Ľudský rozmer (The Human Scale)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Ludksy rozme 9 resizePolovica súčasnej svetovej populácie žije v mestách, do roku 2050 by to malo byť až osemdesiat percent. Moderné aglomerácie, čnejúce do výšky a popretínané viacprúdovými cestami, pripomínajú vízie z niekdajších sci-fi filmov. Kde je v takomto megameste miesto pre ľudí? Ako v ňom žijú? Ako sa zmenil ich životný štýl? Slúži im zdravie? Sú šťastní? To sú otázky, ktorými sa už štyridsať rokov zaoberá dánsky architekt Jan Gehl (1936). Jeho zápasu o vytlačenie áut z miest a prinavrátenie verejného priestoru ľuďom sa venuje film Ľudský rozmer (The Human Scale, Dánsko 2012), ktorý podľa vlastného námetu a scenára nakrútil jeho krajan Andreas M. Dalsgaard a do kín uvádza Asociácia slovenských filmových klubov.

Dalsgaard má na to všetky predpoklady aj príslušné vzdelanie. Absolvent Národnej dánskej filmovej školy získal aj dva tituly bakalára v odbore antropológie na univerzite v Aarhuse a vizuálnej antropológie na univerzite Denisa Diderota v Paríži. Z jeho tvorby sú najúspešnejšie dokumenty Afgánske svaly (2008) a Premena Bogoty (2009) z cyklu Cities on Ludksy rozmer 4 resizeSpeed. Dokument Ľudský rozmer nakrúcal vo viacerých krajinách – v Číne, USA, Austrálii, na Novom Zélande, v Dánsku, Taliansku a Bangladéši. Prostredníctvom vystúpení Jana Gehla a jeho spolupracovníkov, architektov, urbanistov, mestských plánovačov, miestnych politikov, občianskych aktivistov a vedcov ukazuje, že problémy sú približne rovnaké všade na svete, bez ohľadu na spoločenské zriadenie a stupeň ekonomického rozvoja. Snahou hlavného protagonistu je vytvoriť v mestách spoločný priestor pre obyvateľov, kde by sa mohli stretávať, a tak vyjsť z komunikačnej izolácie, ktorá je pre súčasný mestský život typická. Svoju misiu Ludsky rozmer 6 resizeodštartoval tým, že začal pozorovať správanie ľudí na uliciach a rátať ich množstvo, kým dovtedy sa zaznamenával iba počet áut v úsilí o plynulú premávku. Gehl sa inšpiroval talianskymi mestami (vo filme Sienou s jej typickým šikmým námestím), ktoré pokladá za priestory vybudované pre človeka, presne na jeho mieru. Ľudia chodia prevažne pešo alebo na bicykli, ktorý sa osvedčil aj v Dánsku. V samotnej Kodani je 350 kilometrov cyklotrás, viac ako tretina obyvateľov používa tento dopravný prostriedok, menej ako štvrtina jazdí autom. Vytlačenie áut a následne aj parkovísk z centra mesta uvoľnilo ulice pre ľudí a ich voľnočasové aktivity, posilnilo spoločenskú komunikáciu, oživilo záujem o verejné akcie.

 

Ludsky rozmer 8 resizeNie všade vo svete došlo k premene bezbolestne. Príkladom môže byť slávna newyorská križovatka Times Square, kde až deväťdesiat percent priestoru zaberali autá a len desať percent patrilo ľuďom, pričom ich počet bol presne opačný. Snahu radnice o radikálnu zmenu prijímali Newyorčania s nedôverou, vidiac v tom mechanický prenos európskych zvykov, ktoré sú vraj pre dynamickú Ameriku nevhodné. Zásah do rutiny je vždy bolestivý, aj keď ide o zmenu k lepšiemu. Dnes je z Times Square príjemné miesto na posedenie, ba aj na spontánnu zimnú guľovačku.
    

Osobitný problém predstavuje Čína, najrýchlejšie sa rozvíjajúca ekonomika na svete. Postupné zlepšovanie finančnej situácie obyvateľov (dosiaľ sa to dotklo asi tristo miliónov ľudí) vyvoláva túžbu po západnom spôsobe života so všetkými jeho štandardmi, predovšetkým vlastníctvom auta. Nárast počtu automobilov už teraz spôsobuje na cestách zápchy a je dôvodom dvíhajúcej sa energetickej spotreby. Vývoj sa určite nezastaví, čo bude ďalej? Útulné, hoci chudobné štvrte Ludksy rozmer 3 resizes úzkymi uličkami a malými obchodíkmi na okraji Pekingu či najdynamickejšie sa rozvíjajúceho čínskeho mesta Čchung-Čching miznú, ľudia sa sťahujú do výškových budov a tým do izolácie, z ktorej vyrážajú len ráno za prácou, aby sa so súmrakom vracali do samoty vežiaka, kde nepoznajú ani susedov. Podobný obraz sa objavuje v Dháke, hlavnom meste Bangladéša, kde mestskí plánovači v snahe zabezpečiť plynulú premávku zakázali na niektorých cestách rikše, hoci ide o najpopulárnejší a najlacnejší spôsob dopravy. Tradícia aj tu musí ustúpiť pred uctievaným bôžikom západného životného štýlu, ktorý má prednosť. Svetová banka financuje diaľnice, Ludksy rozmer 4 resizehoci chudobní obyvatelia to považujú za antisociálny krok, tvrdiac, že nové cesty budú slúžiť zasa len bohatým. V tomto zmysle vystupujú mnohí občianski aktivisti a Jan Gehl im prisviedča. Je  v tom istá jednostrannosť filmu, vyplývajúca z jeho témy. Autori zo širokej plejády problémov, ktoré predstavuje organizovanie života v meste, vyselektovali len jeden: vzťah ľudí a áut, pričom zaujali jednoznačný postoj. Ich zápas o prinavrátenie spoločných priestorov obyvateľom je správny a záslužný, no budovanie infraštruktúry vrátane rýchlostných ciest a diaľnic treba vidieť aj v širšom rámci v súvislosti s rozvojom ekonomiky, rastom zamestnanosti a zvyšovaním životnej úrovne. Jan Gehl a jeho spolupracovníci nemajú vo filme oponentov, ich názory sú takmer totožné. Oponentom sa však môže stať každý premýšľajúci divák na základe vlastných skúseností a poznania.
    

Ludksy rozmer 10. jpg resizeArchitekti a urbanisti z Gehlovho tímu nemajú právomoc rozhodovať, po celom svete vystupujú ako konzultanti, ktorí predovšetkým počúvajú ľudí a ich názory. Osvedčilo sa to aj pri obnove zemetrasením (2011) zničeného centra novozélandského mesta Christchurch, kde na výzvu radnice prišlo až 106 tisíc odkazov. Obyvatelia sa väčšinou zhodli na tom, že chcú v centre len nízku zástavbu, veľa zelene a miesta na stretávanie. Uprednostnili teda presne tie hodnoty mestského priestoru, ktoré už štyri desaťročia presadzuje dánsky architekt Jan Gehl, hoci o nich nevedeli. Jeho presvedčenie, že ľudia sú múdri a vedia, kde sa cítia dobre, sa ukázalo ako opodstatnené. Možno preto sa mu darilo aj v austrálskom Melbourne, kde sa podarilo otvoriť zadné trakty budov do úzkych uličiek, prebudovať ich na kaviarničky a obchodíky,  a tým oživiť i zatraktívniť niekdajšie odpudzujúce priestory, kde vládli iba smetiaky a zápach.
    

Ludky rozmer 2-jpg resizeFilm Ľudský rozmer, rozdelený do piatich kapitol, nie je oslavou architekta Jana Gehla, ale jemnou propagáciou jeho myšlienok, ktoré sú miestami provokatívne až kontroverzné, nehnané do nerealizovateľného ideálu však prinášajú svoje ovocie. Rýchle striedanie jednotlivých, dosť podobných názorov, prestrihávané vizuálne príťažlivými obrazmi miest, v častej konfrontácii tohto istého priestoru pred premenou a po nej, dodáva filmu dynamiku až napätie. Kamera, ktorú postupne držalo v ruke päť skúsených profesionálov, sa zväčša díva z výšky na mestá, zachycujúc ich sci-fi podobu, no spúšťa sa aj medzi ľudí, zdôrazňujúc ich spoločenskú interakciu pri hrách, rozhovoroch či oddychu. Hudba Kristiana Eidnesa Andresena nevyrušuje, len jemne zdôrazňuje aktuálnu náladu.
    

Dokument dánskeho režiséra Andreasa M. Dalsgaarda prináša počas 77 minút veľa podnetných myšlienok, ale v Ludsky rozmer 7 resizedivákovi zanecháva aj mnoho nezodpovedaných otázok, najmä v konfrontácii s jeho vlastnými skúsenosťami z mesta, v ktorom žije. Je Gehlov model prenosný aj do nášho prostredia a nájdu sa ľudia, ktorí by ho dokázali presadiť? Je reálne zastaviť rozvoj automobilizmu, keď je výroba a predaj áut jedným z hnacích motorov domácej ekonomiky? Sú bicykle všeobecne prijateľnou náhradou za autá? Nie je nesplniteľným ideálom vyhrať zápas životné prostredie kontra zisk developerov? Vyprázdňujú sa centrá miest iba vďaka automobilovej doprave, alebo aj zásluhou obchodných centier na ich okraji? Majú naši urbanisti víziu, ako by sa malo hlavné mesto ďalej budovať? Myslia pritom aj na ľudí, ktorí tu žijú?

 

Zdá sa, že aj skúsený Jan Gehl so svojím presvedčením, že najprv dáme tvar mestám a tie si potom vytvarujú nás, a kategorickým imperatívom „buď autá, alebo ľudia“, by sa s odpoveďami potrápil.

Ludksy rozmer 5 resizeĽudský rozmer (The Human Scale), Dánsko, Čína, Bangladéš, Nový Zéland, USA, 2012
Námet, scenár, réžia: Andreas M. Dalsgaard
Kamera: Manuel Akbero Claro, Heikki Färm, Adam Philp, Casper Hoyberg, Rene Strandbygaard
Strih: Soren B. Ebbe, Nicolas Servido
Hudba: Kristian Eidnes Andresen
Účinkujú: Jan Gehl, Iqbal Habib, A.K.M. Abul Kalan, Jiangyan Wang, Bob Parker, Ruhan Shama, He Dongquan, Rob Adams, Robert Doyle, Lars Gemzoe, Mark Gorton, Abu Naser Khan, Hugh Nicholson a ďalší
Premiéra v SR: 10.júla 2014
Foto: ASFK
      
      






 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.