Divoké historky (Relatos salvajes)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Divoke4 resize „Začal som písať poviedky, v ktorých som vyjadroval vlastnú frustráciu z rôznych vecí. Keď ich už bolo na jeden zväzok, napadlo mi, že ich spája niekoľko spoločných tém, ktoré im dodávajú jednotnosť a konzistenciu: všetky boli o katarzii, pomste a deštrukcii. A o neodolateľnej rozkoši zo straty sebaovládania...“ Slová argentínskeho scenáristu a režiséra Damiána Szifrona (1975) sú kľúčom k jeho tretiemu celovečernému hraného filmu Divoké historky, ktoré sa od 19. februára tohto roku hrajú v našich klubových kinách. 

Fakt, že na začiatku tvorivého procesu stáli poviedky, ktoré sám autor previedol do filmového scenára a ten nakrútil, má pre kvalitu filmu podstatný význam. Prepracovaný, miestami až sofistikovaný sujet, psychologicky vierohodné postavy a Divoke10 resizebrilantný dialóg, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je čierny humor, sú výsledkom dôkladnej literárnej prípravy a dôkazom, že bez dobrého scenára nemôže vzniknúť dobrý film. Divoké historky, ako naznačuje už názov, tvorí šesť nerovnako dlhých, ale rovnako dôležitých poviedok. Prvá z nich – o večnom smoliarovi, ktorého séria prehier v osobnom i pracovnom živote, spojená s podceňovaním a výsmechom, dovedie k zúfalému činu s katastrofickým vyústením - je zaradená ešte pred úvodnými titulkami. Hlavný protagonista sa v nej vôbec neobjaví, ale jeho ohrozujúcu prítomnosť cítiť v správaní ostatných. To, čo sa spočiatku javí ako náhoda, má  konkrétne príčiny i fatálne dôsledky. Nasledujúce titulky, prinášajúce mená tvorcov, sú spojené s pôsobivými portrétmi divokých šeliem a rozličných Divoke12 resizedravcov zo zeme i zo vzduchu, medzi ktorými sa letmo mihnú krotké ovce či nežné lane. Nemožno sa ubrániť dojmu, že ide o metaforický obraz súčasnej (nielen) argentínskej spoločnosti, o ktorej rozprávajú všetky príbehy.

 

Jednotlivé poviedky, ktoré spolu nesúvisia dejovo ani postavami, no do pôsobivého celku ich spája téma a atmosféra, gradujú každá osobitne i všetky spolu ako film, čo svedčí o dôkladne premyslenej kompozícii jednotlivých prvkov i celku. V Divoke7 resizekaždom príbehu je človek postavený do istej situácie, ktorá sa mu – zväčša nie vlastnou vinou – vymkne z rúk. Reakcia môže byť dvojaká: buď zmierenie sa s nevyhnutnosťou, ktoré povedie k depresii, alebo vzbura, ktorej následky bývajú nedozerné. Temperamentní Argentínčania dávajú vo filme Damiána Szifrona prednosť druhej možnosti, pričom ich prudká reakcia postupne narastá, pripomínajúc snehovú lavínu, nabaľujúcu na seba čoraz viac snehu a prudko sa rútiacu do údolia. Nezáleží pritom na veľkosti či dôležitosti podnetu. Malichernosť, napríklad blokovanie novej limuzíny na ceste starým vehiklom, alebo odtiahnutie auta z nedostatočne označenej zakázanej zóny, dokáže rozpáliť Divoke11 resizeprotagonistov až do nepríčetnosti presne tak, ako náhodné stretnutie so sebavedomým vinníkom dávnej rodinnej tragédie, či prítomnosť manželovej milenky na vlastnej svadbe. Pocity krivdy, nespravodlivosti a najmä bezmocnosti vedú k agresivite často netušených rozmerov. Zúfalí ľudia, ktorí si nevedia poradiť so zdanlivo neriešiteľnou situáciou, robia zúfalé veci. A keďže ide o priam modelové situácie, do ktorých sa môže dostať každý, divák sa dokáže pocitovo s týmito postavami stotožniť, chápe ich, súcití s nimi, rozumie ich myšlienkovým pochodom, spravidla vedúcim ku katastrofe.

 

Príťažlivosť Szifronovho filmu spočíva najmä v tom, že predkladá Divoke5 resizevážne problémy súčasnej, sociálne výrazne diferencovanej a technologicky vyspelej  kapitalistickej spoločnosti, ale rieši ich zábavným, netradičným spôsobom, vedúcim cez smiech ku katarzii. Veď byrokracia, ktorá neberie ohľad na ľudí a dennodenne im komplikuje život, je rozšírená ako mor všade, no narušiť jej pevnosť dynamitom je novinka, ktorá razom urobí zo zúfalého pyrotechnika facebookovú hviezdu. (Pôvabný je zo sociálnej siete pochádzajúci návrh, aby si ako ďalší objekt deštrukcie vybral hrdina daňový úrad.) Nevesta, ktorá zo žiarlivosti zlikviduje vlastnú honosnú svadbu, si paradoxne získa rešpekt svadobníkov i manžela, ktorí ju dovtedy vnímali len ako usmievavú nulu. Nie vždy je však výsledkom deštrukčného činu Divoke13 resizekontroverzné víťazstvo, vyskytne sa aj tragickejší koniec s nevinnou obeťou, ako v prípade dopravnej havárie spojenej s veľkou rošádou a ešte väčšou chamtivosťou všetkých aktérov vrátane „orgánov činných v trestnom konaní“.   

K societe, v ktorej žije, má Damián Szifron kritický vzťah. „Západnú kapitalistickú spoločnosť často vnímam ako neviditeľnú klietku, ktorá ochromuje našu citlivosť a kriví medziľudské vzťahy...“ Na vyjadrenie tohto postoja vo filme nepotrebuje slová, ale činy. Vďaka kongeniálnemu štábu spolupracovníkov vytvoril presvedčivý obraz  súčasnosti, vzhľadom na komediálny žáner Divoke8 resizepredovšetkým jej tienistých stránok, ako je sociálna priepasť medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva plodiaca zhubnú závisť, byrokracia povyšujúca zákon na jediné neomylné božstvo, všemocnosť peňazí a s nimi spojená chamtivosť, pokrytectvo v spoločenských aj intímnych vzťahoch... Spôsob, akým o týchto vážnych témach rozpráva, vyvolá smiech, ktorý má občas gogoľovskú podobu.   

Szifronov tretí film Divoké historky (debutoval čiernou komédiou El fondo del mar, 2003,  o dva roky neskôr nakrútil policajnú komédiu Tiempo de Valientes, obe divácky i festivalovo úspešné), produkovali bratia Augustín a Pedro Almodóvarovci. Zrejme to Divoke9 resizenie je náhoda. Slávnemu španielskemu režisérovi museli konvenovať bizarné príbehy s netradičnými protagonistami a krutým humorom, ktoré priniesol jeho mladší argentínsky kolega. Almodóvarov vplyv, možno podvedomý, cítiť v štýle, humore i v atmosfére filmu, ktorá vrcholí v šiestej poviedke – svadbe, ktorá je doslova nevyčerpateľným ohňostrojom nápadov, nečakaných zvratov, trápností a závratného pohybu, podporovaného rotujúcou kamerou a dynamickou hudbou. Podobne by sa však dalo hovoriť Divoke14 resizeo všetkých zložkách tohto poviedkového filmu. Rozšantená, invenčná kamera, priam klipový strih, na ktorom sa podieľal aj režisér, vynikajúci casting, ktorého výsledkom sú typovo ozvláštnení, tvárni a herecky mimoriadne disponovaní interpreti, kongeniálna hudobno-zvuková stopa, to všetko v dokonalej súhre vytvára filmové dielo, ktoré stojí za (možno aj opakovanú) návštevu kina. Nečudo, že je to komerčne najúspešnejší argentínsky film vôbec a že jeho kvality už odmenili svojimi cenami diváci na festivaloch v San Sebastiane, Sarajeve, Biarritzi, Osle... Takmer plná veľká kinosála na bratislavskej premiére je dobrou predzvesťou aj u nás, tým skôr, že ide o oscarového nominanta.

 

Divoke resizeDivoké historky (Relatos salvajes). Argentína/Španielsko, 2014
Scenár a réžia: Damián Szifron
Kamera: Javier Julia
Strih: Damián Szifron, Pablo Barbieri Carrera
Zvuk: José Luis Díaz
Hudba: Gustavo Santaolalla
Producenti: Augustín a Pedro Almodóvarovci
Hrajú: Rita Cortese, Julieta Zylberberg, Erica Rivas, Oscar Martínez, DaríoGrandinetti, Leonardo Sbaraglia, María Onetto a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 19. februára 2015
Foto: ASFK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.