ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Diaz: Nezmývaj tú krv (Diaz: Don´t Clean Up This Blood)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Diaz 7 resizeNeuveriteľné! Žiada sa povedať po zhliadnutí nového taliansko-rumunsko-francúzskeho filmu Diaz: Nezmývaj tú krv (2012, distribučná spoločnosť Film Europe) o zrážke antiglobalistov s políciou v Janove počas summitu G8 pred jedenástimi rokmi. O policajnej brutalite pri podobných príležitostiach sa dozvedáme z médií pomerne často, ale sledovať ju dve hodiny akoby „v priamom prenose“ je celkom iný psychický i emocionálny zážitok.

Taliansky režisér, scenárista, filmový kritik a pedagóg Daniele Vicari (1967) sa vo svojom piatom celovečernom hranom filme pokúsil o rekonštrukciu udalostí z júla 2001. Nevieme, či film, ktorý tohto roku predstavil na medzinárodných festivaloch v Berlíne a Karlových Varoch, je dokumentárne presným zobrazením masakry, ktorú zatienil až septembrový Diaz 2 resizeútok na newyorské „dvojičky“, ale rozhodne sa tak tvári. Do talianskeho Janova vtedy prišli nielen najvyšší reprezentanti ôsmich najbohatších krajín sveta, ale aj prevažne mladí odporcovia globalizácie so svojím opakovaným, avšak pomerne neurčitým heslom Spravodlivosť pre všetkých. Pokojné protesty takmer tristotisícovej masy demonštrantov narúšali anarchisti združení v Čiernom bloku, ktorí ako zvyčajne rozbíjali výklady, prevracali a zapaľovali autá aj inak strpčovali život miestnym obyvateľom, ktorí zrejme svoj nesúhlas s takýmto konaním vzťahovali na celé Globálne fórum. V tejto situácii polícia, v snahe ukázať svoju rozhodnosť a akčnosť, pod Diaz resizezámienkou vyhnania anarchistov zaútočila o polnoci na školu Diaz, kde spali pokojní demonštranti, medzi nimi (aspoň vo filme) aj novinári a ľudia, ktorí si nezohnali iný nocľah. Po brutálnom dvojhodinovom útoku tristo policajtov skončili takmer všetci dočasní obyvatelia školy so zraneniami, niektorí s ťažkými v nemocnici. Tým sa to však nekončilo. Nasledovalo vypočúvanie na policajnej stanici, ktoré bolo skôr ponižovaním, psychickým a fyzickým týraním zadržaných demonštrantov. Keďže isté informácie o policajnom zákroku presiakli na verejnosť, polícia, v snahe zatušovať jeho pravú podobu, nielenže vyrobila falošné dôkazy o nájdených Diaz 10 resizevýbušninách v škole, ale prostredníctvom policajných vyhlásení a vystúpení politikov v ústretových médiách ďalej manipulovala s verejnou mienkou.

Fakty, ktoré scenárista a režisér Daniele Vicari predkladá, sú také hrozné, že sa nemožno čudovať jeho jednostrannej angažovanosti. V divákovi však predsa len vzniká otázka, či sa všetko naozaj odohralo takto, a predovšetkým, či sa príslušníkmi polície (aspoň v Taliansku) stávajú najmä agresívni, psychicky narušení muži a ženy, ktorí nemajú ďaleko od sadistov. Ak to tak nie je a v polícii možno nájsť aj rozumných ľudí, ktorých vo filme reprezentuje jediný človek, čo bolo spúšťacím mechanizmom takejto bezuzdnej brutality? Jedna vec je plnenie príkazov, no v tomto prípade išlo o evidentnú nadprácu. Bola to únava z dovtedajších pouličných zrážok a slovné provokácie demonštrantov? Snaha ukázať svoju silu bezmocným, alebo otvorený ventil, ktorým spolu s údermi obuškom vyfučala osobná frustrácia? Na žiadnu z týchto otázok film nedáva odpoveď. Zrejme to nebolo jeho cieľom.

Diaz 3 resizeUdalosti z júla 2001 ukazuje Vicari akoby z niekoľkých uhlov pohľadu, no tie sa od seba priveľmi nelíšia a do celkovej mozaiky prinášajú len málo nových informácií. Opakujú sa však drastické scény, akoby refrénovito oddelené záberom letiacej prázdnej fľaše, hodenej jedným z demonštrantov a rozprsknutej na janovskej dlažbe. Rozumiem snahe tvorcu čo najviac vyburcovať ľahostajné publikum, ale možno aj v tomto prípade by bolo striedmejšie dávkovanie krvavých scén účinnejšie, nevraviac o ich viacnásobnej repríze. Emocionálne najpôsobivejšou sekvenciou bolo totiž stretnutie zadržaných demonštrantov s príbuznými, pri ktorom v tvárach rodičov vidieť zdesenie z výzoru dobitých detí.

Diaz 4 resizeFilm je nakrútený veľmi dynamicky, obdivuhodné je majstrovstvo kameramana Gherarda Gossiho pri zachytení rýchlo sa meniacich dramatických masových scén, ako aj  bravúrny strih Benniho Atria. Hudba Teha Tearda súznela so zobrazovanou drámou, miestami však zbytočne vopred upozorňovala na blížiace sa dramatično. Hoci sa medzi hercami objavil populárny Claudio Santamaria, ktorého sme naposledy videli v nevydarenej taliansko-českej krimikomédii Prípad nevernej Kláry, nakrútenej podľa Vieweghovej predlohy, či Jennifer Ulrich, známa z nemeckých televíznych seriálov, žiadny herec nedostal väčší priestor na prezentáciu a nevydelil sa z masy dvoch nepriateľských táborov.

V závere filmu vezie autobus zahraničných účastníkov antiglobalizačných protestov na taliansku hranicu, lebo ich vyhostili z krajiny. Idylický pohľad na prekrásnu hornatú scenériu s dedinkou v útulnom údolí ostro kontrastuje s dovtedy videnou surovosťou. Znova sa žiada zopakovať: Neuveriteľné! Stalo sa v európskom demokratickom štáte v 21. storočí. A keďže potrestaných policajtov je len hŕstka a o dva roky sa premlčí aj zločin falšovania dôkazov, spravodlivosť zrejme znova potiahne za kratší koniec.

Diaz 11 resizeDiaz: Nezmývaj tú krv (Diaz: Don´t Clean Up This Blood), Taliansko – Rumunsko – Francúzsko, 2012
Scenár: Daniele Vicari, Laura Paolucci
Réžia: Daniele Vicari
Kamera: Gherardo Gossi
Strih: Benni Atria
Hudba: Teho Teardo
Hrajú: Claudio Santamaria, Jennifer Ulrich, Elio Germano, Davide Iacopini, Ralph Amoussou, Monica Dean Barladeanu a ďalší
Premiéra v SR: 27. augusta 2012
Foto: Film Europe

Share/Save/Bookmark