Filmové ceny Zlatý kôň sa tento rok udeľovali po 52. krát tvorcom z kontinentálnej Číny, Hongkongu a Taiwanu na Medzinárodnom filmovom festivale v Taipei. Od roku 1980 je súčasťou festivalu aj slávnostný ceremoniál. Nominovaných bolo 37 filmov a väčšinu cien si odniesol film Assassin (Vrah) taiwanského režiséra Hou Hsiao - Hsiena, ktorý zanedlho uvidíme vďaka spoločnosti Film Europe i v našich kinách.

Popularita filmu je v Taipei neprehliadnuteľná. V centrálnej štvrti Ximen je dokonca filmová ulica plná kín a filmový park, kde po surfovaní kinami odpočívajú unavení cineasti. Pre členov poroty FIPRESCI (Svetová federácia filmových kritikov) pripravili organizátori festivalu šesť filmov debutujúcich režisérov. Víťazom sa stal  čínsky film Kaili Blues, ktorý  od svojho vzniku stihol nazbierať nemalý zoznam cien, vrátane Ceny za debut pre režiséra Bi Gana, na MFF v Locarne. Dostal i Zlatého koňa za najlepšieho začínajúceho režiséra. Má dvadsaťšesť rokov a pred sebou sľubnú budúcnosť. (Na obrazku autorka článku a režisér Hou Hsiao-Hsien.)

Príbeh je založený na voľnom rozprávaní, ktoré sa točí okolo hlavnej postavy, muža okolo päťdesiatky. Chen pracuje na klinike v malom mestečku. Prežil deväť rokov vo väzení. Po návrate domov ho čakala správa o smrti matky a brat, nespokojný s tým, že dom po matke pripadol práve jemu. Brat má  malého syna Weiweia. Je povaľač a o chlapca sa veľmi nestará. Pošle ho s akýmsi mníchom na sever a Chen sa ho vydá hľadať. Jeho pomocníčka na klinike, stará pani so spomienkami na svoju lásku, mu pred cestou o mužovi rozpráva a chce, aby mu odovzdal hodvábnu košeľu. Chenova cesta je spirituálnou púťou, rámcovanou jeho básňami, odrážajúcimi všetko, čo si so sebou nesie z minulosti i prítomnosti. Bi Ganova filmová imaginácia má poetickú energiu, poučenú realizmom a zároveň rozvíjajúcu  dedičstvo tradičnej čínskej vizuality a narácie.

Dominujúcim tónom troch debutov boli strasti dospievania stredoškolskej mládeže a ich emocionálne pretlaky v hľadaní adresátov búrlivých citov. Najvydarenejším bol v tomto ohľade titul Stratená mladá láska (Young Love Lost) čínskeho  režiséra Xiang Guoqianga, situovaný do zložitých 90. rokov, keď Čína zbierala sily k mohutnému ekonomickému boomu. Mladík Lu Xiaolu, absolvent technického učilišťa  prichádza pracovať do chemickej továrne a zamiluje sa do lekárky Bai Lan. Tá má na starosti zdravie pracujúcich a nepokojnému učňovi, ktorý vyčíňa kde sa dá, venuje svoje srdce. Láska ho skrotí a keď Bai Lan odíde ďalšej študovať do Šanghaja, chlapec zažíva dramatické sklamanie. Rozhodne sa ju hľadať, ale stopy sa v obrovskom megapolise strácajú. Akokoľvek ironicky interpretácia tohto príbehu znie, disciplinovaný realizmus prostredia a humor ho zachraňujú od zradných vôd uslzenej melodrámy. Nostalgický pohľad do blízkej minulosti  a rekonštrukcia obrazu mladých liet je obľúbenou disciplínou začínajúcich tvorcov, ktorí vedia, čo na domáce publikum zaručene zaberie. Romantická melodráma má v čínskom prostredí dlhú minulosť azda aj preto, že vždy môže dospieť k múdrej harmónii a zmiereniu. Nezmieriteľné konflikty a tvrdé analýzy sa sťahujú do artového prostredia s festivalovými ambíciami, do bezpečnej vzdialenosti od väčšinového vkusu.

Snahu o dramatickejšiu podobu teenagerského hormonálneho pulzovania predložil čínsky film Ľavé ucho (Left Ear) bývalého speváckeho idolu dievčenských sŕd Aleca Su. Jeho prítomnosť pred premietaním vyvolala v mladom publiku nadšené reakcie asi rovnaké na celom svete. Nenávisť k spolužiakovi z dobre situovanej rodiny, oblažovaného pozornosťou dievčat vedie k sérii dramatických udalostí. Jeden z hlavných hrdinov tohto zapleteného príbehu nahovorí barovú speváčku, aby krásavca znemožnila. Vyzývavo mu pred všetkými začne vyznávať  lásku a jeho tajnú obdivovateľku bez šarmu, navyše hluchú na ľavé ucho zmobilizuje k záchrannej akcii. Ponúkne  speváčke priateľstvo v snahe odvrátiť jej demoličné výstupy. Postupne sa  vyjasní  motív nenávisti. Terčom pomsty bol vlastný brat hrdinu. Matka ho opustila kvôli novému vzťahu a jej druhý syn sa narodil do dobre situovanej rodiny.

Do tretice sa tento žáner predstavil vo filme Naše časy (Our Times), ktorý stihol pred festivalovým premietaním lámať rekordy v návštevnosti. Do stredoškolskej komunity vtrhne nový spolužiak a jeho gansterské ambície skrotí skromná spolužiačka. Láska ju zmení zo škaredého kačiatka na povšimnutiahodnú fešandu. Taiwanská režisérka Frankie Chen toto klbko stereotypov a príbehových klišé zachránila obsadením charizmatických a príťažlivých mladých hercov a herečiek. Predstaviteľka trápne škaredej hrdinky Vivian Sung sa dokonca ocitla medzi  nominovanými  na Zlatého koňa za najlepší ženský herecký výkon. V nomináciách sa objavila i pesnička z filmu.

V kategórii Najlepší mladý režisér sa vedľa Aleca Su (Ľavé ucho) zaradil i režisér ďalšieho súťažného filmu Práčovňa (Laundryman) Lee Chung z Taiwanu. Odklon od vyššie popísaného žánru bol oceneniahodný. Nájomný vrah si nájde prácu v práčovni. Táto inštitúcia je krycou fasádou malej továrne na likvidáciu mŕtvol. Všetko riadi mysteriózna majiteľka a rozpúšťanie napreduje úctyhodným tempom. Vraha však obťažujú duchovia jeho obetí, a preto hľadá pomoc u média, ktorým je mladá dievčina. Duchov likviduje korálkovým náhrdelníkom a spolu s odvážnou policajnou  komisárkou sa dostáva do konfliktu s majiteľkou  práčovne. Kazia jej kšefty. Čierna komédia s groteským a duchárskym ornamentom bola v registri mládežníckych kasaštykov  miernym osviežením.

Ďalším blockbusterom, križujúcim s obrovským úspechom čínske kiná bol napolo animovaný, napolo hraný čínsko-hongkongský film Lov na monštrá (Monster Hunt). S najväčšou pravdepodobnosťou sa objaví i v našich kinách, lebo bezozbytku napĺňa všetky kritériá úspechu. Dokonalá animácia spolurežiséra Šreka 3 Ramana Hui o záchrane pôvabného  maličkého kráľa monštier je zábavou pre všetky vekové kategórie.

Medzi filmami nominovanými na Zlatého koňa,  okrem zmieneného Assasina, figuroval i film renomovaného čínskeho režiséra Jia Zhangke (Cena za najlepší scenár na MFF v Cannes za Dotyk zla) Hory môžu ustúpiť (Mountains May Depart), ktorý uviedol tohto roku i MFF Karlové Vary. Pozoruhodným bol i tibetský film režiséra  Pemu Tsedena Tharlo o horskom pastierovi, túžiacom po láske. Keď ju nakoniec nájde, všetko skončí sklamaním.

Zlatého koňa za najlepšie vizuálne efekty udelila porota na čele s taiwanským  režisérom Chen Kuo fuom filmu známeho hongkongského režiséra Tsui Harka (Dvojitý úder s Jean-Claude Van Dammom, 1997)  Útok na Tigriu horu. Odohráva sa v časoch občianskej vojny, keď proti sebe stáli nacionalisti na čele s generálom Čankajškom a Maovi komunisti. Červená armáda však v horách bojuje proti inému nepriateľovi, zlému banditovi menom Horský orol. Do posádky prichádza odvážny agent Yang a rozhodne sa pre riskantný krok. Pod falošnou identitou sa dostane do armády banditov a pomáha likvidovať nepriateľa. Vidieť klasický model hrdinských komunistických vojakov, bojujúcich proti feudálnym záškodníkom v hongkongskom update na spôsob bojových umení bol skutočne zážitok.

Výkonný filmový priemysel ázijskej sinosféry je pre nás ešte stále značne vzdialený pojem a filmy, ktoré tam lámu miliónové rekordy v návštevnosti sú u nás zriedkavosťou. Rozhodne to však nie je vecou ich kultúrnej odlišnosti. Majú tak talenty, ako aj silné finančné zázemie a konkurencieschopné  komerčné modely. Ak je dnes kvôli silnej americkej prítomnosti problémom dostať na kina nielen domáce, ale i európske tituly, nástup tejto vysoko profesionálnej a príťažlivej vlny situáciu v distribúcii určite vyhrotí. Čo to bude znamenať pre slovenské filmy a ich šance udržať sa v kinách aspoň minimálnu dobu a s minimálnym počtom divákov, je vo hviezdach.