ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Proti prírode (Mot naturen)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

proti2 resizeVo vzduchu sa vznáša majestátny orol. Symbol voľnosti a slobody. Muž, ktorý ho sleduje zo zeme, sníva o tom, že raz sa bude cítiť ako on a premýšľa o krokoch, ktoré by ho k vytúženému stavu mohli doviesť. To je v skratke obsah nórskeho filmu Proti prírode, ktorý práve prichádza do slovenských klubových kín. Podľa vlastného námetu a scenára ho nakrútil režisér Ole Giæver (1977), ktorý si svoj autorský film aj postrihal a zahral v ňom hlavnú úlohu. Je to jeho druhé celovečerné dielo, uvedené vlani na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte a tohto roku v sekcii Panorama na Berlinale. (Debutoval v roku 2011 filmom Hora.)

Inšpiráciou mu vraj boli práce najvplyvnejšieho nórskeho filozofa 20. storočia Arneho Næssa (1912-2009), zakladateľa tzv. hlbinnej ekológie a propagátora vlastného životného štýlu – ekozofie. Næss hlásal, že človek je najviac samým proti5 resizesebou vtedy, keď je sám v prírode. Štvrtinu svojho života prežil v izolácii v horách na juhu Nórska. Martin, hlavný (a vlastne jediný) hrdina Giæverovho filmu, je tridsiatnik nespokojný so svojím životom. Zamestnanie mu nevyhovuje (škoda, že sa nedozvieme, čo robí), s kolegami si nerozumie a väčšinu z nich pokladá za hlupákov, priatelia, ak vôbec nejakých má, ho nudia. Vzťahy v mladej rodine tiež nie sú ideálne. Láska k manželke ochladla, Martin stále častejšie zabúda na zaužívané rituály, ako sú objatia pri príchode či odchode z domu. Chladný je aj jeho vzťah so synom, ktorým možno kopíruje vlastné skúsenosti z detstva. Muža ubíja každodenný stereotyp a túži po zmene. Jediné, čo ho ešte baví, je pravidelný beh či osamelé víkendové výlety do prírody. Jeden z nich tvorí obsah filmu.

proti6 resizeVyšportovaný Martin v dobrej kondícii hravo zvláda náročnú túru, a tak nezávisle od fyzickej námahy vedie takmer po celý čas vnútorný monológ. Do banálnych i životne dôležitých myšlienok začleňuje svoje spomienky, predstavy, túžby aj ilúzie, vďaka čomu sa do filmového rozprávania dostávajú aj ďalšie postavy z Martinovho okolia, najmä žena so synom (sú vraj nimi aj v skutočnosti), mŕtvy otec, kolegovia z práce, priatelia, eroticky príťažlivá blonďavá predavačka. Dramatické okamihy sa striedajú s humornými situáciami, takže film, napriek tomu, že ide v podstate o monodrámu, nepôsobí nudne ani nezáživne. Jeho stavbe – svojráznej road movie – a náplni zodpovedá vhodný rozsah (80 minút). Vnútorný monológ hrdinu osciluje medzi dvomi polohami – bilanciou a plánmi do budúcnosti. proti4 resizeNespokojný, „odcudzený“ vo všetkých oblastiach života, Martin sníva o odchode niekam preč, predovšetkým o rozvode. Hoci má pri tom výčitky svedomia, páči sa mu predstava, že bude sám, že sa nebude musieť o nikoho starať a nikomu prispôsobovať, že bude mať čas výhradne pre seba. Verí, že neskôr si kúpi domček pri mori a možno sa zoznámi s peknou susedkou... Romantické predstavy sa striedajú s tvrdou realitou, vyjadrenou účinnou metaforickou skratkou: Keď sa Martin zadíva na plavný let orla, zapadne do bahna, z ktorého sa mu ledva podarí vytiahnuť nohu... Stále je však presvedčený, že bránou k jeho novému životu je nevera, ktorá ho definitívne odstrihne od neuspokojivého rodinného života. Keď má napokon k nej dôjsť, lebo v chate na prenocovanie nájde vhodnú a najmä na všetko proti3 resizeochotnú partnerku, v poslednej chvíli cúvne. Tu sa vo filme končí Martinov vnútorný monológ a nasleduje už len fyzická reakcia: zbabelý útek oknom, náročné kopanie jamy, akéhosi hrobu, v kamenistom teréne, v ktorom si na chvíľu aj poleží, zúfalé kmásanie mladého stromčeka... Hrdina už nekomentuje svoje konanie, akoby ho neočakávané zlyhanie v rozhodujúcej chvíli pripravilo o myšlienky, už sa len fyzicky trestá za márny pokus o zmenu... Ozve sa zasa až vo chvíli, keď pri návrate domov osloví syna, osamelo kopajúceho do lopty, a zapojí sa do jeho hry. Vzbura nevyšla, návrat do známeho životného stereotypu je zrejmý. Dokedy? Po ďalšiu víkendovú túru?

proti10 resizeŤažko odpovedať jednoznačne na otázku, aké je posolstvo tohto zdanlivo prostého filmu, ktorému nič ľudské nie je cudzie, ani vybavovanie základných potrieb človeka vrátane samoobslužného sexu či obnažovania sa. (To, ktoré je zobrazené na propagačnom plagáte, má logický dôvod – Martin sa vo sne pomočil a teraz si suší vypranú spodnú časť oblečenia.) Podľa problémov, ktoré hlavná postava vo svojom vnútornom monológu rieši, sa zdá, že Giæverov film je zacielený predovšetkým na mužov, no nenudia sa pri ňom ani diváčky, ktoré dostali jedinečnú  možnosť odhaliť mužský spôsob vnímania vzťahov i situácií a uvažovania o nich. Dobrým riešením je stvárnenie ústrednej postavy samotným scenáristom a proti9 resizerežisérom, ktorý pôsobí veľmi prirodzene, akoby hral samého seba, hoci odmieta názor, že ide o jeho autobiografiu. Výborne dokázal premietnuť „necenzurované“ myšlienky hrdinu, čiže jeho úprimný a otvorený vnútorný monológ do fyzického konania, ktoré občas nadobúda metaforický charakter. Vzťah dvoch ľudí napríklad zobrazí prostredníctvom dvoch tenisiek, ktoré plávajú po vode a prúd si s nimi robí, čo chce: raz ich k sebe približuje, potom oddiaľuje, aby sa napokon pobrali každá svojou cestou... Tridsiatnik Martin, ktorý začína svoj monológ úvahou o starobe, nie je jednoznačne sympatický hrdina. Svojím egoizmom a chladnokrvnými úvahami o opustení rodiny pôsobí bezohľadne, no nemožno mu uprieť krutú úprimnosť nielen vo vzťahu k iným, ale najmä k sebe.

proti7 resizeProti prírode je očividne nízkonákladový film, no nepôsobí lacno. Má premyslený scenár, dobré herecké výkony a príťažlivú kameru. Øystein Mamen, pozorne a priam dokumentaristicky verne sledujúci kroky hlavnej postavy, sa vyšantil najmä pri obrazoch farebnej nórskej prírody, jej skál striedajúcich sa s pláňami lišajníkov a čistých horských riav, z ktorých sa dá piť. Hudba (Ola Flottum), pochádzajúca zväčša z prirodzených zdrojov,  podčiarkuje atmosféru danej sekvencie, nikdy však neruší. Strih, o ktorý sa postaral sám režisér, dynamizuje Martinovu cestu k cieľu a vhodne do nej začleňuje sny, spomienky i predstavy. Výsledkom je filmové dielo, ktoré neohúri, no zaujme, inteligentne pobaví a zrejme aj inšpiruje k úvahám o živote.

proti resizeProti prírode (Mot naturen), Nórsko 2014
Námet, scenár, réžia, strih: Ole Giæver
Kamera: Øystien Mamen
Hudba: Ola Flottum
Hrajú: Ole Giæver, Marte Magnusdotter Solem, Sivert Giæver Solem, Rebekka Nystabakk, Trond Peter Stamsø Munch a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 23. apríla 2015
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark