ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Útek (Flukt)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Útek 14 resizeSeverská literatúra i severská kinematografia už roky oslovuje nielen slovenského čitateľa a diváka. O to je zaujímavejšie sledovať najnovšie opusy z tejto oblasti. V septembri napríklad spoločnosť Film Europe prináša do našich kín nórsky film Útek. Jeho tvorcom je nórsky režisér Roar Uthaug (1973), známy z rôznych medzinárodných filmových festivalov.

Tento absolvent Nórskej národnej filmovej školy začínal režírovaním reklamných spotov. Ale už jeho celovečerný hraný debut Ľadová smrť (2006) sa stal vraj v Nórsku trhákom, predali ho do štyridsiatich krajín a onedlho vznikli aj jeho dve pokračovania. Pochádzajú pravdepodobne z dielne iných autorov,lebo za jeho druhý film je označovaná úspešná Útek 5 resizerozprávka Magické striebro (2009, kde bol spolurežisérom. Do tretice sa podpísal pod film Útek (2012).

Príbeh filmu je zasadený do Nórska roku 1363. V úvodných titulkoch sa dozvedáme, že krajinu už viac ako desať rokov trápi a vyľudňuje „čierna smrť“ - mor a nejedna rodina preto putuje nehostinným krajom, aby našla nový domov. Kamera v tejto situácii zachytáva bezstarostnú devätnásťročnú Signe (Isabel Christine Andreasen), jej rodičov a mladšieho brata Tormoda. Náhle ich prepadne skupina vraždiacich vagabundov na Útek 12 resizečele s nenávistnou a krutou Dagmar (Ingrid Bolso Berdala – mimochodom, v prvých momentoch si ani nemusíte uvedomiť, že tá modrooká blonďavá bytosť je vlastne žena ). Vďaka nej sa síce Signe zachráni, ale pochopí, že ju čaká osud horší ako smrť a musí sa pokúsiť o útek z tábora. Pomôže jej k nemu malá Frigg (Milla Olin). Kedysi ju tiež uniesli a Dagmar ju vychováva ako vlastnú dcéru, o ktorú v žiadnom prípade nechce prísť. To je dostatočný dôvod na prenasledovanie a zdá sa, že Signe už nič nezachráni.

Útek 6 resizeNie veľmi originálna dejová zápletka, ale zasadená do krásnej nórskej prírody. Kamera Johna Christiana Rosenlunda si môže vyberať či poteší diváka pohľadom na rozoklané skaliská, divoký les, malebný fjord, alebo vodopád či kríže na zopár opustených hroboch. Samotný pochmúrny dej skôr uvádza do rozpakov a zdá sa, že scenár je asi ajslabším miestom filmu. Napríklad predvídateľné zvraty a nie vždy logické situácie, v ktorých vystrašené dievčatá k sebe priľnú a dokážu nielen prežiť, ale aj sa pomstiť neľútostným prenasledovateľom. Alebo stretnutie s osadníkom, ktorý dievčatám porozpráva o koreňoch Dagmarinej nenávisti – dedinčania ju súdili ako čarodejnicu, ktorá privolala mor a pripravili ju o malú dcéru i o dieťa, ktoré nosila pod srdcom. Režisér ani netají ponášky Útek 1 resizena motívy z iných diel. Hoci aj výčitky Signe, že sa jej nepodarilo ochrániť brata a jej povinnosť je pochovať ho môže evokovať až konanie antickej Antigony. Alebo pohrávanie sa so symbolom drevenej hračky či symbolika runy, ktorá označuje rodinu (Signe opakovane odmieta zodpovednosť za Frigg s tým, že sa nevie postarať sama o seba, nieto o niekoho iného) a podobne.

Útek 3 resizePlusom však je minimum dialógov,istá nedôslednosť v zobrazovaní krutých scén( oči zatvárať netreba) a hlavne relatívne krátka minutáž – film má iba 75 minút (takže z Úteku sa sotva bude utekať). Záleží však na divákovi,či sa nechá strhnúť tým, čo sa označuje ako „akčný historický“ žáner alebo, ako si „odčíta“ posolstvo filmu a či ho zaujme. Určite, Bergman to nie je, ale myšlienka o prežití a zodpovednosti za druhých, ktorých neprestávame hľadať,aby sme našli sami seba,nie je márna.

Útek 16 resizeÚtek (Flukt)
Nórsko 2012
Dĺžka – 75 minút
Réžia: Roar Uthaug
Scenár: Thomas Moldestad
Kamera: John Christian Rosenlund
Hudba: Magnus Beite
Strih: Christian Siebenherz
Hrajú: Ingrid Bolsø Berdal, Isabel Christine Andreasen, Milla Olin, Tobias Santelmann a ďalší
Premiéra v SR: 19.9.2013
Foto: Film Európe

Share/Save/Bookmark