Rodinný animovaný film Lietadlá z roku 2013 bol veľkým bazárom všemožných klišé, stereotypov a osvedčených postupov, ktoré spoločnosť Walta Disneyho za deväťdesiat rokov používala tak často, až sa opotrebovali. Film napriek tomu štvornásobne zúročil investované peniaze. A tak tu máme pokračovanie. Treba sa báť?

Walt Disney bol možno neľútostný biznisman, ale biznisman starej školy. Vedel, že meno firmy nie je na predaj, že divákom musí ponúkať kvalitnú poctivú zábavu, ak od nich chce peniaze. Ešte celé desaťročia po jeho smrti sa kreslené disneyovky dôsledne rozdeľovali na tie pre kiná, do televízie a určené výlučne na videodistribúciu. Štúdiá Walta Disneyho dokonale rozvinuli prácu s publikom. Systém pokračovaní nakrúcaných pre videodistribúciu a výroby animovaných seriálov pre televízie pomáhal úročiť investície vkladané do filmov pre kiná, ale aj vytvárať základne verných fanúšikov. Lenže v novom tisícročí – a po získaní Pixaru – akoby pre Disneyho spoločnosť prestala byť kvalita kritériom. Dokazuje to nielen strmý zostup úrovne pixarovskej produkcie, ale najmä uvádzanie lacných nenáročných snímok do kín. Je pravda, že to robia aj iné filmové spoločnosti, no u Disneyho, povestného práve konštantne vysokou úrovňou filmov pre kiná, to udivuje.

Exemplárnym príkladom sa stal vlani film Lietadlá. Nielenže sa odohráva vo svete úspešnej pixarovky Autá (2006), ale nevyniká ani príbehom, ani réžiou, ani animáciou. Skutočnosť, že s rozpočtom 50 miliónov dolárov vo svetových kinách utŕžil 220 miliónov, nie je dôkazom jeho kvalít, ale pretrvávajúcej sily značky Walt Disney. Za týchto okolností bolo nakrútenie pokračovania síce z obchodného hľadiska nevyhnutné, no nejeden kritik i filmový fanúšik mal opodstatnené obavy.

Lietadlá boli výpredajom všetkého, čo si u Disneyho za deväťdesiat rokov odskúšali, overili – a využívali až do úplného opotrebenia. Príbeh o ceste ambiciózneho práškovacieho lietadla k svetovej sláve bol prehliadkou tých najotrepanejších klišé bez jediného pôvodného nápadu. Figúrky v sebe neinvenčne spájali znaky desiatok predchádzajúcich disneyovských postáv. Obrazu chýbala jedinečnosť a celému filmu čo i len štipka sviežej hravosti či nadhľadu.

Pokračovanie Lietadlá 2 je lepšie. Oveľa. Prinajmenšom o sto percent. Lenže je to, žiaľ, ešte stále primálo na to, aby sme ho mohli nazvať kvalitnou disneyovkou. Príbeh „zero to hero“ nahradila o čosi zaujímavejšia, ale tiež poriadne ošúchaná schéma typu „zrážka celebrity s realitou“. Lietadlo Dusty Práškovič je svetoznámy pretekár, no v jeho prevodovke sa deje čosi nedobré. Ak sa nezačne šetriť, hrozí mu fatálna havária. Preto – ale aj aby napravil nehodu, čo spôsobil – rozhodne sa odletieť do prírodného parku a získať hasičský certifikát. Veľkomestská hviezda sa dostane do zapadákova, kde drsní vidiečania (s krídlami, aj tí s kolesami) bojujú s lesnými požiarmi. Pretekárske lietadlo, ktoré dávno zabudlo na svoje práškovacie začiatky, tu sotva môže zúžitkovať skúsenosti alebo slávu. Nezostáva mu iné, len učiť sa od samého začiatku.

Režisér Roberts Gannaway je špecialista na nadstavovanie. Má za sebou televízne disneyovské seriály a videopokračovania príbehov z Levieho kráľa, Lilo a Stitcha či z Vladárovej novej tváre. V roku 2012 debutoval v kinách celovečernou animovanou snímkou Cililing a tajomstvo krídel, založenou na úspechu animovaného Petra Pana. Pôvodný, nový, originálny príbeh ešte nikdy nenakrútil. Jeffrey M. Howard tiež získal scenáristické skúsenosti písaním predlôh pre videofilmy o víle Tinkerbell z Petra Pana, zvanej u nás Cililing. Ich Lietadlá 2 vznikli v spolupráci amerických štúdií DisneyToon, špecializovaných na video a indickej spoločnosti Prana Studios, zameranej na remeselné práce, spojené s digitálnou animáciou pre americké produkcie.

Predvídateľný a jednoduchý dej nerušene plynie vpred pokojným tempom. Vo figúrkach opäť spoznávame črty postavičiek z minulých disneyoviek. Zopár je celkom vydarených a zábavných. Vtip – tak ako v Autách, Autách 2 aj Lietadlách – opäť stojí najmä na tom, že na mieste ľudských hrdinov i fauny sú stroje. Tvorcovia, ktorých nebolo oveľa menej ako pri nakrúcaní špičkového animovaného filmu (len na príbehu a scenári sa ich podieľali celé desiatky!), ako keby mali za úlohu vyvarovať sa čohokoľvek nového. Vlastne tu nenájdeme nič, čo by sme už veľa ráz nevideli a nepočuli inde. Aj vizuálnych žartíkov a popkultúrnych odkazov, určených pre dospelé publikum, je len máličko, hoci v mnohých situáciách sa priam núkajú. Tie najvydarenejšie sú založené na slovnom humore a na hercoch, ktorí postavy v pôvodnom znení narozprávali. Slovenský dabing patrí síce k vydarenejším a jeho tvorcovia prejavili viac hravosti ako autori filmu, no Peter Rúfus skrátka pri všetkej úcte nie je Stacy Keach.

Na svoje si opäť prídu fanúšikovia letectva i automobilizmu. A deti, najmä predškolského veku, ktorým okrem nekomplikovaného príbehu a jednoznačných figúrok vychádza v ústrety i príjemná dĺžka snímky pod obligátnu hodinu a pol. Nám ostatným nezostáva iné, len zvyknúť si, že značka Walt Disney už v kinách nie je zárukou špičkovej animovanej zábavy pre celú rodinu.