ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Bohémsky život (La vie de Bohéme / Boheemielämää)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Bohémsky život 9 resizeAni v kinách náročného diváka sa nestáva často, aby návštevníci pozorne sledovali záverečné titulky. Tentoraz zostali mlčky a bez pohnutia na svojich miestach až do posledného písmenka. Bohémsky život, dvadsať rokov starý film fínskeho klasika Akiho Kaurismäkiho (1957), zapôsobil.

Kaurismäki ho nakrútil podľa vlastného scenára na základe románovej predlohy francúzskeho spisovateľa Henriho Murgera Obrazy zo života bohémy, ktorá vychádzala na pokračovanie v roku 1851 a inšpirovala aj vznik Pucciniho slávnej opery Bohéma. Uverejňovanie románu na pokračovanie nespomínam náhodou – aj Kaurismäkiho film je radom krátkych epizód zo života troch mladých parížskych umelcov, často oddelených zatmievačkou. Sú však zoradené chronologicky, od Bohémsky život 5 resizezoznámenia maliara Rodolfa, ilegálneho prisťahovalca z Albánska, spisovateľa Marcela Marxa a hudobného skladateľa Schaunarda, až po smrť Rodolfovej životnej lásky Mimi. Scenárista a režisér zostáva aj v tomto filme z roku 1992 verný svojej ústrednej téme – zobrazovaniu ľudí na okraji spoločnosti, no jeho dielo bez exaktného časového zakotvenia nie je kritikou dobových sociálnych pomerov, skôr oslavou lásky a chlapského priateľstva priam mušketierskeho typu: Všetci za jedného, jeden za všetkých.

Rodolfo, Marcel a Schaunard žijú doslova zo dňa na deň. Bývajú v malých podkrovných bytíkoch, do ktorých sa vchádza priamo zo strmého schodiska a celé zariadenie tvorí posteľ, stôl a ošúchaná pohovka, no z ktorých Bohémsky život 6 resizeje krásny výhľad na povestné parížske strechy. Celú ich garderóbu tvorí jeden oblek, ale to ich netrápi – veď svojím výzorom sa zaoberajú iba ženy. Keď majú peniaze, doprajú si hostinu s hojnosťou jedla a najmä vína, keď sú „na suchu“, ochutnávajú aspoň očami lahôdky vo výklade obchodu. Žijú pre dnešok a svoje umenie, ktoré „hlas ľudu – hlas boží“ akosi nedokáže oceniť. Marcel napíše drámu Pomstiteľ v 21 dejstvách a uverejní ju v časopise, ktorý krátko vedie ako šéfredaktor, čo spôsobí jeho zánik. Schaunard skomponuje avantgardné dielo a pri jeho klavírnej Bohémsky život resizeinterpretácii používa niektoré časti svojho tela, čo privedie do rozpakov aj jeho verných priateľov. Iba Rodolfo zaznamená so svojimi naivno-kubistickými maľbami aký-taký úspech, keď očarí bohatého majiteľa cukrovaru Blancherona,  nevzdelaného zberateľa obrazov bez štipky vkusu. (Hrá ho hviezda francúzskej novej vlny Jean-Pierre Léaud, s ktorým sa stretneme o dvadsať rokov neskôr v Kaurismäkiho filme Le Havre.) Napriek totálnemu komerčnému debaklu priateľom ani len nezíde na um, že by sa mohli živiť inou prácou, než je umelecká tvorba. Jedinú výnimku urobí Rodolfo, keď zháňa peniaze na nemocnicu pre smrteľne chorú Mimi. Peripetie ich vzťahu, prerušeného Rodolfovým vyhostením do Albánska (vráti sa v kufri „dederónskeho“trabantu) a Miminou neverou, tvoria hlavnú dejovú líniu filmu, dodávajúc mu melodramatický charakter, vrátane tragického záveru.
Bohémsky život 7 resizeTraja priatelia, ktorých vynikajúco stvárňujú Matti Pellonpää ako Rodolfo, odmenený za svoj výkon Európskou filmovou cenou 1992, André Wilms v postave Marcela, ohodnotený tou istou cenou za výkon vo vedľajšej úlohe, a Kari Väänänen, vedia napriek permanentným finančným problémom vychutnávať život a prebíjať sa ním so šarmom a humorom. Nezaváhajú ani pred malými klamstvami a podvodmi, ak majú poslúžiť dobrej veci – udržať sa nad vodou. Svoje minimalistické repliky deklamujú s kamennými tvárami a práve kontrast medzi obsahom a formou ich Bohémsky život 8 resizevýpovede je zdrojom suchého humoru. Niektoré z ich hlášok určite zakotvia v repertoári filmových fanúšikov, napríklad rozhodnutie Rodolfa, keď pozve milovanú Mimi (Evelyn Didi) k sebe prvý raz na kávu: „Káva sa minula, uvarím polievku.“ Prevažne slovný humor, ktorý má občas až dadaistickú príchuť (tak, ako pstruh s dvomi hlavami), sa napája aj lakonickými odkazmi z umeleckého sveta, najmä hudby a literatúry. Rodolfov verný pes sa volá Baudelaire.

Film Bohémsky život je čiernobiely, čo je vhodný materiál na zobrazenie úzkych parížskych uličiek, v ktorých nikdy nechýbajú bozkávajúci sa milenci, ošarpaných domov s opadanou omietkou, malých predmestských Bohémsky život 3 resizebistier, melancholických cintorínov  a stiesnených chudobných interiérov. Kaurismäkiho dvorný kameraman Timo Salminen, ktorý režiséra verne sprevádza už od debutu Zločin a trest v roku 1983, sa suverénne pohyboval v tomto prostredí a má veľkú zásluhu na vytvorení nostalgickej atmosféry diela. Plne v službách hercov, vytvoril pokojný sled pomaly plynúcich, väčšinou statických obrazov, založených na kontraste čiernej a bielej, svetla a tmy. Nie nadarmo sa Bohémsky život hodnotí ako Kaurismäkiho vizuálne najdokonalejší, hoci aj najsmutnejší film. Melanchóliu, ktorá príjemne opantáva diváka, podčiarkovala aj hudba, zostavená zväčša z typických francúzskych šansónov.

V poslednom zábere filmu odchádza Rodolfo kvetinovou alejou od priateľov, aby sa sám Bohémsky život 2 resizevyrovnal so smrťou svojej životnej lásky, sprevádzaný verným psom Baudelairom. S Rodolfom sa už nestretneme, ale psíka Laiku uvidíme o dvadsať rokov neskôr v Kaurismäkiho filme Le Havre, ktorý je akýmsi voľným pokračovaním osudov jedného z hrdinov Bohémskeho života – Marcela Marxa v podaní Andrého Wilmsa. Marcel v prístavnom meste nie je bohémskym spisovateľom, ale čističom topánok, ktorý sa stará o malého černošského ilegálneho imigranta a smrteľne chorú manželku. Hoci oba filmy okrem uvedených spoločných tém spája aj francúzske prostredie a jazyk, ako aj niektorí herci (okrem Wilmsa v hlavnej úlohe aj Evelyn Didi, niekdajšia bohémska Mimi, tentoraz priateľská predavačka bagiet, a Jean-Pierre Léaud, predtým bohatý cukrovarník, teraz podlý udavač), obe diela sa líšia nielen použitým filmovým materiálom (Le Havre je jasavo

farebný), ale najmä vyústením a celkovou atmosférou. Kým Bohémsky život, odmenený Cenou FIPRESCI  na Berlinale 1992, je melancholicko-nostalgický príbeh založený na realistických prvkoch,  Le Havre je sociálna rozprávka so šťastným koncom, vrátane zázračného uzdravenia Marcelovej ženy z rakoviny. Zrejme mnohým divákom je bližší „starý“ Kaurismäki a prijali by, keby vo svojej ďalšej tvorbe pokračoval v tej línii rozprávania, ktorá balancuje na hrane medzi serióznosťou a iróniou, dojíma a zabáva súčasne.    

Bohémsky život 4 resizeBohémsky život (La vie de Bohéme/ Boheemielämää), Fínsko/ Francúzsko/ Nemecko/
Švédsko, 1992
Scenár: Aki Kaurismäki, Henri Murger
Réžia: Aki Kaurismäki
Kamera: Timo Salminen
Strih: Veikko Aaltonen
Hrajú: Matti Pellonpää, Evelyn Didi, André Wilms, Kari Väänänen, Christine Murillo, Jean-Pierre Léaud, Samuel Fuller, Louis Malle a ďalší
Premiéra v SR: 6. septembra 2012
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark