Art Film Fest: Kompletná jedenástka

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Art Film Fest logoFestival sa nekončí. Bude sa ešte na veľa čo pozerať, ale dnes premietli posledný film zo súťažnej jedenástky celovečerných hraných filmov. Porota môže zasadnúť a uvažovať, ako rozdá svoje ceny. Jej verdikt sa však dozvieme až v sobotu večer na slávnostnom závere Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach.

Drogy z Mexika a šikana z Anglicka
Spoločným menovateľom posledných štyroch filmov súťaže (ako aj mnohých iných) je, že sa už uchádzali o priazeň na svetových festivaloch a nejeden z nich si odniesol aj cenu. A vyberať z toho, čo už raz malo úspech, nie je mila resizezávideniahodné. V takýchto prípadoch sa ponúka jediné kritérium  - vybrať z ocenených filmov ten najlepší alebo sa rozhodnúť, z podstatne menšej ponuky, pre „cenového panica“. Mexický súťažný príspevok 600 míľ (600 miles) debut Gabriela Ripsteina (syn slávneho režiséra Artura Ripsteina) zaujal témou pre Mexiko príznačnou – drogové kartely a pašeráctvo. Do tohto špinavého obchodu sa zapletie tínedžer Arnulfo Rubio (Kristyan Ferrer), chlapec v podstate príliš slušný, aby sa dokázal preniesť cez toľkú špinavosť. Hlúpa náhoda ho spojí s agentom Hankom Harrisom (Tim Roth), ktorý skupinu už dávnejšie sleduje. Hank sa na krátky čas stane rukojemníkom mladého chlapca a počas dlhej cesty sa, zhodou rôznych náhod, zblížia. Hank Arnulfa všemožne ochraňuje, aby ho v závere predsa len ponechal svojmu osudu. Snímka je krutá, drastická a zároveň smutná, veď v hre je život mladého chlapca, ktorého nepriaznivé okolnosti donútili k pašovaniu zbraní pre drogové kartely. Portrét skúseného a na všetko odhodlaného agenta, v protiklade s naivnou nevinnosťou malého delikventa, je po psychologickej stránke veľavravným príspevkom na tému, že na pád do priepasti netreba veľa krokov. (Snímka získala tohto roku na Berlinale cenu za najlepší prvý hraný film.)

 

Good resizeAnglická snímka Goob (The Goob) režiséra Guya Myhilla sa odohráva jedného horúceho leta na anglickom vidieku, počas zberu tekvíc. Goob Taylor (výborný Liam Walpole) ide tam pomôcť matke v kaviarni, ktorá sa spriahla so surovým, egocentrickým a sexuálne až chorobne žiadostivým Womackom. Chlapom odporným od prvého momentu, ktorý Gooba nenávidí a šikanuje. Trestá za hlúposti a neustále sa ho snaží ponižovať. Chlapec je však nerozhodný, šikanovanie, zrejme aj kvôli matke, znáša. No, keď sa dotkne toho najcitlivejšieho miesta, citov k mladej dievčine, Goob sa konečne vzbúri. Psychologická dráma o dospievaní, o chybách rodičov, ich neschopnosti včas zasiahnuť a vymanenie sa z tohto začarovaného kruhu, je sympatickým príspevkom súťaže. Sympatickým preto, lebo chlapec sa nezlomí a zrejme v budúcnosti dozreje v zrelého a sebavedomého človeka.

 

Modris z Lotyšska a Sivas z Turecka
Keď som naznačila, že Goob, hrdina anglického filmu, sa dokázal vzoprieť, sedemnásťročný Modris (Kristers Pikša) v Modris resizerovnomennom  lotyšskom filme režiséra Jurisa Kursietisa, ide z jedného maléru do druhého. (Film dostal v San Sebastiane cenu za najlepší prvý film). Modris je gambler, hracie automaty sú jeho vášňou. Tento smoliar kradne matke peniaze a jedného dňa predá aj jej ohrievač. Žene dôjde trpezlivosť a udá ho na polícii, s dobrým úmyslom, že ho to konečne privedie k rozumu. Neprivedie. A navyše keď zistí, že otec, ktorého nikdy nevidel, nie je vo väzení, ako matka stále tvrdáí, ale obyčajný slušný bagrista, svet sa mu zrúti. Modrisovi, ktorého hodnotový systém je v totálnom chaose, celý život chýbala tvrdá otcova ruka. Tú mu matka odopierala a teraz za to platí aj ona, aj on. Navyše chlapec je ešte aj apatický, na ničom mu nezáleží, možno by rád kreslil. No je to len veľmi slabá nádej, že by ho z letargie vytrhlo práve kreslenie, keď ho uspokojuje len čmáranie grafiti po budovách. Snímka je drsne a cielene zameraná na tému absencie kompletnej rodiny, bez ktorej sa (väčšinou chlapci) dostávajú na scestie. A tiež na starú skúsenosť, že mladému človeku je lepšie povedať krutú pravdu, ako ju zamlčať. Väčšinou sa milosrdná lož obráti aj voči rodičom, aj voči deťom.

 

Sivas resizeSivas v turecko – nemeckom koprodukčnom filme tureckého tvorcu Kaana Müjdeciho je meno krásneho bieleho pastierskeho psa a príbeh sa odohráva drsnom kraji východného Turecka. Jedenásťročný Aslan túži po úlohe princa, lebo chce získať priazeň spolužiačky, ale rolu nedostane. Práve v tom čase objaví ťažko zraneného psa, ktorého vylieči. Po vyzdravení pes vyhráva jeden zápas po druhom a chlapec sa tak snaží získať aj pozornosť svojej lásky. Samozrejme, všetko sa skomplikuje, keď na zviera dostanú zálusk aj organizátori ilegálnych zápasov. Chlapec je vystavený veľkému tlaku, ale zároveň aj rozhodnutiu, ktorého dôsledkom je strata detstva. Drsno – poetický príbeh o veľkom priateľstve štvornohého miláčika a správneho chlapca nadchla aj porotu v Benátkach a dala filmu Zvláštnu cenu. Hlavný predstaviteľ, Dogan Izci, si odniesol zasa cenu pre najlepšieho herca.

 

Štyria hrdinovia, v štyroch spomínaných filmoch, sú buď deti, alebo chlapci na prahu dospelosti. Prosto mužskí hrdinovia. Ich problémy síce nie sú rovnaké, ale predsa len majú spoločného menovateľa – vyrovnať sa s nepriazňou okolia a dospieť bez veľkých „škrabancov“ na duši. A všetci hrali výborne. Či sa porota jednému z nich rozhodne dať hereckú cenu (možno dvom ex aequo) sa veľmi ťažko háda. Sama by som sa nevedela rozhodnúť, ktorého by som uprednostnila. Dajme sa teda prekvapiť.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.