ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Očami fotografky

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Zuza resizeNajzaujímavejšie, najkrajšie i najkrutejšie príbehy píše život sám. Netreba veľa vymýšľať len pozorne počúvať. Možno aj preto sa dokumentárnej tvorbe na Slovensku darí oveľa viac a s lepšími výsledkami ako hranej. Do sľubne sa rozvíjajúcej produkcie prispel v tomto roku aj režisér Matej Mináč celovečerným dokumentom Očami fotografky o dramatickom a úspešnom živote svojej matky, poprednej fotografky Zuzany Mináčovej.

Matej Mináč (1961) skončil v roku 1987 filmovú réžiu na bratislavskej VŠMU. Venoval sa na začiatku predovšetkým dokumentárnej tvorbe pre cykly GEN a GENUS. Známe sú dokumenty o Tomášovi Baťovi, Břetislavovi Pojarovi, Emilovi Zátopkovi. Téma holokaustu mu je blízka aj vzhľadom na rodinné zázemie. Predtým, Fotooddelenie resizeako sa pustil do realizácie svojho prvého dlhometrážneho  filmu Všetci moji blízki, nakrútil ešte dokumenty ako napríklad Rekonštrukcia rodinného albumu, Hebrejské meditácie, Narodila som sa v Prahe ako Židovka. No už v spomínanom hranom filme sa (námet podľa spomienok jeho matky na detstvo a násilnú deportáciu rodiny do koncentračných táborov) veľa naznačil o bezstarostnom detstve svojej matky a tragickom skone celej rodiny. Náhodné zoznámenie s Nicholasom Wintonom, záchrancom vyše 700 detí pred istou smrťou  počas druhej svetovej vojny, ho inšpirovali k nakrúteniu trilógie, do ktorej sa ráta aj film Všetci moji blízki a dokumenty Sila ľudskosti – Nicholas Winton a Nickyho rodina. Snímky získali vyše 70 cien, tou ZuzaaJano resizenajdôležitejšou  je, samozrejme, televízny Oscar - International Emmy Award. Tentoraz sa v dokumentárnej dráme Očami fotografky úspešne pokúsil nahliadnuť do života svojej matky, fotografky Zuzany Mináčovej, odhaliť kto ju ako trinásťročnú zachránil pred istou smrťou v koncentračnom tábore Osvienčim, ako sa prebíjala životom, ako sa z nej stala známa a uznávaná fotografka, čo všetko zažila a videla na zahraničných festivaloch a v neposlednom rade ako sa popasovala so svojim dramatickým osobným životom.

Nebola to úloha ľahká, lebo Zuzana o tom, čo za hrôzu zažila Zuzaherci resizev koncentračnom tábore, nikdy nehovorila, téma bola aj pre priateľov a známych tabu, nikto sa jej na to obdobie neodvážil opýtať. Až mladší syn Matej našiel odvahu a donútil matku rozprávať, a to netušil, že odhalí jej najväčšie tajomstvo, ktoré jej dlhé roky nedalo spávať. Zuzka Mináčová je vo svojej podstate človek veselý a má radosť zo života a táto vlastnosť jej pomohla preklenúť všetky úskalia, ktoré jej život postavil do cesty. Našťastie, aj jej syn Matej, zdedil túto pozitívnu povahovú črtu a možno nebyť toho, že sú na jednej vlnovej dĺžke nikdy by sa nikomu nebola zverila s tým čo celé roky aj pred sebou skrývala.“Minulosť na dobehla“, hovorí Zuzana. No rozhodne aj zbavila bremena. No snímka nie je Hedrci resizelen o veľkom tajomstve, ale aj umeleckej tvorbe, jej úskaliach, vývoji a v neposlednom rade aj o dramatických zvratoch 20. storočia. To všetko defiluje pred divákom s nadhľadom a oslobodzujúcim humorom, charakteristickým tak pre hlavnú hrdinku, ako aj pre režiséra. Režiséra, ktorý v dokumente  o výraznej slovenskej osobnosti umeleckej fotografie, známej tiež ako priekopníčke techník, neskôr používaných v digitálnej fotografii, nezabudol ani na jej košatú umeleckú tvorbu. Cyklom surrealisticky ladených fotografií si získala meno aj za hranicami Slovenska. Pozoruhodná je aj jej štyridsaťročná práca na filmových festivaloch, najmä  20-ročná neúnavná práca na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových GereZuza resizeVaroch, kde okrem filmových hviezd fotí aj významné spoločenské udalosti. Ako sa je to darí nevie nikto, ale po slovensky sa dohovorí s každým. Povie napríklad zahraničnému hercovi XY, aby zdvihol ruku a on poslúchne, urobí všetko čo chce a nerozumie jej ani slovo. Je to zakliate v gestách, mimike, čare osobnosti – to je pre mnohých záhada. Prosto Zuza príde a všetci stoju v haptáku.

No v živote to niekedy nemala vždy také jednoduché. A aj o tom je snímka Očami fotografky. Dokázať vždy začať znovu, takmer od nuly,  je zrejme jej osud. Nesťažuje sa, len havel 1 resizekonštatuje, že už takmer v penzijnom veku ju osud opäť postavil pred neľahkú voľbu. Pre mnohých je možné ťažko pochopiť, ako niekto pre mečiarovské pomery v krajine zrazu všetko predá a odsťahuje sa z rodnej Bratislavy do Prahy. Nechá tu priateľov, spomienky. Keď si pozorne pozriete film odpoveď je jasná. Ten kto mal jej skúsenosti, nemohol inak. Veľa vecí jej pripomenulo minulosť. Minulosť na, ktorú by mnohí radi zabudli, a mladú generáciu vôbec nezaujíma. Nevedia o nej nič a ani o nej neradi počúvajú. Aj na to sú dobré takéto filmy ako tento dokument o žene, ktorá skúšku ohňom ustála. Otázkou len ostáva prečo týmto skúškam musíme byť stále znovu a znovu vystavení ?  

Burton resizeMatej Mináč zostavil plastický obraz o živote svojej matky kombináciou archívnych fotografii, filmových dokumentov, skvencii z filmu Všetci moji blízki, pre snímku nakrútenými hranými scénami (mladá Zuzana - Júlie Ondráčková, detská láska - Zdeněk Piškula) a tým čo je najpútavejšie – temperamentným, vážnym i veselým rozprávaním hlavnej hrdinky. Tajomstvo sa odhaľuje pomaly a keď je už jasnejšie, ako sa veci majú a budú vyvíjať, orientácia v životných peripetiách je oveľa ľahšia i zábavnejšia a spätne i niektoré scény získavajú väčšiu váhu. Dokument je smutný i veselý, ale ani na chvíľu neskĺzne do povrchnej Douglas resizesentimentality. Vylúdi síce slzičku, ale nie násilne. A čaká sa na pointu i katarziu. Režisér vie s postavou pracovať (i keď to s mamou nemal ľahké) a dať jej nový ešte nepoznaný rozmer. Podarilo sa mu predstaviť Zuzanu Mináčovú ako prepracovanú a svojbytnú osobnosť, ktorá vždy v živote vedela čo má robiť. Je stredobodom celého diania a vierohodnosť jej príbehu je dobre vystavená. Určite sa nájdu aj miesta, ktoré miestami trochu zaškrípu, ale je ich tak málo, že nestoja ani za povšimnutie. Príbeh nepostráda harrelson resizepotrebnú nadsázku a nadhľad, život a jeho zákernosti berie vážne i s humorom a navyše s nedidaktickým upozornením, aby sme ani v tých najťažších chvíľach nestratili chuť do života a nikdy sa nevzdali.

Dokumenárna dráma Očami fotografky mala premiéru na tohtoročnom jubilejnom Medzinárodnom festivale v Karlových Varoch. Atmosféra a reakcia obecenstva bola mimoriadna a možno neopakovateľná. Snímku na Slovensku premietli na záver Medzinároného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch (15.9.2015) a vzápätí príde do našich kín (náhodou) v tak turbulentnom celosvetovom vrení, že to o čom hovorí sa dotýka aj súčasnosti a môže na veľa otázok dať odpoveď aj dnešnému divákovi. 
 
havel 2 resizeOčami fotografky, Slovenska republika, Česká republika, 2015
Dĺžka: 81 minút
Scenár a réžia: Matej Mináč
Kamera: Jan Drnek, Antonín Daňhel, Martin Kubala, Peter Zubal, Antoan Pepelanov, Pavel Eiselt, Mário Kičák
Strih: Róbert Cuprík
Hudba: Miloš Krkoška
Účinkujú: Zuzana Mináčová, Matej Mináč, Julie Ondračková, Zdeněk Piškula, Johana Nováčková, Lukáš Král, Stanislav Lehký a ďalší.
Distribúcia: ITAFilm
Premiéra v SR: 17. septembra 2015
Foto: ITAFilm

Share/Save/Bookmark