Zomrel významný slovenský režisér Peter Solan

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

2009 04 02 Febio Koliba  Vichta  Foto Peter Prochazka 55 resizeSlovenská kultúra dnes ráno prišla o jednu z najvýznamnejších filmárskych osobností. Po krátkej a ťažkej chorobe zomrel v Bratislave vo veku 84 rokov režisér Peter Solan (25. apríl 1929 – 21. september 2013), tvorca filmov Boxera smrť, Tvár v okne, Prípad Barnabáš Kos, Kým sa skončí táto noc, A pobežím až na kraj sveta a mnohých ďalších.

Peter Solan, rodák z Banskej Bystrice absolvoval filmovú réžiu na pražskej FAMU a svoju profesionálnu dráhu začínal v polovici 50. rokov v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave. Podľa vlastných slov sa však netajil tým, že má väčší vzťah k hraným filmom, k čomu prispela aj skutočnosť, že v tom čase sa v dokumentárnej tvorbe vyžadovali skôr optimistické pohľady do budúcnosti ako pravdivá reflexia súdobých problémov a výpovede o reálnom stave vecí. V roku 1956 prešiel do Štúdia hraných filmov a v spolupráci s Františkom Žáčkom nakrútil satiru Čert nespí. O tri roky neskôr samostatne režíroval detektívku Muž, ktorý sa nevrátil. Bol to zaujímavý krok, pretože Solan sa pustil do žánru, ktorému sa v tom čase slovenskí filmári nevenovali. Už vtedy túžil nakrútiť snímku Boxer a smrť, no okolnosti tomu nepriali a projekt sa mohol realizovať až v roku 1962. Vznikol tak jeden z najpozoruhodnejších domácich filmov situovaných do obdobia druhej svetovej vojny. Štúdia vzťahu trestanca a trestajúceho, ktorí sa v prostredí koncentračného tábora dostávajú do nevšednej pozície športových partnerov – súperov, okrem iného poskytla veľký priestor pre herecké uplatnenie Štefana Kvietika.

 

Boxer a smrt resizePočas 60. rokov nakrútil Peter Solan aj ďalšie významné snímky. Patrí medzi ne napríklad Prípad Barnabáš Kos (1964), Kým sa skončí táto noc (1965), televízna Malá anketa (1968), ...a sekať dobrotu (1968) alebo poviedkový film Dialóg 20-40-60, na ktorom sa podieľali aj režiséri Zbyněk Brynych a Jerzy Skolimowski. V 70. rokoch bol Solan z politických dôvodov preradený do Štúdia krátkych filmov a k hranej tvorbe sa vrátil až v roku 1979 titulom A pobežím až na kraj sveta. Pri nakrúcaní však už nezostal dlho. „Raz mi jedna pani povedala, že moje filmy sú studené, ale pôsobia. To ma potešilo. Mám rád, keď režisér nevytŕča, nech vytŕča film – ak má tú silu,“ uviedol Peter Solan v roku 2009 v rozhovore pre mesačník Film.sk. Aby však mal film silu, musí mať dobrého režiséra.

 

Kym sa skonci tato noc resizeV rokoch 1990 – 1994 a 1998 – 2001 pôsobil Peter Solan ako predseda Komisie pre kinematografiu a video Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. V roku 1994 získal cenu Igric za celoživotné dielo, v roku 2004 Cenu ministra kultúry za rok 2003 za mimoriadny tvorivý prínos k rozvoju slovenskej kinematografie, v roku 2009 Výročnú cenu ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu a v roku 2013 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

 

Viacero Solanových snímok vydal Slovenský filmový ústav (SFÚ) na DVD nosičoch. Samostatne vyšli tituly Čert nespí, Boxer a smrť, Kým sa skončí táto noc, A pobežím až na kraj sveta a poviedkový Dialóg 20-40-60. Okrem toho SFÚ vydal DVD 3x Peter Solan, ktoré obsahuje snímky Čert nespí, Boxer a smrť a Kým sa skončí táto noc. SFÚ zároveň pripravuje knižnú monografiu venovanú osobnosti a tvorbe Petra Solana. V júli na tohtoročnom 48. MFF Karlove Vary uviedol jeho film Kým sa skončí táto noc vo svetovej premiére z digitálne reštaurovanej kópie z DCP nosiča v plnej kvalite obrazu a zvuku.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.