Oscarová americká herečka Grace Patricia Kelly (1929) sa v roku 1956 rozlúčila s kariérou filmovej hviezdy a vydala sa za monacké knieža Rainiera III. A odvtedy je známa pod menom Kňažná Gracia Patricia monacká. Až do tragickej autonehody v roku 1982 mala dvojité občianstvo – americké i monacké. Snímka francúzskeho režiséra Oliviera Dahana Grace: Kňažná z Monaca slávnostne otvorila tohtoročný Canneský festival.

Kniežacia rodina Grimaldiovcov sa od filmu dištancovala, na premiéru neprišiel nikto, a sama hlavná predstaviteľka filmu Nicole Kidman povedala, že keby išlo o jej matku takisto by sa zachovala. Ak niekto očakáva životopisný film o slávnej herečke a monackej kňažnej tak bude sklamaný. Že zahynula pri tragickej autonehode, ktorú prežila jej najmladšia dcéra Stéphanie, že mala aj veľmi zaujímavé detstvo pri svojom ctižiadostivom milionárskom otcovi, trojnásobnom olympijskom víťazovi vo veslovaní, že sa dodnes považuje za jednu z najúspešnejších amerických herečiek, so dozvedáme len útržkovito. Takmer nič. Dahan sa navyše rok hádal s distributérom filmu kvôli definitívnemu zostrihu, a tak snímka, ktorá mala byť uvedená k 30. výročiu tragického skonu Grace, rok meškala. Od Oliviera Dahana známeho filmami ako Cesta, Purpurové rieky 2, ale najmä životopisným eposom Edith Piaf v hlavnej úlohe s Marion Cotillard, sme čakali viac a nie americký limonádový príbeh o princeznej. Režisér sa sústredil len na krátky úsek z jej života, a to na roky 1961 až 1962, keď Rainier III. (Tim Roth) prežíval jedno z najťažších období svojej vlády, totiž Francúzsko na čele s prezidentom Chalesom de Gaulleom mali v pláne zdaniť monacké zisky. A to by bolo pre najmenšie kniežatstvo na svete likvidačné. Samozrejme, že to tvorcovia nafúkli a vniesli do tejto finančnej vojny veľa neprávd. (Zrejme prílišná fabulácia konfliktu a vôbec osoby kňažnej, popudila kniežaciu rodinu, čo sa im nečudujem.) Tvrdohlavé knieža má teda starosti, pochopiteľne na svoju krásnu manželku nemá veľa času a zdá sa, že manželská kríza sa prehĺbi. Ani náhodou aj keď karty zamieša ešte Alfred Hitchcock, ktorý sa len tak z ničoho nič zjaví v Monacu a ponúkne Grace úlohy Marnie. Mladá žena, ktorá sa cíti byť odstrčená na druhú koľaj, zvažuje či ponuku príjme. Ešteže ma poruke múdreho radcu kňaza Francisa Tuckera (Frank Langella), ktorý jej vysvetlí, že má možnosť zahrať si svoju skutočnú životnú rolu – pomôcť manželovi prekonať túto krízu. Začne sa zdokonaľovať vo francúzštine, učí sa dvornej etikete, aby sa zhostila svojej úlohy v čase najväčšej krízy a usporiadala ples, na ktorý pozve politikov a význačné osobnosti z celého sveta. Je len samozrejmé, že medzi pozvanými nebude chýbať ani Charles de Gaulle. Príjme alebo neprijme pozvanie? Prijme a zrejme je mu emotívny otvárací prejav mladej kňažnej sympatický. Inak Nikole Kidman robí čo môže, pokiaľ jej to scenár dovolí, ale viac ako fňukať a prelievať potokom glycerínové slzy jej nie je dopriate.

Takže Dohan stvoril záchrankyňu Monackého kniežatstva na svoj obraz. Manželstvo sa upevní, Rainier je pyšný na svoju krehkú, ale tvrdú porcelánovú bábiku, ktorá si poradí aj so svojou najväčšou sokyňou, jedinou manželovou sestrou, Antoinette,  usilujúcou brata zosadiť a zaistiť trón pre svojho syna. Zraniteľná a citlivá Grace zachráni kniežatstvo, ktoré sa údajne generál De Gaulle chystá anektovať, a keď to nepôjde po dobrom tak použije aj armádu.  Od tejto chvíle som príbeh prestala tolerovať ako režisérovu premrštenú fantáziu. Monaco je krásne a malé. Skutočne malé (rozloha 1,95 km2). Neviem presne koľko času treba, aby ste ho obehli bez úrazu aj pešky, ale nie je to veľa. Na čo by bola k tomu potrebná Francúzom armáda a ako by sa zmohli obyvatelia tohto miništátu na odpor, mi nie je jasné. A prečo by sa kvôli kasínam, kde sa skutočne točia veľké peniaze, musela použíť armáda, veď k peniazom sa dá dostať oveľa sofistikovanejším spôsobom. Ak je len trochu nefalšovanej pravdy v tomto príbehu si to museli uvedomiť aj Francúzi a dali peňažnému raju pokoj. Veď ho môžu aj tak dostatočne využívať aj bez vyhrážok na vojnu. Čo je historická pravda a čo výmysel, fabuláciu (tá zrejme prevyšuje) skúmať nebudem. Isté je len to, že Grace Kelly by si bola zaslúžila serióznejší prístup na zobrazenie svojej osobnosti a jej významu tak v dejinách kinematografie, ako aj v kniežacej „úlohe“ a úlohe matky troch detí. Rozhodne to nemala jednoduché, možno bola do istej miery aj naivná (pochybujem), no bola to výrazná osobnosť, ktorá si zaslúži skôr obdiv a úctu, no nie sploštenie jej osobnosti na nevýraznú bytosť. Veď dodnes sa hovorí o nej ako o jednej z najvýraznejších herečiek Hollywoodu. Už sám tento fakt je dostačujúci na to, že mali zvážiť, na čo sa koncentrovať, či na jej filmové obdobie, alebo časy, keď sa stala monackou kňažnou. Ešte prichádzala do úvahy aj jej dilema, či sa rozhodla správne. To síce hlasno deklaruje, že pre Monaco, ale divák jej neverí.

K hereckým výkonom nemám chuť sa vyjadrovať, všetci odohrali svoje party na dobrej profesionálnej úrovni, vrátane hlavnej predstaviteľky Nicole Kidman, ktorá rolu krehkej bábiky zahrala na želateľnej úrovni. Napriek tomu je jej postava nevýrazná, fádna, to však nie je chyba herečky, ale scenára. Slušnú prácu odviedol aj kameraman Eric Gautier, ale najviac pochvál si zaslúži kostymérka Gigi Lepage. A týmto konštatovaním som azda naznačila všetko, čo si o filme myslím.   
    
Grace: Kňážná z Monaca (Grace de Monaco), USA, 2014
Dĺžka 103 minút
Réžia: Olivier Dahan
Scenár: Arash Amel
Kamera: Eric Gautier
Kostýmy: Gigi Lepage
Hudba: Christopher Gunning, Guillaume Roussel
Hrajú: Nicole Kidman, Tim Roth, Frank Langella, Pay Vega, Geraldine Somerville, Robert Lindsay, Derek Jacobi, Parker Posey, Nicholas Farrell.
Premiéra v SR: 12. júna 2014
Foto: Bontonfilm