Zdá sa, že film Levie srdce prichádza na plátna našich kín práve včas, aj keď vznikol pred dvoma rokmi. Mieri do  domácich diskusií o prijímaní či neprijímaní európskych kvót utečencov z islámskeho sveta, je  názornou ukážkou problémov, spojenou  s asimiláciou a spolužitím.

Ťažisko konfrontácie, obsiahnutej v príbehu nácka Teppeho, hľadajúceho cestu zo zovretia kolektívne zdieľanej ideológie, sa sústreďuje na domácu pôdu. Rozmiestnenie vektorov konfliktu, nemá jednoznačný smer a delenie na svojich a cudzích. Teppe sa zamiluje do čašníčky Sáry a s jej synom Ramadanim z manželstva s černochom,  takmer nemá problém. Pre chlapca je prítomnosť tetovaného a holohlavého muža, ktorý je v jeho domove cudzím elementom, nepríjemná. Situácia sa skomplikuje v momente, keď Sára ostane v nemocnici. Teppe sa dozvedá, že bude otcom. Všetky okolnosti  prijíma vďačne, rodine a domovu s jeho intímnymi vzťahmi dáva prednosť pred tlupou agresívnych kamarátov. O Sárinho syna sa stará a chlapec si naň postupne zvyká. Učí ho pravidlám sebeobrany a dokonca zasahuje aj v škole, kde je vystavený sporadickej šikane. Do postupného vytvárania dôvery a priateľstva odrazu zasiahne Teppeho brat Harri, divoký a radikálny zástanca „bieleho“ Fínska. Odíde z armády, plný pohŕdania voči gayom a lesbám. Tí  podľa neho v službe  vlasti nemajú čo hľadať. Harri vnáša do domu napätie, na dlážke kreslí čiaru, oddeľujúcu bielych a farebných a počína si voči chlapcovi panovačne.

Teppeho zásah voči Ramadaniho spolužiakovi vyvolá konflikt s otcami chlapcov. Vtrhnú do domu so snahou o odvetu. Harriho prítomnosť odvráti bratovu porážku, aj keď si chvíľu počká. Za synom sa dostaví aj otec chlapca a  rozčúlenému Harrimu vyhadzuje na oči, že z jeho daní štát vypláca sociálne dávky všetkým. Aj Harrimu.

Film veľmi obratne  prevracia stereotypy pohľadu na problém spolužitia naruby a presviedča nás, že kandidátov na lekciu znášanlivosti je viac. Vzbura voči „farebným“ a šikana  náhodných obetí, vyvolávanie strachu a neznášanlivosti, vychádza zo skupín, u ktorých sa o spoločenskej prospešnosti nedá ani len váhať. Ako teda formulovať obavy z prílivu sociálne problematických emigrantov? Kto má právo tieto diskusie iniciovať a organizovať v mnohom oprávnený „hlas ľudu“?  Stačí si spomenúť na problém zahaľovania, nároky moslimských študentiek zdravotných škôl, žiadajúcich výnimku pri ošetrovaní mužských pacientov, ktorá prebehla minulý rok v Čechách. Podobných káuz je množstvo.

Ak príbeh vyvoláva nejaké pochybnosti, je to predovšetkým  táto stránka „pravdy“. Niet tu napríklad sporov o to, či si deti na školskom večierku môžu opekať bravčové klobásky, ako sa majú školské jedálne zariadiť s podávaním jedla v období ramadánu a spievaním kolied pod vianočným stromčekom. Ramadani i jeho otec nie sú členmi väčšej moslimskej komunity a okrem nevinného  modlenia nie sme svedkami žiadnych náznakov radikálnych náboženských nárokov. Do akého svetla by sa dostala partička náckov, keby napríklad prišla potlačiť protest moslimov, žiadajúcich, aby fínske súdy rešpektovali islámske  právo šáriu a prisudzovali deti z rozvedených manželstiev otcom a podporila tak znepokojených občanov? Keď nacistická skupinka príde k Teppemu domov a ručnou pílou mu z hrude odstránia leva, symbol fínskeho štátu, je ich obraz škodlivosti dovŕšený. Divák má o práve a povinnostiach, o tom, čo sa patrí a čo nie, jasno.

Je samozrejmé, že dramatická zápletka má svoju hranicu nosnosti a  nároky na jej ďalšie rozširovanie by mohli byť v príbehu neúnosné. Tvorcom šlo evidentne o akcent na humanizmus, nárok človeka na zmenu pri každej fáze  životného zmúdrenia. Nakoniec schopnosť spolužitia a hľadanie spoločného konsenzu pri akýchkoľvek rozdieloch je znakom  civilizovanej spoločnosti. Film však apeluje na toleranciu nielen rasovú, ale i náboženskú, a tu už začína trochu iná diskusia o jej možnostiach a predpokladoch. Možno aj o tom, kde sú jej hranice, kto a ako ich má  strážiť.

Levie srdce (Leijonasydän), Fínsko, Švédsko, 2013
Dĺžka : 99 minút
Réžia: Dome Karukoski
Scenár: Alexi Bardy
Kamera: Henri Blomberg
Hudba: Jean-Paul Wall
Hrajú: Peter Franzen, Laura Birn, Jasper Pääkkonen,Yusufa Sidibeh,Timo Lavikainen a ďalší.
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 16. júla 2015
Foto: Film Europe