ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Stratení v Mníchove (Ztraceni v Mnichově)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Mnichov resize„Náš film hovorí, že nakoniec sa vždy nájde pár ľudí, alebo aspoň jeden, pre ktorého je pravda dôležitejšia než lživý mýtus,“ povedal scenárista a režisér Petr Zelenka o svojom najnovšom diele Stratení v Mníchove. Názov síce pripomína slávny americký film Sophie Coppolovej Stratené v preklade, ale venuje sa rýdzo českej téme – Mníchovskej dohode (zrade), vychádzajúc z knihy Jana Tesařa Mnichovský komplex: jeho příčiny a důsledky z roku 2000. Tomuto historikovi je film venovaný, obálka jeho knihy je jednou z rekvizít.

Film sa začína tak seriózne, že divák zapochybuje o jeho žánrovom vymedzení ako komédii. Využíva dobový čiernobiely dokument o stretnutí predstaviteľov štyroch európskych veľmocí – Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska Mnichov2 resizea Talianska v Mníchove v roku 1938, kedy sa Hitler, Chamberlain, Daladier a Mussolini dohodli na oklieštení vtedajšieho Československa o pohraničné oblasti obývané nemeckou menšinou a ich pripojení k nacistickému Nemecku. Súbežne so záverečnými titulkami beží ďalší dobový dokument, v ktorom vtedajší predseda vlády Rudolf Beran víta nemeckého protektora v Prahe. Medzi týmito dvoma historickými medzníkmi sa odohráva vlastný Zelenkov film, v ktorom sa realita preplieta s fikciou a mystifikáciou, striedajú sa časové i žánrové roviny, ohňostroj nápadov je taký oslňujúci, že ho divák miestami takmer nestíha sledovať. Zelenka mu nič neuľahčuje, núti ho pozorne sa dívať i počúvať, hľadať súvislosti, ale predovšetkým – dobre sa zabávať. Nie je to typicky česká komédia Troškovho, ba ani Hřebejkovho typu, je to výsostne inteligentný humor s mnohými náznakmi a narážkami, do ktorého sa zmestia aj vulgarizmy, lebo sú funkčné. To všetko robí Zelenka s ľahkosťou a obdivuhodným nadhľadom. Tak si vyberá aj svojich spolupracovníkov vrátane kongeniálnych hercov, ktorí sú schopní vierohodne vytvoriť dvojrolu i epizódnu figúrku.

Mnichov3 resizeNapokon, stačí si spomenúť na jeho predchádzajúce filmy. Syn scenáristov Ottu a Bohumily Zelenkovkovcov, ročník 1967, je absolventom FAMU, kde študoval dramaturgiu a scenáristiku, istý čas bol dramaturgom Barrandova. Pozornosť upútal mystifikačným dokumentom Mňága – Happy End (1996) o zrode umelo zostavenej kapely, ktorá nedokáže spolu hrať. V tejto línii pokračoval aj filmom Rok ďábla (2002), v ktorom zobrazil bizarné turné pesničkára Jaromíra Nohavicu, Karla Plíhala a skupiny Čechomor. Zelenka zaň dostal dva České levy (za scenár a réžiu), ako aj Krištáľový glóbus na MFF v Karlových Varoch. Vo svojom najnovšom diele istým spôsobom nadväzuje na tieto začiatky – vydávaním fikcie za realitu a veľkou dávkou mystifikácie. Úspešný bol aj v hranej tvorbe, či už ide o tragikomédiu Knoflikáři (1997), Příběhy obyčejného šílenství (2005), komédiu o vzťahoch a Mnichov4 resizeabsurditách každodenného života, ktorá mala najprv divadelnú podobu na objednávku Dejvického divadla, alebo napokon o film Karamazovi (2008) o divadelnej skúške v netradičnom prostredí poľskej oceliarne. Text Dostojevského predlohy sa tu preplieta s osudmi hercov a jedného z divákov. Tento tvorivý princíp, keď život interpreta zasahuje do umeleckého diela, na ktorého realizácii sa zúčastňuje, Zelenka použil svojským spôsobom aj vo svojom najnovšom filme.

O deväťnásobnom držiteľovi Českého leva je známe, že svoje projekty pripravuje dlhší čas a prestávky medzi nakrúcaním filmov trávi písaním a režírovaním divadelných hier, respektíve prácou pre televíziu (jeho dielom je napríklad réžia dvoch sérií úspešného seriálu Terapia pre HBO). Námet svojho najnovšieho diela Stratení v Mníchove napísal v januári 2009, následný scenár mal rôzne verzie, jedna z nich sa volala (trochu podľa Felliniho) 1938 a ½. Autor priznáva, že najťažšie bolo nájsť producenta, napokon v Mnichov5 resizetitulkoch figuruje David Ondříček, pre ktorého Petr Zelenka napísal taktiež Českým levom ocenený scenár úspešného filmu Samotáři (2000).

Vráťme sa však od Zelenkovej filmografie k jeho súčasnému filmu. Po úvodnom dokumente z roku 1938 o schôdzke v Mníchove, vyhlásení všeobecnej mobilizácie a následnom prijatí potupných podmienok dohody, pri ktorej Čechov najviac trápila zrada Francúzov, čo údajne zanechalo stále živé stopy nielen na ich vzájomných vzťahoch, ale aj na poklese predaja tamojších mäsových výrobkov v Čechách, nasleduje príbeh z roku 2008. Agilný riaditeľ Francúzskeho inštitútu v Prahe (Stanislas Pierret), ktorého tam preložili za trest, lebo v predchádzajúcej diplomatickej misii zlyhal, pozve na spomienkovú slávnosť k 70. výročiu Mníchova Sira P, čo je Mnichov6 resizedeväťdesiatročný papagáj Edouarda Daladiera, francúzskeho signatára Mníchovskej dohody. Papagáj šedý si pamätá a opakuje niektoré frázy svojho niekdajšieho pána jeho hlasom, žiaľ, práve tie najmenej diplomatické a v najnevhodnejších chvíľach. Niektoré sa týkajú priateľstva s Hitlerom, iné kritického názoru na Čechov. Hovoriaci papagáj spôsobí mediálnu senzáciu a následne aj medzinárodný politický škandál. Investigatívny novinár Pavel Liehm (vynikajúci Martin Myšička v dvojúlohe) žaka ukradne, za čo ho šéfredaktor (Václav Kopta) vyrazí z redakcie. Pavel, riešiaci aj problém s nevernou manželkou (Jitka Schneiderová) sa s papagájom rýchlo skamaráti a rozhodne sa v tomto tandeme začať nový život.

Zelenka je rafinovaný scenárista a režisér, pod fasádou Mnichov7 resizekomédie sa uňho vždy skrýva vážnejšie posolstvo. Bizarný príbeh s papagájom mu slúži na kritiku médií, ich senzácie chtivosti, neserióznosti, nedôslednosti a občas aj hlúposti. Do fiktívneho príbehu vkladá sekvencie s mediálne známymi tvárami, ako sú populárni moderátori Jakub Železný a Nora Fridrychová. Nešetri však ani Francúzov a Čechov, naznačujúc v živých replikách skutočnú kvalitu ich vzájomných vzťahov, predovšetkým francúzsku nadradenosť a povýšenectvo oproti českému pocitu permanentnej ublíženosti a zaznávania. Symptomatické je v tejto súvislosti vyjadrenie fiktívneho francúzskeho veľvyslanca (známy zakladateľ súkromného rádia Michel Fleischmann), ktorý dokonca cituje Heydrichov výrok o Čechoch ako smejúcich sa beštiách.

Po nedokončenom „predfilme“ nasleduje zatmievačka a po nej príbeh filmového štábu, ktorý nakrúca ľahkú rodinnú komédiu o chlapíkovi a jeho priateľstve s hovoriacim papagájom, ktorý po vyhodení z práce urobí kariéru v cirkuse vo Francúzsku a v kolegyni – akrobatke nájde životnú lásku. Súvislosť medzi druhou a treťou časťou filmu nebudem prezrádzať, aby som potenciálnych divákov Mnichov8 resizepredčasne nepripravila o jeden zo základných Zelenkových rafinovaných nápadov. Obraz vzniku filmu vo filme je očividnou poctou francúzskemu režisérovi Francoişovi Truffautovi a jeho slávnej Americkej noci na rovnakú tému. Tu sa vyskytuje v podobe filmového plagátu, ktoré režisér nosí so sebou ako talizman.

Prácu filmového štábu zobrazuje Zelenka v intenciách názoru, že nakrúcanie filmu je ako vojna. Nadšenému, ale organizačne pomerne neschopnému režisérovi (Tomáš Bambušek) sa plánované dielo priam rozsýpa pod rukami. Hneď prvý deň sa zistí, že hlavný predstaviteľ (Martin Myšička), ktorý má v každom zábere koexistovať s papagájom, je alergický na perie a musia ho odviezť do nemocnice, takže živého vtáka treba nahradiť atrapou a Mnichov9 resizehercovi nájsť dvojníka. Žiarlivý manžel chce zabiť svoju flirtujúcu manželku a jej potenciálneho milenca, z údajnej francúzskej filmovej hviezdy sa vykľuje výrobca paštét žijúci v Prahe, stále sa nedarí vyrobiť adekvátny papagájov výkal, maskérka sa permanentne zalieva slzami, scenár treba prerobiť, lebo režisér sa nadchol Tesařovou knihou o Mníchove, a tak chce ľahkú rodinnú komédiu zmeniť na detektívne pátranie, ako to vlastne vtedy s tou dohodou bolo, a úvahu o jej dôsledkoch na život a správanie Čechov. (Rekapitulácia netradičného pohľadu, pri ktorom Edvard Beneš nevystupuje ako zradca, ktorý súhlasil s potupným diktátom, ale geniálny diplomat a taktik, tvorí pomerne zdĺhavú, komplikovanú a miestami až nepochopiteľnú sekvencu tejto časti filmu.) Ani tentoraz sa Zelenka nevzdáva kritického Mnichov10 resizeostria. Jedna z postáv tvrdí, že Mníchov doteraz poskytuje Čechom alibistické zbavovanie sa zodpovednosti za celonárodné zlyhanie, ako to ukázali voľby v roku 1946, február 1948 či august 1968. Znova sú na pranieri typické české vlastnosti, ktoré stelesňujú jednotliví členovia fiktívneho filmového štábu, takže ho možno brať aj ako metaforu celého národa. Zahoďme však škodoradosť a netešme sa predčasne – mnohé figúrky sú ako vystrihnuté zo slovenského prostredia, aj u nás sa darí nezodpovednosti, neriešeniu problémov, ich zľahčovaniu, ba i podvodom, za ktoré pyká spravidla nevinný. Vari nemáme aj my nedokončený film s predchádzajúcou bombastickou reklamou aj na medzinárodnom fóre, na ktorý sa minuli ťažké milióny a nič sa nestalo?

Mnichov11 resizeV Zelenkovom opuse sa napokon ukáže, že film o mužovi s papagájom nevzniká v koprodukcii, lebo francúzsky koproducent vôbec neexistuje, Česi si ho vymysleli kvôli európskym fondom, ale ani tie neprídu, takže nakrúcanie sa odpíska. Filmový štáb (metafora národa) nepochopí realitu a je presvedčený o ďalšej zrade Francúzov. Kedysi Mníchov, dnes ambiciózny film. Pomsta je krutá, celkom v štýle akčného thrilleru...

Storyboard v niekoľkých obrázkoch prezrádza, aké to mohlo byť dielo. Zelenkova irónia vrcholí. Film Stratení v Mníchove, ktorý sa pohyboval v niekoľkých časových a žánrových rovinách, sa končí. Mám silný pocit, že ďalšie České levy sú na obzore, aj keď som v kinosále multiplexu sedela sama...

Mnichov12 resizeStratení v Mníchove (Ztraceni v Mnichově), ČR, 2015
Dĺžka: 105 minút
Námet, scenár, réžia: Petr Zelenka
Kamera: Alexander Šurkala
Strih: Vladimír Barák
Hudba: Matouš Hejl
Hrajú: Martin Myšička, Tomáš Bambušek, Marek Taclík, Marcial Di Fonzo Bo, Stanislas Pierret, Jana Plodková, Václav Neužil, Jitka Schneiderová, Michel Fleischmann, Václav Kopta, Jaroslav Pížl, Miroslav Škultéty, Jiří Rendl a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 12. novembra 2015
Foto: Continental film

Share/Save/Bookmark