Vraždy v ulici Morgue, Súdok Amontillada, Predčasný pohreb, Jama a kyvadlo, Maska červenej smrti, Havran. Československé deti hltali Edgara Allana Poea, lebo bol jednou z mála oficiálnych a povolených alternatív socialistickej realistickej nudy. Dnešná mládež má toľko iných príležitostí, že sa môže uzabávať na smrť. A tak asi nepochopí čaro základného nápadu tvorcov snímky Havran, všetku tú hrôzu a beznádej, keď autor zistí, že niekto realizuje to, čo on vymyslel.

Americký básnik a spisovateľ Edgar Allan Poe zomrel v Baltimore 7. októbra 1849. Príčiny jeho smrti ani okolnosti, ktoré im predchádzali, dodnes nikto neobjasnil, a tak bolo len otázkou času, kedy sa ich zmocní Hollywood. V kriminálnom thrilleri Havran musí geniálny autor spolupracovať s baltimorskou políciou a bojovať o život milovanej ženy proti tajomnému zločincovi, páchajúcemu krvavé skutky podľa jeho literárnych diel.

Pohľad na zoznam tvorcov však naznačuje, že Hollywood projektu veľmi nedôveroval. Scenár je spoločným dielom málo známeho televízneho seriálového herca Bena Livingstona (Doktorka Quinnová, Pohotovosť, JAG, Kriminálka Miami), ktorý Havranom debutuje ako scenárista a prevažne televíznej scenáristky Hannah Shakespeare (Žalobca a obhájca, The Playboy Club). Výsledkom ich nikým skúsenejším nekorigovaného snaženia nie je žiadna očarujúca ľahkosť, brilantnosť a pôsobivosť, ale ťažkopádna televízna doslovnosť, redundancia, trestuhodné nevyužívanie dobrých nápadov a naopak – rozvíjanie tých priemerných a slabých. A najmä – absolútne nepochopenie Poea. Ich príbeh sa odvíja lineárne, Poe postupne odhaľuje, na akú jeho poviedku ten-ktorý zločin poukazuje a zvyčajne sa – podľa najlepších tradícií popularizačno-vzdelávacej televíznej osvety – dozvieme aj obsah dotyčného dielka.

Občas, keď sa stretne rad výnimočných okolností, dokážu postavy prekonať svojich autorov v inteligencii, šarme, osobnom kúzle, zaujímavosti a sugestivite. Havran celkom určite nie je ten prípad. Napokon - veď Poe bol génius, akých sa rodí len málo. Nielenže nás postavy filmu nechávajú ľahostajnými, scenár dielo E. A. Poea používa len povrchne, prvoplánovo. Je mu vzdialený myšlienkovo i pocitovo, nie je ani pochmúrnym hororom, ale ani brilantnou detektívkou. Neponúka nám indície, neinšpiruje nás premýšľať o páchateľovi, nevyvoláva zvedavosť, neprovokuje, nehrá sa s nami – a záver nie je nijakým logickým vyústením, sumou a následkom všetkých udalostí, ale len scenáristickou ľubovôľou. Nehľadiac na to, že základná zápletka je variáciou na román majstra psychologického hororu Stephena Kinga Misery, ktorý v roku 1990 úspešne sfilmoval režisér Rob Reiner. Havranovi by skrátka oveľa viac svedčala televízna obrazovka, mohol by predstavovať zaujímavú epizódu nejakého televízneho seriálu, ale veľké plátno nemilosrdne odhaľuje jeho prázdnotu.

Nadšenie nevyvoláva ani výber režiséra. Hollywoodska kariéra Austrálčana Jamesa McTeigua sa ponáša na divokú jazdu dole strmým brehom. Po asistovaní pri nakrúcaní viacerých veľkých komerčných hitov debutoval v roku 2005 skvele obsadeným sci-fi thrillerom podľa scenára tvorcov Matrixu – bratov Wachovských V ako Vendetta, ktorému však kritika vyčítala povrchnosť a neohrabanosť, neschopnosť zaujať diváka a očariť ho. McTeigue v roku 2007 pokračoval utajenou spoluréžiou sci-fi thrilleru Invázia s Nicole Kidman a Danielom Craigom, ktorý vo svetových kinách neutŕžil ani spolovice toľko, čo stálo nakrúcanie. Možno aj preto jeho treťou réžiou bol béčkový bojový film Ninja Assassin (2009), lenže ani ten v kinách na seba nedokázal zarobiť. A tak Havrana realizoval v ešte horších podmienkach: s rozpočtom iba 26 miliónov dolárov, bez veľkých hviezd, s pomocou maďarských, španielskych a srbských investorov, v Budapešti a Belehrade.

McTeigue nedokázal látku nijako ozvláštniť, len ju otrocky inscenuje, akoby k nej nemal žiadny vzťah – a žiadne ambície. Jeho rozprávanie, hoci občas priam naturalisticky drsné, je monotónne a nudné. Kameramanom bol menej známy Austrálčan Danny Ruhlmann, ktorý získal viacero tamojších filmových cien za snímky Divoká zem a Malá ryba. Odviedol dobrú prácu, ale ani kamera ani výprava ani hudba Lucasa Vidala nemohli film zachrániť pred slabým scenárom, zlým castingom a rozpačitou réžiou.

Slávneho básnika a spisovateľa stvárnil John Cusack ako ústredná a vlastne jediná hviezda filmu. Jeho Poe sa predstaví ako uštipačný sarkastický arogantný a dekadentný alkoholik, lenže keď sa príbeh rozbehne, prejavuje sa už len ako bezduchá figúrka. Nijako nepovyšuje ani neprekračuje scenár, nič mu nedodáva, len ho pomerne rezignovane napĺňa. Jeho lásku Emily hrá Angličanka Alice Eve, ale nech sa namáha ako len vládze, nedokáže hrdinke, vzdialenej jej naturelu, dodať ani šarm, ani prirodzenosť, ani osobitosť. Nič, pre čo by sme s ňou mali súcitiť, prečo by sme sa o ňu mali báť. Zaujímavý by mohol byť detektív Fields v podaní britského herca Luke Evansa, ak by na to dostal príležitosť a priestor.

Maďarsko-španielsko-americká snímka nedosahuje kvality filmového umenia, ale nespĺňa ani štandardy hollywoodskej filmovej zábavy. Je ťažké povedať prečo vlastne vznikla. Možnože len preto, aby priniesla prácu srbským a maďarským filmovým remeselníkom. Aj to je čosi, o čom u nás môžeme len snívať. Havran má zaujímavý námet, ale slabý scenár, nemastnú-neslanú réžiu, ktorá sa odzrkadľuje aj v minimálnych hereckých výkonoch. Na akej-takej úrovni ho drží výprava, kamera a hudba. Naše kiná však momentálne ponúkajú uspokojivejšie zážitky všetkým divákom – aj tým náročnejším, aj tým úplne bez nárokov.