ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Prečo som nezjedol svojho ocka (Pourquoi j'ai (pas) mangé mon père)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

psnso-20Celovečerný režijný debut francúzskeho herca Jamela Debbouzeho Prečo som nezjedol svojho ocka patrí k najuletenejším zážitkom, aké dnes slovenské kiná ponúkajú. Nie je však uletený tým atraktívnym, hravým a jedinečným spôsobom, ktorý dokáže očariť a nadchnúť publikum. Práve naopak. Očividne veľa tvorcov (len pod scenárom je ich podpísaných deväť) vynaložilo veľa úsilia, veľa času (údajne sedem rokov) a nesporne aj nemálo peňazí (odhadovaný rozpočet prekročil 40 miliónov eur) na to, aby vznikol útvar, ktorý sa síce vzpiera jednoznačnej kategorizácii, ale celkom určite je zlým filmom.

Na začiatku bola viac než polstoročná kniha britského spisovateľa Roya Lewisa The Evolution Man. Rôzne vydania mali rozličné názvy, aj What We Did to Father alebo The Evolution Man or How I ate my father. O tom, ako sa vodcovi svorky pravekých predkov človeka – opoľudí – narodil prvý homo sapiens, zhrozený otec ho zaprel, uprednostnil jeho silnejšieho brata - tradičného opočloveka a zavrhnutý outsider, obdarený rozumom, bojoval o miesto pod slnkom i o panovnícky trón.

preco som nezjedolVo Francúzsku úspešnú knihu adaptovali do podoby divadelnej inscenácie. Aj z nej vychádzal populárny francúzsky herec s marockými koreňmi Jamel Debbouze pri tvorbe svojho celovečerného režijného debutu. O tom, že názov Pourquoi j'ai (pas) mangé mon père nie je práve najšťastnejší, svedčí fakt, že na svetové trhy film vyslali s medzinárodným titulom Animal Kingdom: Let’s Go Ape. Ťažko povedať, čo si sľuboval slovenský distributér od pomenovania Prečo som nezjedol svojho ocka, isté je len to, že vysokú návštevnosť mu nezabezpečil.

Presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži, keď sme si rezervovali vstupenky do bratislavského kina Cinema City v Polus Centre, no po príchode do kina sme zistili nemilú správu: predstavenie je zrušené. To, že sa kino nenamáhalo informovať nás včas, vypovedá o jeho vzťahu k divákom, ktorí ho svojimi peniazmi živia. Hovorí to však aj o neveľkom diváckom záujme. Štatistiky sú ešte výrečnejšie: za prvý týždeň premietania do 45 slovenských kín na francúzsko-taliansko-belgicko-čínsku koprodukciu prišlo do päťtisíc divákov. I napriek tomu, že distributér film podporil diváckou súťažou o snowboard, lyže a tablet - ceny rovnako absurdné ako celý film.

psnso-05Okrem názvu dostatočne odrádza i neveľmi lákavý plagát. Prezrádza základnú slabinu: vizuálna stránka filmu je odpudivá. Vznikal technológiou motion capture, akcie živých hercov boli následne upravené do formy napodobňujúcej animáciu. Opoľudia majú podoby rôznych dnešných opíc i ľudoopov – goríl, orangutanov, šimpanzov, mandrilov, paviánov, gibonov... Ich tváre sú zdeformovanými tvárami skutočných hercov. Živých i nebohých, lebo dvojica zbabelých opičích poskokov nesie tvár, mimiku, gestikuláciu i hlas slávneho Louisa de Funès. Ľudské tváre s ľudskou mimikou na chlpatých nahých telách v nedokonalej kŕčovitej animácii pôsobia veľmi neskutočne, neprirodzene a odpudzujúco.

Výtvarné riešenie prostredí a pozadí je štandardné, príznačné pre európske digitálne animované filmy. Nemožno mu nič zásadné vytknúť, niet ho za čo pochváliť. Neznechutí. Neočarí. Nechá diváka chladným.

psnso-06Scenár je zlý – a to vzácne vyvážene po všetkých stránkach. Chýba mu dramaturgia, rozprávanie je vystavané neohrabane, viackrát sa neodôvodnene zadrhne, zastaví a len pomaly opäť rozbieha. Príbeh je nevyváženým, nepôvodným zlepencom Tarzana, Knihy džungle, Levieho kráľa, Avatara a Krúdovcov. Nemá čím prekvapiť a vlastne ani zaujať. Nevyhýba sa oslím mostíkom ani scenáristickým schválnostiam, ktoré nevyplývajú z príbehu, logiky deja ani sveta v ktorom sa dej odohráva, ale len z vôle tvorcov. Tým sa, prirodzene, celé rozprávanie rozpadáva, stráca schopnosť osloviť diváka, zaujať ho, udržať jeho pozornosť, pobaviť či nedajbože odovzdať myšlienkový odkaz, názor, posolstvo.

Postavy sú také plytké a schematické, až sa divák občas cíti zahanbený tým, čo sa mu tvorcovia odvažujú predložiť. Režisér sám hrá hlavnú rolu, pričom zachováva aj svoje „poznávacie znamenie“ z reálneho sveta – nehybnú ruku. Do hlavnej ženskej roly obsadil svoju manželku – televíznu hlásateľku Mélissu Theuriau, ktorej chýba herecká prax. Prvý človek na svete Eduard ani jeho vyvolená ľudoopka Lucy rozhodne nie sú hrdinami, s ktorými by sme sa vedeli alebo čo i len chceli stotožniť, súcítiť s nimi či aspoň sympatizovať.

psnso-15Svorka opoľudí funguje na feudálnom princípe: vládne jej vodca-kráľ, manipulovaný zlou šamankou i podlízavými radcami. Postavy nesú zvláštne mená. Kým Lucy je pomenovaná na počesť kostrových zvyškov samice australopiteka, objavených v Afrike v roku 1974 a Eduard má neurčité meno, ktoré môže a nemusí odkazovať na Shakespeara, z neznámych príčin a bez hlbšieho opodstatnenia sú bohato zastúpené ruské mená (Váňa, Vladimir, Sergej).

Svet, do ktorého Debbouze svoj príbeh zasadil, je nemenej úchylný. Tak, ako našich predkov bezdôvodne predstavujú rôzne súčasné opice a ľudoopy, miešajú sa tu veľjaštery s cicavcami i načisto vymyslenými fantastickými tvormi, púšte so stepami a dažďovými pralesmi, roviny s horami a sopkami. Možno to nebol zámer, ale obraz nám na každom kroku pripomína, že to, čo vidíme, nie je skutočné. Pôsobí scudzujúco, bráni vžiť sa, ponoriť do filmového sveta.

psnso-12Azda najuletenejší je humor. Zakladá sa prevažne na „smiešnych“ pohyboch a grimasách, zvukoch, potknutiach a pádoch. Tvorcovia považujú za zábavné to, že opoľudia sú hlúpi, reagujú nepatrične a tvária sa čudne. A to je tá kvalitnejšia časť humoru vo filme! Viac je zvláštneho humoru bez vtipu, ktorý nie je ani absurdný, ani čierny, ani dadaistický. Vlastne – nie je vôbec. Z kontextu, situácie i rytmu rozprávania divák často nadobudne pocit, že by sa práve malo diať niečo vtipné, zábavné a smiešne. Lenže sa nedeje. Žiadne prekvapujúce pointy neprichádzajú. Zostáva prázdno s čudnou nepríjemnou pachuťou. Scény, keď sa postavy učia chodiť na zadných a zvládajú ďalšie vymoženosti civilizácie, pravdepodobne mali byť komické, no sú len... akési čudné.

Prvý moderný človek - inteligentný, nápaditý a tvorivý - obklopený opoľuďmi, ktorí sú zároveň jeho príbuznými, priateľmi i nepriateľmi, je veľmi vďačný námet s nesmiernou potenciou. Môže byť základom thrillerov, tragédií, komédií, satiry, sociologických prípadových štúdií a filozofických úvah. Film Prečo som nezjedol svojho ocka nie je nič z toho. Rozhodne nie je vhodný pre deti. Lenže nie je ani len nenáročnou zábavou pre starších. Voľný čas vám neskráti, ale ukradne.

Jamel Debbouze pred rokmi začal hereckú kariéru ako komik-improvizátor. Vo svojom filmovom debute však improvizuje bezradne, bez šarmu, nápadov, inšpirácie a tvorivosti.

psnso-21Prečo som nezjedol svojho ocka (Francúzsko-Taliansko-Čína-Belgicko 2015)
Pourquoi j'ai (pas) mangé mon père / Animal Kingdom: Let’s Go Ape
95 minút.
Scenár: Jamel Debbouze, Fred Fougea, Ahmed Hamidi, Victor Mayence, Pierre Ponce, John R. Smith, Rob Sprackling, Jean-Luc Fromental, Olivier de Funès. Réžia: Jamel Debbouze. Výtvarník: Jola Kudela. Animácia: Carlos Grangel, Olivier de Funès. Strih: Dorian Rigal-Ansous. Hudba: Laurent Perez Del Mar. Účinkujú:  Jamel Debbouze, Mélissa Theuriau , Arié Elmaleh, Patrice Thibaud , Christian Hecq, Diouc Koma, Adrien Antoine, Georgette Kala-Lobé, Nathalie Homs, Youssef Hajdi, Johanna Hilaire, Dorothée Pousséo, Charlotte Des Georges, Enzo Ratsito, Cyril Casmèze a ďalší. V slovenskom znení účinkujú: Juraj Kemka, Lucia Hurajová, Zoro Laurinc, René Jankovič, Gabriela Dzuríková, Štefan Skrúcaný, Roman Pomajbo, Petra Polnišová a ďalší.
Slovenská premiéra 12. novembra 2015
Foto: Continental film
Share/Save/Bookmark