Cannes 3: Masterclass Sophie Loren

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Cannes logo resizeFestival sa prehupol do druhej polovice, a to je už udalostí neúrekom. Jedna akcia strieda druhú, jeden zážitok zatieni predošlý. Najviac sa očakávalo stretnutie so Sophiou Loren. Stále krásna Talianka mala svoj Masterclass v nabitej sále. Umenie bolo sa tam dostať. Bol venovaný jej kariére a životu.

Všetko sa začalo rokom 1957, keď sa upísala filmu. Spomínala na režisérov, hercov, s ktorými hrala, manžela a na všetko smutné i veselé, čo sa jej živote prihodilo. Jej rozprávanie ilustrovali mnohé krátke zábery z filmov. Sophia Lophia Lorenova-jpg resizezdôraznila, že hovorí neapolitánsky, to je jazyk jej detstva, inak odpovedala plynne po francúzsky, striedajúc to s taliančinou. Medzi iným konštatovala: “Život je ťažký, veľmi ťažký. No aj veľmi, veľmi krásny“. Počas dvoch hodín sa účastníci zo spovede herečky dozvedeli všeličo zaujímavé.

 

Podobný rozruch vzbudil súťažný film francúzskeho režiséra Michela Hazanaviciusa Hľadanie (The Search), ktorého preslávila najmä snímka The Artist, za ktorý dostal Oscara za réžiu.„Projekt tohto filmu sa zrodil v čase, keď som nakrúcal nemý film The Artist. A práve jeho úspech mi dovolil vrátiť sa k Hľadaniu, ktorý je plný násilia, nepohody a emócií. V tom čase ma traja študenti požiadali, aby som nakrútil film o Rwande, na ktorom sme pracovali spoločne a dali mu názov: Zavraždite všetkých: Rwanda príbeh jednej nezaujímavej genocídy. Jeden z troch režisérov, s ktorými sme sa dali dohromady, je synom Andrého Glucksmanna, hádam jedného z mála ľudí, ktorý dobre pozná problémy Čečenska. Film Hľadanie sme nakrúcali v Gruzínsku, kde nám všestranne vyšli v ústrety,“ povedal Hazanavicius. Príbeh sa odohráva BEjo-jpg resizepočas druhej čečenskej vojny a má dve dejové línie. V jednej sa nie najčistejším spôsobom verbujú Rusi do armády mladých vojakov, podrobia ich neskutočne krutej skúške, kým ich pošlú na front do Čečenska, „prevychovajú“ ich v zabijákov, ľudí, ktorí už nikdy nemôžu byť normálni. Druhá sleduje vraždenie, ktoré prežije malý chlapec s kojencom. Medzitým, čo sa ho ujme pracovníčka Európskej únie Carole (Bérénice Bejo), dieťa hľadá staršia sestra u pracovníčky Červeného kríža Helen (Annette Bening), ktorá odloženého kojenca už našla. Dva smutné a príliš kruté príbehy nie vždy organicky zapadajú do seba, ale film je aj na tieto malé nezrovnalosti veľmi aktuálny. Aktuálny odsúdením podrobovania si iných národov, vraždením a utrpením nevinných ľudí. Emocionálne silný zážitok možno nezostane nepovšimnutý.

 

Marion resize„V ekonomickej a sociálnej  kríze, v ktorej sa Európa teraz nachádza, sme už dlhšie uvažovali nakrútiť film o osobe vystavenej rozhodnutiu kolektívu, či príde o prácu“, povedal o filme Dva dni, jedna noc (Deux jours, une nuit) belgický režisér Luc Dardenne. A jeho brat Jean-Pierre  pokračoval:“Čo bolo pre nás najdôležitejšie ukázať niekoho o kom sa uvažuje, či je slabý a nie veľmi výkonný. Film je oslavou  tejto ,nevýkonnosti, z ktorej sa zrodila sila a guráž bojovať.“ Režisérska dvojica bratov Dardennovcov patrí k miláčikom Cannes a príbeh ich najnovšieho opusu je prostý. Okolnosťami zneurotizovaná matka rodiny Sandra (hrá ju Marion Cotillard) čaká na verdikt, či ju prepustia zo zamestnania. Zo šestnástich  kolegov deväť musí rozhodnúť v jej prospech. Sandra navštevuje jedného po druhom, získava ich hlasy. Jedni ju odmietnu, iní váhajú, ale sú aj takí, ktorí sú na jej strane. Ide totiž o to, že keď ju prepustia dostanú prémie, keď ostáva, nedostanú nič. A to je silný motív. Nakoniec je z toho remíza, ale šéf sa rozhodne ju neprepustiť a nepredĺžiť zmluvu presne tomu, kto ju najviac podržal. Mladá žena, zocelená bojom o prácu, ponuku odmietne. Nakoniec je šťastná, lebo jej život dal príučku o solidarite, spolupatričnosti a charakternosti. Film sa v Cannes vysoko hodnotí, ale podľa mojej mienky Dardennovci nakrútili už aj lepšie filmy. Tento je len aktuálny, a to je všetko.

 

Xavier Dolan resize“V období keď som nakrúcal film Zabil som svoju matku (2009), som si myslel, že som chcel potrestať svoju matku. Odvtedy už ubehlo sedem rokov a viem, že dnes sa jej pokúšam pomstiť. Môj vzťah k matke v prvom filme je realistický, v druhom fiktívny. Moja mama je totiž úplne ina osoba ako hrdinka filmu Diana. Vlastne ja stále hľadam miesto svojej matky v mojom živote  a v živote vôbec “, povedal mladý ambiciózny kanadský režiser Xavier Dolan o súťaznom filme Mama (Mommy). Snímka je moderne nakrútena v rýchlom tempe, s vodopádom vtipných dialógov o svojraznej vdove Diane (Anne Dorval - adeptka na cenu za herecký výkon), nezvládnuteľnom, hyperaktívnom chorom chlapcovi (Antoine Olivier Pilon) a koktavej  neurotickej susede Kyle (Suzanne Clément). Tito traja sa snažia nájsť akési modus videndi, ale realita im v tom kladie polena pod nohy. Film je mimoradne originálny, svojsky, len ho bolo ťažké sledovať, neraz sme nestačili dočítat titulky. To však nič nemení na fakte, že je to jeden z najambicioznejšich projektov na festivale. Dolan od prvého spominaného filmu, ktorý uviedli v Certain regard (Istý pohľad) dnes už dozrel na hlavnú súťaž, a bez diskusie si zaslúži pozornosť. Mladý tvorca sršal na tlačovej besede optimizmom a anergiou, ktorou nakazil aj unudených novinárov. Okrem iného konštatoval, že hudba je pre neho dušou filmu, učaroval mu Titanic a práve on mu dodal chuť nakrúcat. “Bojim sa pochodovať po červenom koberci, ale nakrúcať nemam strach.” A ešte zopakoval, že predobrazom hrdinky skutočne nebola jeho matka, lebo je od nej na mile vzdialená. Uvidime, ako toto svieže a originalne dielo ohodnotí porota…

 

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.