Rozprávky na známu tému lákajú publikum i  tvorcov aj v  21. storočí. Dôkazom je, že v týchto dňoch prináša spoločnosť Continental film do našich kín novú francúzsku verziu (v spolupráci s nemeckými filmármi) titulu Kráska a zviera.

Podpísal sa pod ňu  francúzsky režisér Christophe Gans (1960), ktorého naše publikum pozná z hororových príbehov s prvkami fantasy ako napríklad Bratstvo vlkov – Hon na beštiu (2001) či Silent Hill (2006). Pri rozprávkovej predlohe sa vraj rozhodol čerpať z jej starofrancúzskej pôvodnej - temnejšej podoby, ktorú písomne zaznamenala Jeanne Marie Le Prince de Beaumont niekedy okolo roku 1740. O dvadsať rokov neskôr sa objavila jej skrátená verzia. Tá v dvadsiatom storočí inšpirovala Jeana Cocteaua k napísaniu rovnomennej divadelnej hry a v roku 1946 k nakrúteniu čiernobieleho  filmu so Jeanom Marais.

S touto  rozprávkovou témou sa stretli diváci neskôr v podobe napríklad amerických animovaných filmov z produkcie Walta Disneyho, opier amerického skladateľa Phillipa Glassa či  českého tvorcu Miloslava Ištvana, nemeckého muzikálu  i v knižnom  spracovaní. K divadelnej hre inšpirovala českého básnika Františka Hrubína a z nej vychádzal československý film Panna a netvor, v ktorom sa predstavila vtedy  začínajúca Zdena Studenková ako partnerka  baletnej hviezdy Vlastimila Harapesa.

Pôdorys príbehu sa v novom spracovaní  príliš nezmenil – opäť je tu vzťah otca a detí a motív lásky a obety. Dej je zasadený do obdobia okolo roku 1810: zámožný kupec (André Dussollier) zbankrotuje a musí opustiť mesto aj so svojimi šiestimi deťmi a uchýliť sa na vidiek. Náhoda ho zavedie do magickej ríše a zámku Zvieraťa. To je k nemu dobroprajné, ale iba do okamihu, keď odtrhne ružu pre svoju najmladšiu dcéru -  pôvabnú Bellu (Léa Seydoux). Zviera ho obviní z krádeže a odsúdi na smrť. Dopraje mu však deň, aby sa rozlúčil s rodinou. Bella sa rozhodne obetovať  svoj život za otcov a namiesto neho odíde na zámok. Večer čo večer sa stretáva za jedným stolom so Zvieraťom a postupne sa zbližujú, i keď sa  tomu dievčina spočiatku bráni. V snoch sa jej však zjavujú výjavy, ktoré  vysvetľujú, ako sa z niekdajšieho šarmantného princa (Vincent Cassel) stala divoká a osamelá bytosť. Podarí sa Belle zachrániť ho svojou láskou?

Scenár novej verzie siahol po niektorých nových, možno realistickejších motívoch, ako býva zvykom. Napríklad v zobrazení rodiny. Kým v najznámejších spracovaniach sa hovorí o troch dcérach vdovca, teraz vidíme tri dcéry a troch synov, z ktorých otec nemá veľa radosti. Možno zlyhal pri ich výchove, možno je to osud, ale sú to lenivé a egocentrické deti. Najstarší brat Maxim  míňal otcove peniaze s pochybnými kamarátmi a teraz je zadĺžený. Mimochodom, jeho veritelia ako svojský gang zasahujú významne do deja. Druhý brat sa hrá na spisovateľa, ale  rodina mu môže byť ukradnutá. Len najmladší brat by chcel byť osožný, veľmi sa mu to však nedarí. Staršie sestry sú lenivé a starajú sa iba o šaty, či možnosť zohnať si bohatého ženícha. Skutočnou oporou rodiny je iba pracovitá a vždy veselá Bella. Nie, nepanujú tu ideálne vzťahy, ale Bella je stále ochotná odpúšťať súrodencom, aj keď ju zrádzajú  a pociťuje zodpovednosť za všetkých.

Režisér a jeho spoluscenáristka Sandra Vo-Anh splietajú niekoľko línii a nie vždy ich dosť zreteľne objasnia. Niektoré motívy sú v podstate iba naznačené a nedotiahnuté. Na jednej strane sledujeme  osudy Bellinej rodiny a v jej snoch  sa dozvedáme, vďaka tzv. stromu spomienok a zázračnému zrkadlu, čo bolo dôvodom zmeny Princa na Zviera. Na druhej strane je tu akoby z inej rozprávky „ gang“  zlosynov na čele s Perducasom (Eduardo Noriega) a jeho milou – vešticou a kartárkou. Nuž a nechýba prepojenie nadprirodzených síl – lesnej víly, jej otca, kamenných obrích  strážcov (netušíme, odkiaľ sa vzali) a podobne.

Na svoje si prídu milovníci zvierat, lebo sa tu preháňa nielen zlatá laň pri jazierku či v zámockom parku, ale aj  kone, veveričky, vtáctvo. Významnejšiu úlohu by mali zohrať malé psíčatá a ich mysteriózne, ale pôvabné  napodobneniny  - bytosti s veľkými očami a ušami. Ale okrem toho, že si obľúbili Bellu a darujú jej bábiku sa toho veľa o ich zástoji nedozvieme. Postava samotného Zvieraťa je kreovaná tak trochu ako lev, tak trochu ako kocúr v čižmách s nebezpečnými pazúrmi. Nevzbudzuje však dostatočný strach ani v samotnej Belle, ani v Perducasovi, ktorý sa chce zmocniť zámockých pokladov.

Viac zapôsobí krása magickej krajiny, čarovné svetielka, hodovacia sieň s opulentným stolom, zámok obrastený množstvom popínavých ruží. To všetko lahodí oku a zodpovedá predstave o rozprávke, možno trochu na hrane gýča, ale prečo nie? Niektoré scény zámerne evokujú knižné ilustrácie alebo nimi jednoducho sú. Vôbec, bonusom filmu je jeho vizuálna stránka. Neviem ako detský divák, ale dospelý, ak je navyše ženského rodu, ocení predovšetkým kostýmy a šperky, ktoré vytvoril  Pierre - Yves Gayraud pre Bellu – róby v bielej, zelenej, modrej či červenej farbe sú nezabudnuteľné. Celok je  rámcovaný ako rozprávka v rozprávke, ktorú mama číta deťom na dobrú noc a do ktorej si ony zákonite dosadzujú postavy rodičov. V závere sa dočkáme aj bozkov medzi kvetmi i toho „A žili šťastne až do smrti“.

Priaznivci rozprávok sa možno potešia, ale mňa nová verzia filmu Kráska a zviera nenadchla tak, ako som dúfala. Scenáristický „miš-maš“, ktorý mal asi poukázať na krutosť a nejednoznačnosť nášho sveta a nutnosť ovládať svoje vášne, či plniť sľuby, totiž pôsobí miestami rozpačito. Možno mladšie ročníky nebude trápiť istá roztrieštenosť a neujasnenosť motívov. Dobro predsa zvíťazí, zlo je potrestané a všetci sme len ľudia, ako zdôrazňuje na jednom mieste Bella. Ale nenadarmo sa vraví, že menej býva viac.

Kráska a zviera (La belle et la bête), Francúzsko, 2013
Dĺžka: 112 minút
Réžia Christophe Gans
Scenár: Christophe Gans, Sandra Vo-Anh
Kamera: Christophe Beaucame
Hudba: Pierre Adenot
Kostýmy: Pierre-Yves Gayraud
Hrajú: Léa Seydoux, Vincent Cassel, André Dussollier, Audrey Lamy, Eduardo Noriega,  Sara Giraudeau a ďalší
Premiéra v SR: 13. marca 2014
Foto: Continental film