Film S láskou, Rosie je adaptáciou úspešného rovnomenného bestselleru spisovateľky Cecelie Ahern, ktorého réžie sa ujal Christian Ditter, autor prevažne rodinných filmov a romantických komédií. Podľa spisovateľkinej nemenej obľúbenej knihy P.S. Milujem ťa, nakrútil v roku 2007 režisér a scenárista Richard LaGravenese rovnomenný film, ktorý sa u nás stretol s pomerne kladným prijatím a cieľovú skupinu divákov si okamžite naklonil na svoju stranu.

Filmy P.S. Milujem ťa i S láskou, Rosie sú z jedného tematického súdka, oba príbehy sa zaoberajú rôznorodými prekážkami, ktoré bránia naplneniu lásky. Rosie a Alex si nevedomky sami znemožnia priblížiť sa jeden k druhému mylným utvrdzovaním sa v tom, že ich náklonnosť je len “dlhoročným priateľstvom” a čokoľvek viac by ich vzťahu zbytočne ublížilo. Východiskovú situáciu sme viacerí z nás v živote skúsili na vlastnej koži, a preto nám nič nestojí v ceste stotožniť sa s príbehom. Rosie a Alex stroskotávajú na neúprimnosti a odmietaní vlastných citov, na rozdiel od nich, hlavnej hrdinke predošlého filmu bráni v láske fatálna prekážka smrti, no spisovateľka vynachádzavo rieši jej situáciu listami od zosnulého manžela, ktorý zostavil dômyselný plán, prostredníctvom ktorého sa s jeho stratou vyrovná. Z oboch príbehov tak vyčnieva ostrá autorská konštrukcia, tú však obrusujú tvorcovia mäkkými a príjemne optimistickými zvratmi, ktoré hladia divákove nádeje a napĺňajú očakávania šťastného vyústenia.

Ahern v románe o Angličanke Rosie siahla po postavách o niečo mladších, ako v predošlom diele, nevyhla sa tak i zobrazeniu tínedžerských trampôt, vyplývajúcich z prvých sexuálnych skúseností a podobne, príbeh má preto potenciál osloviť najmä mladú generáciu. Zaznamenáva priebeh udalostí, ktoré chtiac či nechtiac ovplyvňujú vzťahy a život hlavných hrdinov, a to od momentu, keď zmaturujú a ich cesty sa v dôsledku nezvrátiteľných rozhodnutí rozdelia až do do momentu, keď sú dostatočne “dospelí” na to, aby si dokázali upratať svoje city. Alex odlieta do Ameriky, Rosie sa stáva slobodnou matkou na plný úväzok a oboch pohltí vzájomná neúprimnosť. Obaja navyše trpia odľúčením a skrývaním toho, čo k sebe skutočne cítia… Autorka opäť pracuje s motívom dopisov, listovú korešpondenciu nahradila modernejšou formou chatu, ktorý poskytuje priestor na priamočiarejšie vyjadrenie citov, čomu sa však nerozluční priatelia Rosie a Alex priam programovo vyhýbajú. Film pomerne šikovne adaptuje predlohu vystavanú formu písanej komunikácie medzi hlavnými hrdinami. Tá má výrazne literárny charakter a vynachádzavo nachádza obrazové ekvivalenty, či spája jednotlivé dejové línie.

Motivácie sú miestami nereálne čo vyvoláva pocit umelosti. Príbeh je však pomerne autentický v emóciách, ktoré sú v tomto prípade primárne a medzery v príbehu zastierajú celkom dostatočne, divák je tak schopný odovzdať sa deju a plne sa stotožniť s postavami, ktorých prežívanie i rozhodnutia plne rešpektuje a chápe. Dejové zvraty sú aj napriek tomu často zjednodušené, v dôležitých momentoch zaúraduje náhoda a veci sa “dajú do poriadku” viac menej samé, navyše závery i zvraty sú predvídateľné a prvoplánové, čo degraduje vážnosť konfliktu, ktorý po celý čas príbeh rozvíjal. Koniec je až príliš rozprávkový a hrozí, že divák si odnesie v ústach husté príkro, ktoré pokazí dojem. Film je ťažkopádny najmä preto, že sa uspokojuje s klišé žánru romantických komédií, či dievčenských (ženských) románov a nebadať väčšiu snahu vybočiť z priemeru, lež priniesť to, čo divák od štandardne nakrútenej žánrovky očakáva už v momente, keď si kúpi lístok. Film určite naplní očakávania divákov, ktorí nepredpokladajú výraznejšiu hĺbku, či prienik do problematiky, nenútené kĺzanie po povrchu poslúži ako dostatočne sladká odbočka od vlastných problémov a navyše bez toho, aby svoju cieľovku autori degradovali, či urazili. S láskou Rosie sa na nič nehrá, jeho úlohou je odviesť pozornosť diváka od vlastných problémov a ukázať mu, že keď bude k sebe úprimný, prekoná všetky nástrahy sveta. Príbeh moralizuje, skresľuje súvislosti, jednotlivým dejovým zvratom len ťažko uveríme, autori sa netaja útoku na city diváka, čo deklarujú patetické “vyznania”, no odpustíme mu to, pretože je dostatočne vplyvný na poli emócií a úprimný v pomenúvaní citov, ktorým sa odovzdaný divák nevie, no ani nechce ubrániť, predsa zvolil film práve kvôli nim.

Rozprávkové pozlátko funguje len v uzavretom svete tohto filmu, ktorý pri každom náraze na “vážnejší problém” bez ťažkostí zjednodušuje realitu a problémy rozuzľuje mávnutím čarovného prútika, presne takého, aký sa smrteľníkom menej optimistickej reality nikdy nedostane do rúk. Snímka je o láske, no predovšetkým sa snaží poukázať na silu rozhodnutí z prítomnosti, ktorá sa razom mení na nezvrátiteľnú minulosť tieniacu na každý ďalší krok, ale aj celé naše okolie. Príbeh často skĺzne ku gýču, či žánrovým klišé, no s prižmúrením oka nad nedokonalosťami scenára je pomerne ľahké sympatizovať so sviežimi charaktermi, ktoré sú plasticky a verne vykreslené.

Pozitívom filmu je formálne stvárnenie, ručná kamera, rýchly strih, či akurátne nadávkované časové skoky zabraňujú zadŕhaniu príbehu. Ten odsýpa v primeranom tempe, s presným odhadom toho, koľko priemernému divákovi možno “dopriať”, aby jeho pozornosť neochabla. S láskou, Rosie je oddychovkou po náročnom dni a dokonale sa hodí do programu ktorejkoľvek komerčnej televízie.

S láskou, Rosie (Love, Rosie) Veľká Británia, Nemecko, 2014
Dĺžka: 102 minút
Réžia: Christian Ditter
Scenár: Juliette Towhidi
Kamera: Christian Rein
Strih: Tony Cranstoun
Hudba: Ralf Wengenmayr.
Hrajú: Sam Claflin, Lily Collins, Suki Waterhouse, Tamsin Egerton, Christian Cooke, Art Parkinson, Jaime Winstone, Lily Laight, Nick Lee, Jake Manley a ďalší.
Premiéra v SR: 1. januára 2015
Foto: Bontonfilm