ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Kapitál (Le Capital)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Kapitál resizePeniaze sú ako pes. Nepotrebujú, aby ste ich škrabkali, ale hádzali im palicu stále ďalej a ďalej, aby prinášali stále viac a viac. Táto metafora zaznie v úvode filmu Kapitál (Le Capital, Francúzsko 2012), ktorým legendárny francúzsky režisér gréckeho pôvodu Costa-Gavras (jeho umelecký pseudonym vznikol skrátením pôvodného krstného mena Konstantinos) dokazuje, že ani v osemdesiatke nestratil jasné ideové stanovisko, prudký intelekt a profesionálne majstrovstvo.

Rodák z Grécka (1933), ovplyvnený ľavicovou minulosťou svojho otca a skúsenosťami s vojenskou diktatúrou, emigroval do Francúzska, kde sa po počiatočnom štúdiu práva preorientoval na film, ktorému už zostal verný. Až na malé výnimky (prvotinu – vydarenú detektívku Zločin v exprese, 1965 a melodrámu Svetlo ženy, 1969) po celý život nakrúca politické filmy, inšpirované skutočnými udalosťami. Za film „Z“, 1969 o atentáte na gréckeho politika dostal Kapitál 3 resizesvojho prvého Oscara (ako najlepší zahraničný film). Priznanie, 1970 vzniklo podľa autobiografickej knihy Artura Londona a venuje sa vykonštruovaným politickým procesom v Československu 50. rokov, Stav obliehania, 1972 mapuje politickú nestabilitu v Latinskej Amerike, konkrétne v Uruguayi, Nezvestný, 1982 , ktorý priniesol Costa-Gavrasovi druhého Oscara (za scenár), sa zameral na politický prevrat v Chile. Veľký ohlas získala aj Hracia skrinka, 1989, v ktorej mladá právnička pátra po nacistickej minulosti svojho otca. Hoci dva Oscary a asi dvadsať iných  medzinárodných ocenení nie je zlá profesionálna bilancia, osemdesiatročný režisér neodpočíva na vavrínoch a prichádza k divákom s novým opusom. Zameral sa v ňom na ekonomické problémy súčasnosti, čo je len zdanlivý odklon od politiky.

Kapitál 2 resizeAko námet mu poslúžila kniha Stephana Osmonta Kapitál, 2004,  ktorého názov – autorovými slovami – „zámerne odkazuje na legendárne dielo Karola Marxa“. Vznikla štyri roky pred vypuknutím svetovej finančnej krízy so zámerom preniknúť do mechanizmu fungovania nadnárodných finančných inštitúcií a vytvoriť portrét ľudí, ktorí túto dôležitú sféru života spoločnosti riadia. Príbeh bankára Marca Tourneuila,  ktorý sa z outsidera a ghost-writera vypracuje na generálneho riaditeľa jednej z najväčších európskych bánk, vnímame z jeho hľadiska, pretože je rozprávačom (v poslednom čase hojne používaným vo filmoch rozličnej proveniencie). Hnacím motorom jeho konania je túžba po peniazoch a moci, ktorá sa s dosiahnutými úspechmi nenapĺňa, ale stupňuje. Cena, ktorú za to Marc platí, je vysoká: nielen osamelosť Kapitál 7 resize(bez ohľadu na existenciu rodiny a zástup spolupracovníkov),  ale najmä postupná charakterová zmena, smerujúca od živého človeka k bezohľadnému monštru. Marc si uvedomuje, akým procesom prechádza, o čom svedčí častá konfrontácia jeho konania s komentárom, ktorý hovorí priamo do kamery a tým adresuje divákovi, no nemieni ho zastaviť. Hru, do ktorej raz vstúpil (týmito slovami označuje v závere filmu fungovanie finančného systému súčasného kapitalizmu), chce dohrať do konca, čiže až do (nielen) ním predpovedaného výbuchu...

Costa-Gavras si vždy dokázal vybrať adekvátnych predstaviteľov svojich filmových príbehov, pričom pravidelne lovil medzi hviezdami (k jeho hereckým stáliciam patril Yves Montand, obsadil aj jeho manželku Kapitál 10 resizeSimone Signoretovú, ďalej Romy Schneiderovú, Michela Piccoliho, Jeana-Louisa Trintignanta, Jessicu Langovú, Armina Muellera-Stahla, Dustina Hoffmana, Johna Travoltu a mnohých ďalších). Šťastnú ruku mal aj tentoraz, keď postavu bankára Marca zveril – možno netradične – populárnemu francúzskemu komikovi Gadovi Elmalehovi (1971, Casablanca), známemu doma predovšetkým z one-man-show, ale aj z filmov Chouchou – miláčik Paríža, Dablér, Nie som na predaj a Coco, ktorého sme videli nedávno v epizódnej úlohe Allenovej úspešnej Polnoci v Paríži. Elmaleh výborne stvárnil bankára, ktorý sa dokáže ovládnuť a zachovať „pokerový ksicht“ v každej situácii, hoci v jeho vnútri to vrie, ako vidieť v niekoľkých paralelných fiktívnych scénach, keď dá aspoň v predstavách voľný priechod svojim vášniam a istým násilníckym sklonom. Tie sa naplno Kapitál 6 resizeprejavia až v záverečnom sexuálnom kontakte s exotickou top modelkou Nassim (hrá ju etiópska hviezda modelingového neba a herečka Liya Kebede, známa najmä z filmu Púštny kvet), ktorou je Marc posadnutý a ktorá naivne predpokladala, že ním môže beztrestne manipulovať. Chladné modré, akoby priezračné oči, nehybne uprené na partnera, pevne zomknuté ústa, ktoré len zriedkavo zvlní pobavený či jemne ironický úsmev – to sú hlavné mimické nástroje, ktoré hrdina používa pri komunikácii, ale najmä pri manipulácii s ľuďmi. Životnú príležitosť, ktorú dostal vďaka zákernej chorobe svojho predchodcu, nemieni premárniť, nekompromisným spôsobom urobí už na prvom stretnutí škrt cez rozpočet vedeniu banky, ktoré v jeho menovaní za generálneho riaditeľa vidí len dočasné a ľahko ovládateľné Kapitál 9 resizeriešenie. Spôsob, akým Marc kráča za svojou métou ak nie cez mŕtvoly, tak aspoň cez tisícky prepustených zamestnancov a desiatky zneužitých a podvedených spolupracovníkov, je odpudzujúci, ale svojím spôsobom aj imponujúci a zábavný. Vo finančnej džungli mu totiž, ak chce uspieť, nič iné nezostáva, na rezignáciu, ktorá by bola eticky čistým riešením, nemieni napriek manželkinmu ultimátu ani pomyslieť

Hlavným protihráčom Marca je americký zástupca minoritného, ale rozhodujúceho vlastníka Dittmar Rigule v podaní charizmatického Gabriela Byrna ( z Dublinu pochádzajúci herec, ročník 1950, chcel byť pôvodne archeológom a štyri roky skúšal kňazské povolanie, s filmom začal až po tridsiatke a hral napríklad v snímkach Kapitál 4 resizeExcalibur, Malé ženy, Mŕtvy muž). V neustálych konfliktoch Marca s Dittmarom cítiť známy francúzsky antiamerikanizmus, vo filme dobre motivovaný snahou amerických finančníkov oblafnúť a vzápätí zlikvidovať francúzskeho partnera. Domácich rivalov, ktorí sa tak osudovo prerátali v Marcových schopnostiach, hrdina postupne eliminuje, jedných sa zbavuje otvorene, iných si kúpi. Finančné transakcie, ktoré pritom robí, sú občas také sofistikované, že sa v nich divák – laik trochu stráca, no nie natoľko, aby sa stratila napínavosť a zábavnosť tohto filmu, ktorý osciluje medzi politickým thrillerom a konverzačnou drámou. V prospech prvého žánrového zaradenia hovorí otvorený, svojím spôsobom až mrazivý obraz fungovania bankovej inštitúcie, z ktorej s narastajúcimi miliardami úplne vymizol akýkoľvek ohľad na obyčajného človeka a kde jediným zákonom je zväčšujúci sa zisk a prepych niekoľkých víťazov bez ohľadu na počet a straty zástupov porazených. Vtipný, dynamický dialóg hovorí v prospech konverzačnej drámy, i keď občas v ňom zašuští papier – sťa stránka vytrhnutá z politickej ekonómie. Kapitál 5 resizeAkoby Costa-Gavras neveril, že divák si vyvodí etické posolstvo z filmového príbehu sám, a tak ho vloží do úst niektorej z postáv (Marcovmu strýkovi na rodinnom obede, sympatickej workoholičke Maud Baronovej  v podaní Celine Sallette pri romantickej prechádzke mestom), kde pôsobia rušivo, hoci obsah je nesporne pravdivý a dôležitý.

Hoci sa film Kapitál odohráva v období (neskončenej) celosvetovej finančnej krízy, Costa-Gavras zdôrazňuje predovšetkým krízu morálnu, postihujúcu najmä spoločenské, politické a ekonomické špičky a následne každého obyvateľa tejto planéty. Ak nazve svojho pragmatického hrdinu - technokrata novodobým Robinom Hoodom, ktorý robí všetko preto, aby bohatí bohatli a chudobní chudobneli, potom je to desivá a bezútešná diagnóza, aj keď podaná príťažlivým, dynamickým a zábavným spôsobom. Prispieva k tomu aj hudba Armanda Amara, dokonale Kapitál 8 resizezladená s dialógmi i obrazom, dynamický strih, bravúrne striedajúci prostredia a situácie, i kamera Erica Gautiera, rovnako účinná pri detailoch tvárí ako pri mapovaní efektných prostredí svetových veľkomiest a inštitúcií, ktoré sú – zaplnené modernou technikou – neodlíšiteľné jedna od druhej. Práve využitie modernej techniky v každodennej komunikácii naznačuje, ako sa ľudia vzájomne odcudzujú, čo výborne ilustruje napríklad scéna Marca so synom, keď chlapec počas celého rozhovoru neodtrhne oči od počítačovej hry. (Ľahostajnosť je zrejme vzájomná, rodina nehrá, ako vidieť aj zo vzťahu k manželke Diane v podaní Natache Regnierovej, v Marcovom živote kľúčovú úlohu.) Premyslená práca kameramana sa skvele odráža v prvom pohľade na banku Phenix, snímanú zhora. Kamera postupne pomaly zostupuje po impozantnom priečelí, aby až na jeho úpätí objavila malé postavičky bankárov, pripomínajúce mravcov...

Filmy Costa-Gavrasa vždy vzbudzovali, komunikujúc jasné ideové posolstvo, dva typy reakcií: nadšenie a odmietnutie, zvyčajne v závislosti od politickej orientácie adresáta, pričom možno predpokladať, že táto tradícia sa nenaruší (a naozaj nenarúša) ani pri jeho najnovšom filme. Napokon, zvestovatelia zlých správ to nikdy nemali jednoduché...

Kapitál 11 resizeKapitál (Le Capital), Francúzsko, 2012
Námet: Stephane Osmont – rovnomenná kniha, 2004
Scenár: Costa-Gavras, Jean-Claude Grumberg, Karim Boukercha
Réžia: Costa-Gavras
Kamera: Eric Gautier
Strih: Yannick Kergoat, Yorgos Lamprinos
Hudba: Armand Amar
Hrajú: Gad Elmaleh, Gabriel Byrne, Natacha Regnier, Celine Sallette, Liya Kebede, Hippolyte Girardot a ďalší
Premiéra v SR: 23. januára 2014
Foto: ASFK            
       

Share/Save/Bookmark