ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Kukuričný ostrov (Simindis kundzuli)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Kukuricny5 resizeVíťazom vlaňajšieho Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch sa stal film gruzínskeho režiséra Giorgiho Ovašviliho Kukuričný ostrov, ktorý bude isto obohatením repertoáru našich kín. Dej snímky sa odohráva na rieke Inguri, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Gruzínskom a Abcházskom.

Giorgi Ovašvili (1963, anglická transkripcia mena George Ovashvili) sa venuje súčasnej dokumentárnej tvorbe, ktorej býva často aj producentom. No nezanedbáva ani hraný film. Hneď jeho celovečerný  hraný debut Druhý breh, ktorý Kukuricny resizeuviedli v roku 2009 na MFF Karlove Vary v súťaži Na východ od Západu, mal obrovský úspech. Získal zaň takmer päťdesiat cien a nominovali ho na Európsky objav roka v rámci cien Európskej filmovej akadémie. Nemenej úspešne si počína aj Kukuričný ostrov. Ovašvili vyštudoval Gruzínsky štátny filmový  a divadelný inštitút v roku 1996 a tiež študoval na New York Film Academy a Universal Studios v Holywoode v roku 2006. Rok predtým však upozornil na seba už krátkou snímkou Mzeris Doneze, ktorú v tom istom roku ocenili na Berlinale a tiež na festivaloch v Odense, Torolley a Molodist.

Kým sa v spomínanom debute Druhý breh venoval oveľa prozaickejšie gruzínsko - abcházskemu konfliktu, ktorý sa začal v roku 2008, v Kukuričnom ostrove je len v pozadí, ale stále prítomný. Občianska vojna medzi abcházskymi separatistami a gruzínskou armádou sa začala dávno predtým a napriek rôznym Kukuricny13 resizedohodám a prímeriu, stále ešte pretrváva. Príbeh filmu sa odohráva uprostred rieky Inguri na malom ostrovčeku, ktorý si vyhliadol starý farmár na pestovanie kukurice. Totiž na jar priplaví rieka z Kaukazu úrodnú pôdu, ktorá vytvorí na nej malé  úrodné ostrovčeky. Starec (Ílyas Salman) vie, že nemajú dlhého trvania, predsa sa rozhodne s vnučkou (Mariam Buturišvili) na ňom farmárčiť. Neprekážajú mu ani neustále vojenské hraničné patroly brázdiace z času na čas po rieke, Kukuricny15 resizeveď on len sadí a pestuje kukuricu. Samotná úvodná scéna je veľavravná. Skúsený farmár, poťažká zem, pomrví ju v rukách, ošacuje rôzne drevá, vytýči kolíky a chystá sa postaviť chatrč. Niekde predsa s dospievajúcou vnučkou bývať musia. Pomaly, bez dialógov, dlho sledujeme len jeho lopotenie a vôbec sa nenudíme. Sme svedkami postavenia obydlia a úmorného sadenia kukurice. A zrazu na tejto zemi nikoho všetko ožije, rastie. Starec je hrdý na svoju prácu a navyše sa všemožne snaží ochrániť svoju dospievajúcu vnučku. No vývoj sa zastaviť nedá, dievča Kukuricny14 resizedozrieva v ženu a je priam šťastná, keď si ju hliadkujúci vojaci všimnú, na čo sa starý otec pozerá s nevôľou. Do tohto nudného a denného rituálu vnesie trochu vzrušenia zranený vojak. Pokojamilovný starec, no nie nepripravený na všetky eventuality, nehladiac na to, kto to je, sa o raneného postará, on inak nemôže, jemu je násilie niečo cudzie a neprirodzené. Vyhýba sa akýmkoľvek kontaktom s vojakmi, ktoré okolo ostrovčeka neustále krúžia, vnučka však priam prahne po ich pohľadoch a rada by nadviazala kontakt.

Snímka však nie je o pretrvávajúcom vojnovom konflikte, ktorý nemožno opomenúť, lebo je neustále prítomný, ale o vopred prehratom boji človeka s prírodou. O jeho údele v kolobehu života, o jeho vzťahu k pôde, rieke, horám, k prírode Kukuricny9 resizevšeobecne, o jeho konci a opakujúcich sa stále nových začiatkov jeho snaženia. Príbeh budovaný na sile obrazu je metaforou ľudského údelu, determinovaného neovládatelnosťou prírodných  živlov. Dráma dvoch osamotených ľudí, plná symboliky, napriek všetkému naliehavo apeluje na zdravý rozum pri zbytočných vojnových konfliktoch. Na čo je to dobré ? Pýtajú sa nepriamo tvorcovia filmu. Nestačí už samotné zúrenie živlov a bezmocnosť človeka zvíťaziť nad nimi. Oni jediné majú tú silu a možnosť rozhodnúť o tomto kúsku zeme, ktorú jarné dažde priplavili a jesenné odplavia do nenávratna. Nabáda to k zamysleniu sa nad zbytočným Kukuricny12 resizepachtením a núti pouvažovať o prioritách života. V neposlednom rade nad vzájomným porozumením, spolupatričnosti a láske k žene, mužovi, ľuďom a spoločnosti. Nad tým čo je našou povinnosťou a nad tým, čo je nám neľútostne odopriate.                

Krutá konfrontácia s ľudským a prírodným kolobehom života, ktorý sa nedá zastaviť ani ovplyvniť, sa hlboko vryje  do pamäti diváka a v nijakom prípade ho nenechá ľahostajným. Keď už nič iné aspoň ho na chvíľu zastaví a núti zamyslieť sa nad sebou. Dej filmu, ako som už spomenula, plynie ako rieka, takmer bez slov, ale pomaly a isto smeruje k zavŕšeniu neodvratného prírodného cyklu. Sporé dialógy sú zvýraznené silou obrazu, Kukuricny8 resizea tak sa staneme svedkami baladického príbehu o boji človeka so živlami, ale aj prírodzenej zmeny mladej dievčiny v ženu. Ženu túžiacu po šťastí, láske a porozumení.

Podiel na tom, že film je nadpriemerný, má nesporne aj invenčný maďarský kameraman Elemér Ragályi (1939), ktorý je podpísaný pod množstvom domácich i zahraničných filmov a takisto množstvom ocenení. Z najdôležitejších spomeniem Cenu Emmy za televízne minisérie  Rasputin (1996) a Anna Frank: Celý príbeh (2001). Jeho poeticky ladená  kamera sníma detailne Kukuricny4 resizekaždý záchvev tváre hercov, pomalý tok rieky a vo finále besnenie nočnej búrky. Nebolo by spravodlivé keby som nespomenula civilný a presvedčivý výkon hlavného predstaviteľa Ílyasa Salmana a mladučkej Mariam Buturišvili, ktorá zdôraznila najmä  nevinnosť svojej hrdinky, ale aj jej túžbu po plnohodnotnom živote.

Od sociálnej drámy k metafore o nezmyselnosti ľudského Kukuricny2 resizesprávania – tak by sa dal charakterizovať vývoj režiséra Ovašviliho. S oboma prístupmi, v podstate k tej istej téme, si poradil bravúrne. Osobne mne sa jeho metaforický príbeh páčil viac ako jeho prvotina. Jedným dychom však musím dodať, že by sa nemali porovnávať. Vnímanie oboch diel záleží od súčasnej celospoločenskej situácie a momentálneho rozpoloženia diváka. Ale prečo viac rezonuje druhý prístup sa dá vysvetliť faktom, že prvoplánového vraždenia, zabíjania a katastrof, máme už plné zuby. Film, ktorý takmer nič neukáže, ale aj tak veľa povie, naznačí, sa dostane viac pod kožu človeka. A tomu sa hovorí umenie.                                    

Kukuricny11 resizeKukuričný ostrov (Simindis kundzuli), Gruzínsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Česká republika,  Kazachstan, Maďarsko, 2014
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Giorgi Ovašvili
Scenár: Roelof Jan Minneboo, Georgij Ovašvili, Nugzar Šataidze
Kamera: Elemér Ragályi
Strih:  Sun-Min Kim
Hudba: Josef Bardanašvili.
Hrajú: İlyas Salman, Mariam Buturišvili, Tamer Levent, Irakli Samušia
Distribúcia: ASFK
Premiéra  v SR: 12. februára 2015
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark