Foxtrot

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Foxtrot resize„Keď vyhrá izraelský film cenu na medzinárodnom poli, srdce sa vždy naplní hrdosťou a moja prirodzená túžba je podporovať a posilňovať izraelský úspech. Toto pravidlo má však jednu výnimku – keď je medzinárodné prijatie výsledkom sebabičovania a kooperácie s antiizraelským naratívom.“ Týmito slovami privítala izraelská ministerka kultúry Miri Regev udelenie Strieborného leva – Veľkej ceny poroty na vlaňajšom MFF v Benátkach filmu režiséra a scenáristu Samuela Maoza Foxtrot.

Napriek tomu, že izraelské ministerstvo kultúry finančne podporilo vznik tohto filmu a šéfka rezortu ho v čase kritiky ešte nevidela, tvrdila: „Som v šoku, že izraelskí autori prispievajú k podnecovaniu najmladšej izraelskej generácie proti najmorálnejšej armáde sveta. Rozširujú lži pod rúškom umeleckého vyjadrenia.“ Miri Regevovú, bývalú hlavnú cenzorku Foxtrot3 resizetlače a hovorkyňu izraelských obranných síl v hodnosti generálmajora, podporilo aj ministerstvo obrany a rezort diplomacie. Napriek tomu, že film získal osem národných cien a dostal sa do užšieho výberu na Oscara. Čím vyvolal takéto kontroverzné domáce prijatie?

Foxtrot je film o vojne, hoci priame vojnové zábery v ňom nie sú. Skladá sa z troch relatívne samostatných, vnútorne prepojených častí, odlišných obsahom, vizuálom i atmosférou, pričom prvá a tretia časť sa odohráva v mondénnom, rozsiahlom, no chladnom byte úspešného telavivského architekta Michaela Feldmana a jeho manželky Dafny, druhá na kontrolnom stanovisku kdesi v púšti na severe Izraela, kde slúži ako vojak ich syn Jonathan. Film sa začína Foxtrot2 resizedramaticky: rodičom prídu oznámiť, že Jonathan padol pri obrane vlasti, čo je jediný termín, aký vojenská propaganda pripúšťa, tajac bližšie informácie o tragédii a odmietajúc ukázať telo. Dramatická je aj reakcia na túto nečakanú správu: matka odpadne a po dávke sedatív spí, otec sa osamote snaží vyrovnať s tragédiou. Herec Lior Ashkenazi vypracoval prostredníctvom až divadelne preexponovaného výkonu dokonalú štúdiu zdrveného rodiča, u ktorého sa okamihy apatie striedajú so záchvatmi zlosti až agresivity, obracajúcej sa proti nevinným – bratovi, vojenským poslom, vernému psovi. Foxtrot4 resizeJeho vnútorná rozorvanosť je o to väčšia, že sám prešiel vojnou (prvou libanonskou v roku 1982) a odvtedy nesie v sebe veľkú traumu, ktorú pracovné úspechy, rodinný život ani materiálne bohatstvo nedokážu eliminovať. Celá prvá časť sa nesie v studených sivých farbách, ktoré odrážajú nielen interiér priestranného bytu, ale aj vnútorné pocity hrdinu. Dialógy sú veľmi úsporné, Ashkenazi hrá hlavne očami, ktoré sa podchvíľou napĺňajú nechlapskými slzami. Jediný rozsiahlejší slovný vstup má židovský vojak, ktorý príde poskytnúť informácie o pripravovanom pohrebe. Jeho bez emócií Foxtrot5 resizeodriekané, na minúty rozrátané pokyny v kontraste s otcovým nezvládnutým žiaľom pôsobia ironicky a naznačujú, že pre vojenskú mašinériu je jeden mladý život bežná záležitosť. Kamera (Giora Bejach) striedavo sníma veľké detaily tvárí v kontrapunkte s celkami branými zhora, naznačujúcimi nadhľad tvorcu i malosť jednotlivca v rámci spoločnosti. Dramatický zvrat, ku ktorému dochádza v závere tejto časti, mení situáciu.

V druhej časti sa na princípe kontrastu prudko premení miesto deja, spôsob rozprávania  i jeho vizuálne stvárnenie. Príbeh sa Foxtrot6 resizeprenáša na check-point v púšti na severe krajiny, kde pôsobí Jonathan (Yonatan Shiray) a jeho traja spolubojovníci. Je to bezútešné kontrolné stanovisko blízko hraníc so starou rampou, špinavým kontajnerom, slúžiacim ako príbytok štyroch chlapcov, a ošúchanou dodávkou s veľkým portrétom akejsi hollywoodskej blondínky. Mladí vojaci, očividne nie profesionáli, sa tu nudia, veď minimálne frekventovanou cestou iba občas prejde nejaké auto, ktoré treba skontrolovať, najčastejšie rampu dvíhajú pred korábom púšte – ťavou, ktorá hrá v príbehu dôležitú Foxtrot9 resizeúlohu. Je tou puškou z prvého dejstva Čechova, ktorá podľa dramatických pravidiel musí v závere vystreliť.

Každodenný život patroly v hrozných podmienkach nie je zobrazený realisticky, ale s dôrazom na absurditu až surreálnosť ich situácie. Špinavý kontajner s fľakatými stenami, v ktorom jedia, spia a trávia voľný čas, sa pozvoľna potápa, čo je zrejme metafora so širším dosahom. Kolorit scény sa zmenil, pribudli žiarivejšie žlto-hnedé farby  symbolizujúce mladosť hrdinov, ktorých dni plynú zúfalo jednotvárne. Striedajú sa v službe pri rampe, počúvajú hudbu, jeden z nich predvedie Foxtrot10 resizedokonalé tanečné číslo, kde mu pritúlenú partnerku nahrádza samopal, Jonathan kreslí komiksy, ktoré neskôr dopovedia dej. Aj v tejto časti zaznie dlhý monológ, v ktorom chlapec rozpráva príbeh o rodinnej tóre, prechádzajúcej z generácie na generáciu, kým ju jeho otec Michael, ešte ako mladík, nevymení za vytúžený erotický časopis. Niektoré zábery pripomínajú reklamy – napríklad pohľad na dodávku so ženským portrétom. Konzervy bravčového mäsa, ktoré sú jedinou potravou patroly, evokujú Warholov známy obraz Campbellových polievok. Prekvapením je bezcitnosť až krutosť chlapcov, ich demonštrovanie moci, ktoré sa občas prejaví pri kontrole prechádzajúcich áut – napríklad vtedy, keď nechajú stáť na Foxtrot11 resizeprudkom daždi dvojicu vo večerných šatách a ženu prinútia vysypať do blata obsah kabelky. Vojna sa zrejme podpisuje na zmene ich správania i charakterov. O fakte, že neprofesionálni vojaci nie sú dostatočne pripravení na to, čo ich čaká, trebárs na zabíjanie nevinných, svedčí tragický incident s rovesníkmi, ktorý odštartuje ďalšie fatálne udalosti.

Tretia časť komornej drámy s celospoločenským presahom sa opätovne vracia do telavivského bytu Feldmanovcov a odohráva sa pol roka po rodinnej tragédii. Hlavnú úlohu preberá Jonathanova matka Dafna (herečka francúzsko-Foxtrot12 resizeizraelského pôvodu Sarah Adler), ktorá sa chce s manželom definitívne rozísť. Vyčíta mu slabošstvo, no najmä podiel na synovej  náhodnej a zbytočnej smrti. Vo vypätom dramatickom monológu vykričí všetky svoje túžby i sklamania, no vzápätí predsa len vypočuje manžela, ktorý sa po prvý raz vôbec priznáva k celoživotnej traume, spôsobenej nepremysleným, nekolegiálnym činom v spomínanej prvej libanonskej vojne. Zločin (hoci aj podvedomý) a trest, pocit viny bez nároku na odpustenie sa preniesol aj na syna, ktorý zaň zaplatil najvyššiu Foxtrot13 resizecenu. Zásah do psychiky, prechádzajúci z generácie na generáciu, to je hlavná téma filmu, to je zrejme aj základná trauma izraelskej spoločnosti a súčasne dôvod, prečo bol film v domácom prostredí prijatý tak zaujato a kontroverzne. Ukazuje totiž, že vojna – je jedno, či spravodlivá, alebo nie - je zlo, ktoré zasahuje do života ľudí, mení ich charaktery, rozvracia rodiny, ničí jednotlivcov. V tom je očividne film pravdivý a realistický, Foxtrot14 resizehoci formálne ho možno označiť za fikciu hraničiacu s absurditou. A režisér Samuel Maoz (1962), sám vojnový veterán z generácie Michaela Feldmana, určite vie, o čom hovorí. Veď vojnovú tému, ktorá je jeho dominantnou, spracoval už vo svojej  hranej prvotine Libanon (2009), zobraziac jej hrôzy pohľadom tankistu. Napokon, rok pred jeho debutom nakrútil ďalší izraelský vojnový veterán Ari Folman, taktiež ročník 1962, dokumentárny animovaný film Valčík s Bašírom, autobiograficky pátrajúci po krvavých vojnových udalostiach. Téma je teda živá, Foxtrot16 resizea tak tretí film Samuela Maoza, ktorého časopis Variety označil za jedného z desiatich pozoruhodných súčasných režisérov, možno očakávať s odôvodneným záujmom.

Mimochodom, Foxtrot, ktorý je názvom filmu, je heslo kontrolného stanoviska, tanec, ktorý sa učia dôchodcovia v klube (hoci hudba hrá a oni tancujú niečo iné) a napokon aj metafora ľudského života: Nech sa vyberieš ktorýmkoľvek smerom, napokon sa vrátiš na pôvodné miesto, hovorí Michael manželke, predvádzajúc základné foxtrotové kroky...

Foxtrot11 resizeFoxtrot, Izrael, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, 2017
Dĺžka: 113 minút    
Scenár a réžia: Samuel Maoz
Kamera: Giora Bejach
Strih: Arik Lahav Leibovitch, Guy Nemesh
Hudba: Ophir Leibovitch, Amit Poznansky
Hrajú: Lior Ashkenazi, Sarah Adler, Yonatan Shiray, Shira Haas, Karin Ugowski a ďalší
Distribúcia: ASFK – Projekt 100
Premiéra v SR: 1. novembra 2018
Foto: ASKF

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.