Najnovší film hollywoodskeho režiséra Davida Finchera Stratené dievča (Klub bitkárov, Podivný prípad Benjamina Buttona, Muži, ktorí nenávidia ženy) a možno ho charakterizovať ako hravú žánrovú skladačku s dominujúcou detektívnou zápletkou a dôsledným psychologizovaním. Film relativizuje pravdu, polemizuje o kladoch i záporoch nevyspytateľných protagonistov, ktorých osobnostné premeny sú presvedčivo stvárnené skúsenými hercami Benom Afleckom, či menej známou Rosamund Pike.

Krátko po filmoch Vládkyňa zla a Tři bratři sa do našich kín vrátila spiaca krásavica Šípková Ruženka. Digitálne animovaná, nemecká a trochu paradoxne ukrytá pod názvom Sedem trpaslíkov. Neprišla iba tak z ničoho nič. Práve naopak – má pomerne bohatú históriu, lenže ju nepoznáme. Na Slovensku totiž nikdy nevládol kult nemeckého komika Otta Waalkesa.

Americký režisér Godfrey Reggio začal takzvanú  trilógiu „QATSI“dokumentárnym filmom Koyaanisqatsi v roku 1982 a postupne ju doplnil o dokument Powaqqatsi (1988), kde sa venuje krajinám tretieho sveta aj prastarým kultúram a dielom Naqoyqatsi (2002), v ktorom tematicky zdôrazňuje postupné „utláčanie“ ľudí strojmi, čo naznačil už v prvom filme. Najsilnejším článkom trilógie však zostáva prvý film, ktorý získal vo svete ocenenia kritiky i nadšenie divákov. Hudobno-vizuálna báseň s podtitulom „Život vychýlený z rovnováhy“ (ide o voľný preklad názvu Koyaanisqatsi, ktorý si režisér prepožičal z jazyka indiánskeho kmeňa Hopi) je aj napriek nepokoju, ktorý prináša otváranie závažných tém, harmonickou pochodňou zobrazujúcou existenčný údel človeka, jeho neutíchajúcu tvorivú silu a nevyhnutnosť pohybu definujúceho život.

Prvý hraný celovečerný film známeho slovenského dokumentaristu Jara Vojteka Deti o vzťahoch rodičov a detí – vzbudil pozornosť už počas nakrúcania a neskôr pri svetovej premiére na tohtoročnom MFF Cinematik v Piešťanoch. Nečudo, že sa ho do kolekcie svojej najväčšej putovnej prehliadky na Slovensku – už 20. ročníka Projektu 100 – rozhodla zaradiť Asociácia slovenských filmových klubov ako jediný dlhometrážny slovenský film a v týchto dňoch ho uvádza do našich kín.

Film vznikol v spolupráci tvorivej dvojice audiovizuálnych umelcov Iana Forsytha a Jane Pollardovej. V ich tvorbe hrá veľký význam hudba, čo ich spojilo s jednou z najväčších hudobných osobností popkultúry, ikonickým Nickom Caveom, lídrom kapely Bad Seeds. Okrem hudobných videí, na ktorých so zoskupením Bad Seeds spolupracovali, vytvorili dokumentárno-hudobný experiment, zobrazujúci výsek jedného obyčajného dňa zo života tohto talentovaného tvorcu. Nick Cave je i spoluautorom scenára, vo filme tak absolútne dominuje jeho osobnosť.

Takmer na deň presne po tragickom úmrtí Pavla Demitru pred troma rokmi sa do kín dostala  filmová pocta výnimočnému hokejovému útočníkovi. Režisérsky dokumentárny debut Dana Dangla a Lukáša Zednikoviča38 (2014) patrične uspokojuje davy žialiacich fanúšikov tejto legendy.

Tento týždeň štartuje Medzinárodný filmový festival v San Sebastiane a možno nie je náhoda, že sa práve v tom čase uvádza u nás vlaňajší víťaz tohto festivalu. Hlavnú cenu Zlatú mušľu získal tam v roku 2013 film Nanič vlasy venezuelskej režisérky Mariany Rondón. Malou chybou krásy (vďaka aj za to), že sa dostáva na plátna našich kín roztrúsene po kinách, samozrejme, mimo multiplexov. Kto chce si ho však nájde, napríklad v 23. septembra v kine Lumière. Žiaľ, je to osud takmer všetkých víťazov medzinárodných festivalov.

Téma  holocaustu je vo filmovom umení taká frekventovaná, že je pochopiteľná a chvályhodná snaha scenáristu a režiséra Zdeňka Jiráskeho ozvláštniť ju neošúchanými filmovými postupmi. Popri nesporných kladoch prináša tento pokus o iné zobrazenie nekomerčnej témy aj isté problémy, ako to dokladá hotový slovensko-český film V tichu, ktorý po premiére na tohtoročnom MFF v Karlových Varoch prichádza prostredníctvom distribučnej spoločnosti Film Europe do našich kín.

Svet vraj patrí mladým a zdá sa, že aj filmári vychádzajú v tomto zmysle v ústrety predovšetkým mladému publiku. O to príjemnejšie prekvapí, keď na plátna prichádza  príbeh ľudí v staršom veku, ako je to v prípade amerického filmu  Lepšie teraz ako nikdy, ktorý do našich kín prináša distribučná spoločnosť Barracuda Movie. Jej tvorcom je známy americký režisér, scenárista, producent a herec Rob Reiner (1947), ktorý  rád strieda žánre a vyberá si zaujímavých hereckých predstaviteľov.

Čím by sme boli bez pamäte a emócii? Je naša rôznorodosť príčinou  nevraživosti ? Boli by sme šťastnejší bez slobodnej vôle? Aj tieto otázky  nastolila vo svojej  sci-fi pre mládež Darca (1993), americká spisovateľka Lois Lowry (1937). I keď nejde o najoriginálnejšiu tému, jej kniha vzbudila koncom dvadsiateho storočia mimoriadnu pozornosť a stala sa medzinárodným bestsellerom (k slovenskému čitateľovi sa však dostáva až  teraz).