ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Malá z rybárne (Malá z rybárny)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

1000 00563 01 X1 0021 CAk česko-slovenský animovaný film pre dospelých scenáristu, režiséra a výtvarníka Jana Baleja Malá z rybárne, inšpirovaný rozprávkou Hansa Christiana Andersena Malá morská víla desať dní po premiére uvádza v hlavnom meste iba jediné kino na periférii, aj to len raz za deň - a vy sedíte na predstavení celkom sám, je to vážny signál, že sa niečo veľmi škaredo nepodarilo, že čosi nie je v poriadku. S filmom, s distribúciou alebo s publikom.

Morskou témou sa Jan Balej (1958) zaoberal už v roku 2006, keď do werichovského pásma Fimfárum 2 nakrútil rozprávku Moře, proč je strýčku slané? Rok nato zaujal celovečerným pásmom animovaných príbehov Jedné noci v jednom městě, oceneným Českým levom za najlepší výtvarný počin. Jedna z trojice filmových poviedok Větvička a Ploutvička opisovala podivuhodné priateľstvo jablone a kapra. Nasledoval seriál trinástich večerníčkových príbehov o plnení želaní Karlík, zlatá rybka. Teraz sa Balej k vodnej hladine vrátil, aby nám ponúkol svoju interpretáciu Andersena. Mimochodom, ten nikdy nebol disneyovsky bezstarostne veselý, pestrofarebný, roztancovaný a zábavný, ale skôr smutný, melancholický, ba i pochmúrny. Balej Andersenove temné tóny zhutnil a zosilnil. Akoby programovo chcel nakrútiť protipól známej kreslenej disneyovky Johna Muskera a Rona Clementsa z roku 1989. Dokonca tiež svoj film otvára scénou koncertu orchestra, zloženého z morskej hávede a využíva i motív domáceho maznáčika - kraba!

LITTLE 0400 042 1.0 FISHSHOP-CBalejove obrazy nie sú iba nostalgické či pochmúrne. Sú ošklivé. Prevládajú studené „bahenné“ farby bez jasných tónov, neurčité zdeformované tvary, vypúlené oči, oduté líca, tackavá chôdza, všemožné druhy telesných a pravdepodobne i duševných mutácií i deformácií. Dejiskom je prístav, špinavý, zanedbaný, plný smetia, ošarpaných barabizní, kanálov chrliacich do mora hnus a žeriavov, ktoré sa hýbu s pôvabom tykadiel obludného hmyzu. Zaplnený je odpudivými existenciami, zúfalcami, vydriduchmi, úžerníkmi, predavačmi falšovaného tovaru, podvodníkmi, čudákmi, kupliarmi, kurvami a deviantmi.

Do tohto prostredia sa spod hladiny prisťahuje morský kráľ s babičkou a tromi dcérami. Živia sa predajom svojich poddaných, čiže rýb. Najmladšia morská princezná, zvaná Malá, pracuje na ich príprave a nevie sa dočkať narodenín, keď nadobudne plnoletosť a bude sa môcť vybrať spoznávať svet za dverami rybárne. Bohužiaľ, prv ako sa tak stane, bezhlavo sa zaľúbi do Bogana – ožrana, násilníka, podvodníka a majiteľa bordelu. Navštívi čarodejnicu, žijúcu v mestskej kanalizácii, aby sa kúzlom zbavila rybieho chvosta a získala ľudské nohy. Ujde z domu. A ani potom, keď sa jej Bogan nabaží a odvrhne ju, nedokáže sa vzdať svojej lásky, radšej volí smrť. Nie, veľa dobra, krásy a nádeje z tohto filmu nenačerpáte.

500 00273 01 X1 0009 CNie je to podstatná chyba, napokon Balej sa svojím nihilizmom nikdy netajil a ani jeho očarenie ošklivosťou nie je žiadnym prekvapením. Obsah a forma sú v absolútnej harmónii, výtvarným návrhom nechýba istý úchylný pôvab a postavičky svojím riešením (občas i animáciou) pripomínajú nielen raného Švankmajera, ale aj Ulicu krokodílov Stephena a Timothyho Quayovcov či niektoré momenty Henryho Selicka (Predvianočná nočná mora Tima Burtona, Jakub a obrovská broskyňa, Koralína), hoci bez Selickovej radostnej poetickej hravosti. Chybou dokonca možno nie je ani to, že Balej radosti, láske a šťastiu nedáva žiadnu šancu.

Animácia je kombináciou klasickej bábkovej stop-motion a digitálnej CGI (najmä voda, práca so svetlom, parou, dymom, ohňom, odleskami). Postavy majú nehybné „drevené“ tváre takmer bez náznakov mimiky a aj ich pohyb je zámerne mŕtvolne toporný.

LFF TRAILER ULICE GOLT CAT1 CZa chybu nemožno považovať ani pomerne silné scudzovanie, keď ruchy, zvuky, ale i hudba nekorešpondujú s obrazom. Vidíme napríklad ladiť a hrať rybaciu kapelu, ale počujeme úplne iné nástroje v skladbe s odlišným rytmom. Výsledkom je zneistenie, dojem nereálnosti, napätia a určitej snovosti. To všetko sú prvky umeleckého filmového jazyka. Film ako pohyblivý obraz, rozhýbané výtvarné dielo. Prečo nie - s umelcom nemožno diskutovať, jeho zámery a cesty, akými ich napĺňa, sú oprávnené, premyslené, zladené a plne funkčné. Ak si niečo zaslúži užasnuté zdvihnutie obočia, je to časté umelé naťahovanie času. Titul filmu najskôr vidíme na zošitoch s notami rybacích hudobníkov, aby sme si ho pre istotu o zopár minút zopakovali ako klasický titulok a podobných opakovaní či samoúčelných zdôrazňovaní je v 71-minútovom filme viac ako treba. Sotva sa dajú vysvetliť hravosťou, nadšením z pohybu, evokáciou emócií a celkovej atmosféry, skôr ju narúšajú.

Zásadným nedostatkom je otravné sprievodné slovo rozprávača. Prenasleduje nás celým filmom, nedá nám vydýchnuť, nedovolí vnímať dielo po svojom. Je prvoplánové, doslovné, plné floskulí a fráz. Z mnohoznačného robí jednoznačné. Žoviálny prejav Oldřicha Kaisera zvýrazňuje násilnosť, umelosť a plytkosť textu. Hoci záverečné titulky uvádzajú, že postavy narozprávali poprední českí herci (Anežka Kubátová, Petr Forman, Ivana Chýlková, Barbora Hrzánová, Jan Novotný, Nina Divíšková, Veronika Žilková, Radek Holub, Vladimír Javorský a ďalší), v skutočnosti ich len ozvučili citoslovcami, nezrozumiteľným nejednoznačným mrmlaním, vzdychaním, hmkaním, smiechom, popevkami a ruchmi.

MZR FOTOSKA 1400 0612-83-1.0 FOTOSKA CMYKBez rozprávačovho komentára by dielko umožňovalo rozlet divákovej predstavivosti, dovoľovalo precítiť i prežiť príbeh každému po svojom. Komentár vyznieva disharmonicky a neorganicky, akoby bol do filmu prilepený dodatočne, až po jeho dokončení. Dokonca ani nie je dielom scenáristov Jana Baleja s Ivanom Arsenjevom, napísal ho Michal Bureš – a my môžeme iba hádať, či sa tak stalo na pokyn producentov alebo autorov. Či ide o prejav nedostatku sebadôvery v schopnosť vyrozprávať notoricky známy Andersenov príbeh aj bez slov, výsostne umeleckou filmovou rečou, alebo nedostatku dôvery v schopnosť divákov porozumieť jej.

Tak či onak – komentár Balejov film zabíja, robí ho ťažkopádnym, popisným, prvoplánovým a samoúčelným. Tým, že znemožňuje spoluúčasť diváka na vlastnom vnútornom dotvorení snímky, nedovoľuje ani vnímať ju ako svojbytné suverénne umelecké dielo. Tam, kde by si domyslel a doplnil to, čo autor nevypovedal, zostávajú teraz diery, mokvajúce rany príčinných súvoslostí, kauzality i logiky. Ako silno rušivý nedostatok vyznieva i to, že konanie postáv a ich vzťahy, charaktery, motívy sú bez možnosti vlastného interpretovania nepresvedčivé, nejasné, neodôvodnené, nevysvetlené, nezmyselné, absurdné. V neposlednom rade sa Kaiserov/Burešov komentár usiluje umelo, nasilu a disharmonicky dodať pochmúrnemu bezvýchodiskovému záveru optimizmus, čím nebohé dielko zráža celkom na bahnité dno. V konečnom dôsledku z kina divák odchádza deprimovaný a frustrovaný – lenže tým, aké jednoduché je zničiť dobrý film. A následok? Ten predsa popisujeme v úvode tohto textu!

Malá z rybárne (Česká republika – Slovenská republika 2015)
Malá z rybárny
71 minút.
Scenár: Jan Balej a Ivan Arsenjev. Réžia a výtvarník: Jan Balej. Kamera: Martin Procházka, Alan Soural. Strih: Alena Spustilová, Viliam Vala. Hudba: Louis Warynski, Chapelier Fou. Účinkujú: Oldřich Kaiser, Anežka Kubátová, Petr Forman, Ivana Chýlková, Barbora Hrzánová, Jan Novotný, Nina Divíšková, Veronika Žilková, Radek Holub, Vladimír Javorský a ďalší.
Slovenská premiéra 3. septembra 2015
Foto: Continental film
Share/Save/Bookmark