenajú posun do epizodickejšieho spôsobu rozprávania (preto to slow namiesto wild), kde okolité prostredie, či spoločenské vzťahy získavajú na väčšej dôležitosti oproti samotnej zápletke. Podstatná je tu cesta po Amerike, v ktorej vymiera celá jedna rasa, ktorú obývajú predovšetkým banditi a desperáti a ktorá je divoká a neobývaná. Cez žáner buddy movie pre zmenu získava na dôležitosti konfrontácia dvoch charakterov, ktoré sú stelesnením dvoch vyššie spomínaných svetov.

Slow7 resizeJay je európsky syn aristokrata, intelektuál, idealista, sčítaný a distingvovaný človek. Stelesňuje akýsi prototyp vyblednutého a tak trochu neduživého romantického hrdinu. Silas je naopak typický predstaviteľ amerických kolonizátorov. Pragmatický, bezškrupulózny, spočiatku najmä po peniazoch bažiaci, v divočine žijúci samotár, ktorý by si na facebooku do kolónky vzdelanie asi napísal „vysoká škola života“. Vzájomná konfrontácia a prenikanie týchto svetov má napokon prekvapivé zavŕšenie, keďže skúsenejší z nej vzíde práve Silas. MacLean akoby sa tak snažil poukázať na to, aký vplyv mala, poprípade možno aj stále má európska intelektuálna Slow4 resizetradícia na život v Amerike. To potvrdzuje aj záverečná prestrelka, v ktorej bude mať hlavné slovo prekvapivo žena. Zároveň sa film vyhýba aj antagonistom, čo nebýva v tomto žánri zvykom. Tých by mohla stelesňovať Payneova banda, ale my v priebehu filmu vidíme, že sa starajú o dve siroty, našim hrdinom neublížia a ide o rovnakú sortu ľudí ako v prípade Silasa. MacLean tak zároveň obchádza tradičné westernové klišé o záverečnom strete dvoch pištoľníkov, o silnej vodcovskej postave a neskúsenom zelenáčovi a tiež neukazuje typické trademarky ako malé púštne mestečko a podobne. Navyše sťažuje divákovi usporiadanie si sujetu do fabule pomocou nekomunikatívnosti, niektorými motiváciami, či využívaním dvoch typov narácie viazanej na dve rôzne postavy.

Slow12 resizeZačnem od konca. Rozprávačom celého príbehu je Silas, ale my ako diváci máme prístup aj ku subjektívnemu prežívaniu Jaya. Častokrát je narácia viazaná práve naňho, vidíme jeho subjektívne pohľady i spomienky. Získavame tak informácie o ktorých Silas nemôže vedieť. Tým pádom obe postavy získavajú na rovnakej dôležitosti a my máme prístup ku myšlienkovým pochodom oboch hrdinov. Zároveň vidíme európskejší, psychologický, interne subjektívny prístup k vypovedaniu o Jayovi a ten americký na prítomnosť zameraný u Silasa. To mimochodom vyplýva aj z charakterov. Nekomunikatívnosť je využívaná v podstate v každom filme, avšak tu je mimoriadne výrazná. Nikdy sa napríklad Slow resizenedozvieme odkiaľ Jay vedel, kde býva Rose, ani prečo Silas spočiatku pomáha Jayovi a sprevádza ho (keď ešte nemohol vedieť, že Jay hľadá Rose). Film, v ktorom však zápletka nehrá podstatnú rolu, to ani nepotrebuje. Takisto sa nám udalosti z Jayovej minulosti ukazujú až postupne, prostredníctvom retrospektív a dlhú dobu sú nám zatajované kľúčové informácie (na Rose je vypísaná odmena, Silas je lovec ľudí a podobne).

Slow5 resizeS týmto všetkým prirodzene súvisí aj štýl, v ktorom viac dominujú dlhé veľké celky na prírodu (vzhľadom ku krátkej stopáži). Tieto akoby simulovali stav Silasovej duše, ktorá je v podstate divoká. Na záver po Silasovej vnútornej zmene, však už vidíme slnkom zaliaty dom a tým pádom aj jeho duševné ukotvenie. V Jayových retrospektívach a pohľadoch na hviezdne nebo sa zasa skrýva idealizmus a túžba po starých časoch a civilizácii. Prostredie je tu teda odrazom duševných stavov hrdinov. Hudba pre zmenu zakotvuje príbeh Slow6 resizev realite, kde počujeme využívanie klasických hudobných nástrojov i rytmov tej doby.

Snímka zároveň odkazuje na postupy z iných filmov. Najviac asi pripomenie Jarmushovho Mŕtveho muža, či už citovaním klasickej literatúry (v tomto prípade Shakespeara), Troyovým oblečením, čiernym humorom, ale aj využívaním žánru road movie a buddie movie. Chce sa podotknúť, že z porovnania by u mňa vyšiel lepšie Dead Man, avšak Slow West má k nemu svojou rozprávačskou i ideologickou zaujímavosťou veľmi blízko.

West13 resizeSlow West, Veľká Británia, Nový Zéland, 2015
Dĺžka: 84 minút
Scenár a réžia: John Maclean
Kamera: Robbie Ryan
Strih: Roland Gallois, Jon Gregory
Hudba: Jed Kurzel
HraJú: Kodi Smit-McPhee, Michael Fassbender, Ben Mendelsohn, Caren Pistorius, Tawanda Manyimo, Brooke Williams, Jeffrey Thomas, Michael Whalley, Alex MacQueen, Rory McCann, Andy McPhee, Kalani Queypo, Edwin Wright, Stuart Bowman a ďalší.
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 3. decembra 2015
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark