Žil raz v jednej podzemnej nore istý Malý pán, ktorého jedného dňa navštívil potulný predavač prskaviek a ohňostrojov... Áno, česko-slovenský film Malý pán až príliš zaváňa Tolkienovým Hobitom, ale v jeho príbehu bez námahy nájdeme aj Temný kryštál Jima Hensona a Franka Oza (1982), Jakuba o obrovskú broskyňu Henryho Selicka (1996), Nekonečný príbeh Wolfganga Petersena (1984), hravú morbídnosť Tima Burtona, estetiku ošklivosti z animovaných filmov bratov Quayovcov a v neposlednom rade i švankmajerovskú snovosť.

Fenomény, na ktorých vyrastali dnešní štyridsiatnici a päťdesiatnici. To všetko v Malom pánovi je, na to všetko vedome či podvedome nadväzuje. Ostáva však svojský a originálny. A ak naň predsa len treba nalepiť nejakú nálepku, tak je mierne punkovou poklonou českému (a slovenskému) tradičnému jarmočnému marionetovému bábkovému divadlu. Vrátane občas drsnejšieho, ba chvíľami až detinsky fekálneho humoru.

V roku 1991 absolventi bábkohereckej katedry pražskej DAMU založili nezávislé alternatívne bábkové divadlo pre deti i dospelých Buchty a loutky. Okrem dvoch desiatok hier pre deti a rovnakého počtu inscenácií pre dospelých má na konte mnoho jednorazových projektov, výtvarných akcií a v roku 2006 jeho člen a režisér Radek Beran nakrútil 63-minútový bábkový film pre dospelých Chcípáci. V roku 2004 sa Beran s priateľmi podieľali na vzniku dánsko-švédsko-nórsko-britskej bábkovej drámy Strings, ktorá sa stala hitom popredných svetových filmových festivalov a venčí ju nejedno ocenenie. Na internetových portáloch IMDB aj CSFD má vysoké hodnotenia a stránka Rotten Tomatoes jej namerala 80 percent pozitívnych recenzií.

Buchty a loutky stoja i za bábkovou adaptáciou knihy Velká cesta Malého pána spisovateľky Lenky Uhlířovej a fotografa Jiřího Stacha z roku 2008. Bábkoherci v spolupráci so scenáristom Lumírom Tučekom zásadne zmenili knižný príbeh o ceste tam a zasa naspäť i samotného ústredného hrdinu Malého pána. Zo štyridsiatnika, žijúceho osamote, izolovane v bubline svojej priemernej pohodlnosti sa stal dospievajúci mladý človek. Jeho nespokojnosť, potreba činu i sklon k dobrodružstvu je prirodzenejší (a na druhej strane zároveň i prízemnejší, menej symbolický).

Pravdupovediac, príbeh vyznieva strojene, umelo a neučesane – ako vlastne celý film. Prečo žije Malý pán v lese sám? A prečo v podzemnej nore ako hobit? Zároveň ho totiž navštevujú podomoví obchodníci či motorizovaní poštári, fungujú knižnice i verejná doprava. Jeho svet sa sčasti zakladá na vede, technike, zručnosti a vynálezoch, ale inokedy (keď sa to scenáristovi hodí) mu zasa vládnu čary a mágia. V rybníku žije lochneská príšera – miniatúrny rozprávajúci vodný prajašter veľkosti kačice a prameň „živej“ vody obsadila neforemná obluda, šíriaca strach. Na otázky, kto je jej nemilosrdný poskok, kde sa nabral a prečo pácha všetko to čo pácha, nám autori tiež neodpovedia.

Nečudo, veď scenárista Lumír Tuček (nar. 1953) je povestný svojráznym, nie každému prístupným humorom. Pred štvrť storočím pôsobil ako principál kultovej Recitačnej skupiny Vpřed, zvečnenej v kultovom filme Pražská pětka, podieľal sa na filmovom "rytmikáli" Tomáša Vorla Kouř a je známy ako stand-upový komik z televízneho programu Na stojáka.

Obraz je ladený celkom inak ako Stachove fotografie-koláže v knihe. Výtvarník F. A. Skála pracuje s výraznými tvarmi a tlmenými farbami. Tradíciu ľudovej marionety spája s lhotákovským očarením technikou a fantastickými dopravnými prostriedkami z obdobia parných strojov (akýsi svojrázny český steampunk), s verneovkami Karla Zemana, s fenomenálnymi ilustráciami Zdeňka Buriana ale aj so švankmajerovským oživovaním neživých predmetov, fantastického hmyzu a vymyslenej fauny z hrôzostrašných snov.

Pochvalu za odvahu a obetavosť si zaslúži distributér. V čase do najmenšieho detailu naleštených a vycizelovaných amerických animovaných filmov predkladá publiku ich pravý opak. Malý pán totiž (až na zopár scén s retrospektívami alebo predstavami) nie je animovaný film, ale bábkový. Marionety aj ich dopravné prostriedky (motocykle, lode, lietadlá) vodia bábkoherci v reálnom čase na priznaných drôtoch. No pritom sa mnoho scén neodohráva v ateliéri, ale v skutočných exteriéroch, v lesoch na Písecku, v Novém Strašecí a zaplavenom lome neďaleko Dobříša. Bábky sú bez mimiky, nanajvýš s pohyblivými ústami a očami. Ich pohyb je zámerne drevený, zdôrazňuje neohrabanosť a fyzické mantinely marionety. Dokonca aj dialógy akoby obsahom i formou, vetnou stavbou aj intonáciou napodobňovali neumelý insitný prejav jarmočných bábkových divadiel z čias našich praotcov.

V tejto súvislosti treba povedať, že česko-slovenský koprodukčný film sa do našich kín dostáva v slovenskom znení (preklad Mirka Brezovská) a v podaní známych hlasov (Robo Roth, Táňa Pauhofová, Dano Dangl, Roman Luknár, Juraj Kemka, Marián Geišberg, Marián Čekovský, Zuzana Kronerová). Zato v českých kinách možno počuť v originálnom znení Sašu Rašilova nejml., Valériu Zawadskú, Zuzanu Bydžovskú, Táňu Vilhelmovú, Pavla Lišku, Vandu Hybnerovú, Miroslava Krobota a ďalších. České znenie je príťažlivé nielen menami účinkujúcich, ale aj tým, že snímka po všetkých stránkach vychádza z českej kultúry, českej tradície bábkového filmu, českého marionetového divadla i českého surrealizmu, takže český jazyk je pre ňu prirodzený, kým slovenčina pôsobí častokrát scudzujúco až neprirodzene. Radi si preto zájdeme na film do českého kina, alebo si ho pozrieme z českého DVD.

Režisér Beran sa netají názorom, že uznávaná snímka Strings aj napriek nadšeniu kritikov nebola úspešná, lebo sa nestala masovou zábavou. „Před lety jsme dělali v Dánsku velkofilm Strings, také jen s loutkami. Ale nebyl úspěšný, protože ho udělali hrozně vážně. Takovou pseudomytologii loutky neunesou. Oni prostě musejí dělat srandu,“ vyjadril sa pri uvedení Malého pána na festivale Finále v Plzni. A tak v jeho Malom pánovi „loutky dělají srandu“. Možno aj viac, ako by stačilo. Na otázku, komu Buchty a loutky, Lumír Tuček, Radek Beran, F. A. Skála a hudobník Milan Cais (bubeník skupiny Tata Bojs) svoj film adresujú, je asi jediná správna odpoveď: sami sebe.

Nepochybne sa pri jeho vymýšľaní a nakrúcaní veľkolepo zabávali. Jeho prostoduchá zemitá, jarmočne hrubozrnná línia možno osloví časť detí (bez ohľadu na vek). Výtvarná stránka môže zaujať špecifický druh intelektuálov. Filmoví znalci si môžu krátiť chvíľu rátaním, koľko motívov a z akých filmov si tvorcovia vypožičali. Diváci však chodia do kina najmä za príbehmi, tí náročnejší za hereckými výkonmi a niektorí azda i za myšlienkami. Jedni, druhí i tretí sa na Malom pánovi budú cítiť ako Alenka v ríši divov.

Škoda, že nie tá od Švankmajera.

Malý pán (Česká republika - Slovenská republika 2015)