ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Cesta ven

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Cesta 10 resize„Protagonisti filmu hľadajú cestu von z chudoby, nenávisti okolitej spoločnosti a z predurčenosti vlastnej existencie,“ povedal režisér Petr Václav o svojom najnovšom diele Cesta ven. S týmto filmom, ktorý po slovenskej premiére na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach 25. júna vstúpi o deň neskôr vďaka distribučnej spoločnosti Itafilm do slovenských kín, sa spájajú tri čísla.

Uplynulo trinásť rokov, čo scenárista a režisér Petr Václav nakrútil film v češtine, po osemnástich rokoch sa v ňom vrátil k rómskej problematike a navyše je to po šestnástich rokoch prvý český film, ktorý premietli na tohtoročnom festivale v Cannes, kde sa ocitol medzi deviatimi snímkami vybranými na prehliadku nezávislého filmu. (Možno Cesta 3 resizepredpokladať, že okrem aktuálnej tematiky a umeleckej hodnoty filmu zohral nezanedbateľnú rolu aj francúzsky koproducent...)

Petr Václav (nar. 1967 v Prahe), syn hudobného skladateľa Jířího Václava a matky dokumentaristky Ljuby Václavovej, študoval dokument na FAMU, kde získal pozornosť svojím študentským filmom Paní Le Murie (1993) o starej dáme, poslednej zo starého šľachtického rodu, ktorá dožíva v rozpadajúcom sa zámku. Film bol nominovaný na študentského Oscara. Snímkou Marian (1996), psychologickou drámou o rómskom chlapcovi z detského domova, ktorý pri hľadaní lásky, porozumenia a nehy padá až na Cesta 5 resizedno, získal P.Václav Strieborného leoparda na MFF v Locarne. Bol to prvý filmový pohľad na rasovú diskrimináciu vo vtedajšom Česku. Jeho ďalšia psychologická dráma Paralelní světy bola najlepším českým filmom roku 2001, keď dostala Zlatého ledňáčka na Finále v Plzni. V tejto štúdii vzťahu muža a ženy excelovali Karel Roden s Lenkou Vlasákovou. V roku 1989 P. Václav stážoval na filmovej škole FEMIS v Paríži, od roku 2003 žije a pracuje vo Francúzsku, kde nakrúca dokumenty a píše (zatiaľ nerealizované) scenáre.

Cesta 9 resizeSociálna dráma Cesta ven vychádza zo základnej tézy, že v dnešnej sociálnej štruktúre postkomunistických krajín, v danom prípade Česka, niet miesta pre Rómov. Ľudia bez vzdelania, praxe a pracovných návykov si nedokážu nájsť zamestnanie, žijú zo sociálnych dávok a čelia nenávisti, v lepšom prípade ľahostajnosti majoritnej spoločnosti. Scenárista a režisér Petr Václav nepátra po príčinách tohto stavu a nehľadá východisko z neho, iba zobrazuje prítomnú situáciu. Nehodnotí, chce rozprávať príbeh. Nóvum jeho „rómskeho“ filmu je ústredná postava Žanety (skvelá neherečka Klaudia Dudová), cieľavedomej ženy, ktorá sa nechce uspokojiť so svojím predurčeným osudom a hľadá z neho „cestu von“. Je si vedomá spoločenských zmien, preto prudko zareaguje pri nostalgických spomienkach na socializmus, Cesta resizekeď „bolo všetko zadarmo“, je si však vedomá aj vlastnej ľudskej hodnoty, preto nedovolí nikomu, aby s ňou zaobchádzal ako s handrou, a odvážne bojuje za svoje práva. Nechce nič iné, len žiť normálnym, pokojným rodinným životom, veď má partnera a dieťa, stará sa o mladšiu sestru. Naráža pritom na dva druhy konfliktov. K tomu prvému dochádza v styku s pomerne obmedzeným okruhom „gadžov“, ako sú zdravotnícki a sociálni pracovníci či zamestnávatelia, k tomu druhému, ostrejšiemu a zásadnejšiemu, pri kontakte s vlastnou societou. V očiach ostatných Rómov je Žaneta rebelka, ktorá len zhoršuje situáciu. Ani oni nie sú spokojní so svojím životom, či skôr prežívaním zo dňa na deň, bez peňazí a perspektívy, ale zmôžu sa iba na pasívny odpor vyjadrený hádkami, Cesta 4 resizekrikom a záplavou vulgarizmov, nikdy nie činom. Podarí sa Žanete preraziť začarovaný kruh, v ktorom sa všetci motajú? Film má otvorený koniec, zrejme ani jeho tvorca nepozná riešenie a nie je presvedčený o pozitívnom vyústení príbehu.

Václavov film, ktorý vznikal v reálnom prostredí Ostravska (pracovníci tamojšej televízie tvorili časť filmového štábu), sa díva na Rómov bez predsudkov a klišé, bez poetizácie a sociálneho sentimentu. Vníma ich život v rozporoch a kontrastoch, neidealizuje ho. Možno iba občas sa dáva uniesť ich „dňom sviatočným“, keď na diskotéke či rodinných oslavách zabúdajú na svoj údel a oddajú sa naplno hodovaniu, spevu a tancu. Vtedy žijú len pre dnešok a kamera ich nadšene sleduje, bez ohľadu na minutáž týchto sekvencií.

Cesta 2 resizeV snahe o maximálnu autenticitu obsadil režisér iba nehercov, až na malé výnimky bez predchádzajúcich hereckých skúseností. Na jednej strane to posilnilo kvázi dokumentárny charakter filmu, na druhej strane sa to vypomstilo v prípadoch, keď sa okrem autentického prejavu žiadala aj tvorba charakteru, čo – až na hlavnú predstaviteľku, už spomínanú Klaudiu Dudovú – málokto z naturščikov zvládol. Najmarkantnejšie to bolo pri Davidovi Ištokovi, ktorý hral Žanetinho partnera a otca jej dcéry. Podľa scenára Žaneta naňho veľmi žiarli a paralelne so svojou finančnou situáciou rieši aj ich vzájomný pomer. Na základe videného však ťažko uveriť v osudovú lásku k nevýraznému, nezaujímavému mužovi, ktorý sa potáca životom i ľúbostným vzťahom bez iskry a príťažlivosti.

Cesta 11 resizeVedľajšiu dejovú líniu, cez Davida prepojenú s hlavným motívom, tvorí osud prostitútky Andrey (pôvabná Mária Ferencová-Zajacová), ktorú sexuálne využíva a na odpudzujúce praktiky nahovára vysokopostavený politik, paradoxne údajný inšpirátor občianskych protestov proti Rómom. Sexuálna scéna v jeho obrovskej vile, prechádzajúca do pokusu o vraždu, je akoby z iného filmu, neprehlbuje poznanie života rómskej menšiny ani ústredný príbeh. Je to zbytočná pikantéria, pôsobiaca v dokumentárne ladenom diele cudzorodo a vykonštruovane. Zaujímavosťou filmu je obsadenie Milana Cifru, niekdajšieho titulného hrdinu Václavovho filmu Marian, no malej rovnomennej postavy.

V tvorivom štábe sa na významných postoch zišli súrodenci Kučerovci, deti nedávno zosnulej režisérky Věry Chytilovej a Cesta 6 resizekameramana Jaroslava Kučeru. Syn Štěpán , ktorý zdedil talent po otcovi, spolupracoval s Petrom Václavom už na treťom filme a aj tentoraz odviedol štandardnú prácu, najmä pri zachytení detailov tvárí v dramatických okamihoch a pri zobrazovaní škaredého priemyselného predmestia Ostravy so špinavými, ošarpanými činžiakmi cigánskeho geta. Jeho sestra Tereza navrhla kostýmy, ukazujúce, že dnešní Rómovia si potrpia na módne oblečenie aj napriek finančným „suchotám“. Trochu rušivo pôsobila dokonalá manikúra Žanetiných nechtov, tým skôr, že sa živila ako upratovačka.

V poslednom období sa v kinách zišlo niekoľko filmov, ktoré sa sústredili na problémy rómskej menšiny. Ak zostaneme na Slovensku, nemožno nespomenúť Šulíkovho Cigána – „Hamleta z osady“ či Kabošov dokument – vecný pohľad na spišských Rómov Všetky moje deti, z blízkeho Maďarska Fliegaufov obraz tamojších pogromov Je to iba vietor. Česká Cesta ven scenáristu a režiséra Petra Václava napriek drobným nedostatkom vcelku dôstojne rozšírila túto galériu filmových diel, prinášajúcich okrem naliehavej európskej témy aj nesporné umelecké hodnoty. Bolo by škoda, keby zostala len festivalovou atrakciou.

Cesta 7 resizeCesta ven, ČR, 2014
Scenár a réžia: Petr Václav
Kamera: Štěpán Kučera
Strih: Florent Mangeot
Kostýmy: Tereza Kučerová
Hudba: Max Richter
Hrajú: Klaudia Dudová, David Ištok, Mária Ferencová-Zajacová, Milan Cifra, Natalie Hlaváčová, Sára Makalová a ďalší
Premiéra v SR: 26. júna 2014  
Foto: ITAFILM              

Share/Save/Bookmark