Ostrov lásky (Otok ljubavi)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Ostrov3 resizeNielen jednoduchý skok, ale priam salto mortale predviedla rešpektovaná bosniansko-hercegovinská filmárka Jasmila Žbanić, keď po trojici drám, reflektujúcich najpálčivejšie problémy domoviny, nakrútila vlani bláznivú letnú romantickú komédiu Ostrov lásky v zložitej koprodukcii niekoľkých krajín – Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Nemecka a Švajčiarska.

Rodáčka zo Sarajeva, narodená roku 1974, sa preslávila už svojím celovečerným debutom Grbavica (2006), nekompromisným pohľadom na psychické traumy, ktoré spôsobila vojna v živote jednotlivcov, v danom prípade Ostrov2 resizeslobodnej matky a jej dvanásťročnej dcéry – plodu znásilnenia. Film, ktorým Jasmila Žbanić šokovala i očarila kritikov aj divákov, získal na Berlinale 2006 Zlatého medveďa. Na iný problém svojej vlasti sa režisérka zamerala vo filme Na ceste (2010), v ktorom mladý zamilovaný pár bojuje o svoje šťastie proti náboženskej fundamentalistickej komunite, ktorá silne ovplyvňuje názory mladého muža. Pre tých, ktorí už nemôžu rozprávať je názov filmu z roku 2013, kde na príbehu austrálskej turistky, tráviacej dovolenku potulkami po Bosne a Hercegovine, filmárka kritizuje popieranie histórie, najmä vojnových udalostí, a premenu lokalít s tragickou minulosťou na atrakcie pre cudzincov. Jasmila Žbanić sa zúčastnila aj na dvoch poviedkových projektoch, Stratené a nájdené (2005) a Príbehy o ľudských právach (2008). Ostrov lásky (2014) je teda jej štvrtým celovečerným hraným filmom a v porovnaní s doterajšími námetovými okruhmi veľkým prekvapením.

Ostrov5 resizeĽúbostný príbeh sa odohráva v jadranskom letovisku, kde trávi dovolenku mladý manželský pár. Naplno si užívajú pobyt all inclusive v krásnom hoteli, bývalom šľachtickom sídle, more, slnko, piesočnú pláž, chladené drinky i večerné posedenia pri hudbe. Grebo (Ermin Bravo), najprepracovanejšia postava filmu, je typický balkánsky macho. Rád sa predvádza, nerád sa podriaďuje. Presadiť svoju vôľu za každú cenu pokladá za prejav mužnosti. Je sebavedomý, presvedčený o svojej sexuálnej príťažlivosti a speváckom talente. Jeho krásnej mladej žene, pôvodom Francúzke Liliane (Ariane Labed) sa s ním zrejme nežije ľahko, ale v podstate sú šťastným párom, netrpezlivo čakajúcim svojho prvého potomka, na ktorého mene sa nedokážu zhodnúť. Do tejto idyly s typickou jadranskou atmosférou, ktorú režisérka zobrazuje cez množstvo Ostrov11 resizevýrazných, často humorných detailov a ktorá určite vyvolá dovolenkové spomienky nejedného diváka, vkročí osud v podobe príťažlivej a trochu tajomnej Flory (Ada Condeescu). Prichádza z minulosti, aby výrazne ovplyvnila prítomnosť a určila budúcnosť. Pred vari desiatimi rokmi bola kolegyňou, spolubývajúcou, priateľkou a milenkou – prekvapujúco nie Greba, ale Liliane.

Príchodom Flory vzniká z páru trojuholník a dovtedy ľahká letná komédia sa mení na drámu. Film v podstate po celý čas osciluje medzi týmito dvoma žánrami, pričom raz nadobúdajú prevahu komické situácie, súvisiace s ukrývaním milostného tajomstva žien a s iskrením medzi Florou a Grebom, inokedy sa do popredia dostane dramatický Ostrov7 resizetón, ktorému sa nemôže ubrániť Liliane pri úvahách o svojom ďalšom živote. Ľúbi totiž oboch – manžela i niekdajšiu milenku, ba spomienky sú občas silnejšie než prítomná realita. Po rozličných peripetiách, do ktorých sa zapletú aj ďalšie postavy, napríklad taliansky šľachtic markíz Polesini v podaní vekom zdevastovaného bývalého modrookého zvodcu Franca Nera, či miestny spevák a zabávač, do Greba zamilovaný Stipica (Leon Lučev), celý romanticko-dramatický príbeh vyústi do grotesky – Lilianinho pôrodu a záverečnej masovej fotografie, na ktorej sú traja hlavní protagonisti aj ich „krovie“: domáci i zahraniční dovolenkári vrátane premúdrených i samopašných detí, hotelový personál, miestni zabávači i baroví hudobníci.  

Ostrov9 resize„Bláznivá komédia, ktorá je múdrejšia, ako vyzerá,“ napísal, ako uvádza propagačný materiál distribučnej spoločnosti Film Europe, kritik Eric Kohn z IndieWire. Nesporne má pravdu. Za ľahkým dovolenkovým príbehom možno nájsť poznatky o tom, ako sa mení obraz tradičnej rodiny, aké nové, donedávna tabuizované prvky vstupujú do ľúbostných pomerov dnešných mladých ľudí, aký komplikovaný a vo výsledku nejednoznačný môže byť zápas o lásku a šťastie. Ťažko sa však ubrániť pocitu, že oslava bisexuálnych vzťahov ako najlepšieho riešenia, do ktorej film vyúsťuje, je predsa len mierne prekročenie reality aj dobrého vkusu.
    

Ostrov resizeJasmila Žbanić je nesporne talentovaná a invenčná filmárka, čo sa prejavilo aj v jej najnovšom filme. Vidieť to na výbere a vedení typovo výrazných hercov (v hlavných úlohách rovnako ako v epizódkach), na vytváraní zodpovedajúcej atmosféry, na budovaní dramatického oblúka príbehu a účelnom využívaní ostatných zložiek filmového procesu, kamery, strihu a hudby. Hudobná zložka (Balz Bachmann) hrá vo filme veľkú úlohu, miestami dokonca preberá funkciu dialógu (v spievanom vyznaní Flory adresovanom Liliane, v záverečnej rozlúčke Greba a optimistickej odpovedi Liliane), inokedy je zdrojom humoru (vodný aerobic na vznešené tóny Beethovenovej Ódy na radosť, ktorá je hymnou Európskej únie, s čím korešpondujú časté poznámky Greba, ktorý všetko a každého posudzuje z hľadiska „európskej kvality“, alebo Ostrov12 resizeDylanova pieseň Wind of Change, prechádzajúca ako hudobný leitmotív celým filmom, v precítenom podaní hokejového mužstva v plnom výstroji, nehovoriac o masovom spievaní populárneho hitu Škoda lásky, pravda, ako Rosamundy.)

„Vyzerá to presne ako ten typ zábavy, ktorý doktor režisérke predpísal po všetkom tom strese, ktorý v nej zanechali predchádzajúce filmy,“ cituje distributér ohlas na Ostrov lásky zo ScreenDaily. Hypotézu Dana Fainaru možno prijať ako jedno z vysvetlení, prečo si režisérka takej závažnej výpovede, akú v európskej kinematografii predstavuje Grbavica, odskočila do komerčných vôd. Treba veriť, že tento „úlet“ nie je náznakom ďalšieho tematicko-žánrového zamerania filmárky, že skalní fanúšikovia jej ho odpustia a Ostrov lásky si v letnom období jednoducho užijú ako príjemnú filmovú zábavu – spomienku na dovolenky trávené v bývalej Juhoslávii...

Ostrov6 resizeOstrov lásky (Otok ljubavi), Bosna a Hercegovina/ Chorvátsko/Nemecko/Švajčiarsko, 2014

Dĺžka: 85 minút
Scenár: Jasmila Žbanić, Aleksandar Hemon
Réžia: Jasmila Žbanić
Kamera: Christine A. Maier
Strih: Isabel Meier
Hudba: Balz Bachmann
Hrajú: Ermin Bravo, Ariane Labed, Ada Condeescu, Franco Nero, Leon Lučev a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 11. júna 2015
Foto: Film Europe

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.