Ešte sa nestalo, aby sme o filme nepísali, buď pred jeho premiérou alebo tesne po nej. Tentoraz sme porušili pravidlo (nestane sa to viac) pri filme Môj týždeň s Marilyn  anglického režiséra  Simona Curtisa. Má to však aj „pozitívnu“ stránku (ak sa tak dá nazvať), že som film videla v takmer prázdnom kine. Bolo nás ani nie pätnásť, a to je na zamyslenie sa.

Môj týždeň s Marilyn nie je výslovne ani filmový klenot, ani brak, ale v rámci toho na čo sa musíme pozerať, jeden z tých lepších v našej distribúcii, nech už sú kritiky naň akékoľvek. Nedá sa teda ignorovať rôzne štatistiky, ktoré avizujú úbytok divákov v kinách, a to celosvetovo, Slovensko nevynímajúc. U nás je prepad možno ešte markantnejší, lebo o filme sa píše málo a sporadicky, propagácia nie je na dostatočnej úrovni a kompetentní by mali byť vďační za každé slovo, ktoré sa o filme napíše. Nevyhovárajme sa na zlú ekonomickú situáciu, veď práve v takých časoch ľudia idú do kina zabaviť sa a zabudnúť na každodenné problémy. Ak sa teda cielenej propagácii filmov nevenuje v budúcnosti väčšia pozornosť tak potom kinosály multiplexov budú zívať prázdnotou aj pri kasových trhákoch.

Venujem sa však už radšej filmu, ktorý si napriek mnohým nedokonalostiam zaslúži pozornosť. So životopisnými filmami sa v poslednom období roztrhlo vrece. Napríklad Letec, Kráľova reč, Železná lady, Hugo a jeho veľký objav a teraz Môj víkend s Marilyn. 

Nakrútiť krátky časový úsek zo života hollywoodskej ikony sa podujal skúsený televízny režisér Simon Curtis. Inšpirovala ho kniha Colina Clarka, ktorý bol tretím asistentom pri nakrúcaní filmu Princ a tanečnica, v ktorom si Marilyn zmerala sily s Laurencom Olivierom a prišla do Anglicka, okrem práce, aj na svadobnú cestu v sprievode svojho tretieho manžela spisovateľa Arthura Millera. Colin na začiatku napísal o svojej prvej filmovej skúsenosti knihu Princ, Showgirl a ja, ale jeden týždeň z nakrúcania chýbal a len po rokoch ho doplnil v knihe Môj týždeň s Marilyn.

Bol vraj nezabudnuteľný a taký sa snaží byť aj film. Zapamätať si ho zapamätáme, ale  nezabudnuteľný nebude. Práca na tomto letnom ľúbostnom vzplanutí bola zaiste nezabudnuteľná aj pre režiséra Princ a tanečnica a zároveň hlavného protagonistu príbehu Laurenca Oliviera, ktorý netušil, čo ho s nevyspytateľnou hviezdou čaká. Obletovaný hollywoodský sexsymbol chce  dokázať, že je herečka, úlohu chce podľa metódy Lee Strasberga prežívať a Olivier, ktorému všetci hovoria Larry, nemá na to čas ani nervy. Navyše obletovaná hviezda pije, napcháva sa práškami, prenasledujú ju pocity strachu, mešká na nakrúcanie a navyše prežíva prvú vážnejšiu novomanželskú krízu. Manžel o ňu veľký záujem neprejavuje, zdá sa, že už vtedy mu bola na ťarchu. Katalyzátorom neustálych sporov a

napätia medzi Larrym a Marilyn sa stane Colin, ktorý sa do tejto krásnej a nevyspytateľnej ženy zamiluje. Sympatia je vzájomná a možno on jediný jej skutočne rozumel. Škoda, že sa tvorcovia nepohrali trochu viac s ambivalentným vzťahom Larryho k Marilyn. Olivier obdivuje je krásu, mladosť, ľahkosť, vraj aj talent, čo, žiaľ, len v kusých dialógoch priznáva Colinovi, ale ďalšiu skúsenosť by si už neželal. Colin v jednom dialógu, keď upokojuje neurotickú hviezdu,  jej na rovinu povie, že im film obom uškodí. Neuškodil. Marilyn neskôr nakrútila skutočne nezabudnuteľné Niekto to rád horúce a Olivier žal jeden úspech za druhým.  

Priam ohurujúce je, ako sa Angličanovi Simonovi Curtisovi, podarilo nabrať toľko hollywoodských manier a vyčačkať film toľkými americkými klišé (možno to bol zámer?). Celková koncepcia príbehu je stavaná podľa hollywoodského vzoru - s neurážajúcou ľahkosťou i profesionalitou, ale aj s povrchnosťou. Povrchný je vzťah naivného chlapca k veľkej hviezde, povrchný je vzťah veľkého herca k labilnej a veľkému psychickému tlaku vystavenej žene, povrchný je vzťah Millera k jeho novomanželke, prosto všetko kĺže po povrchu, ale dobre sa na to pozerá. Rozhodne aj vďaka hereckým výkonom.

Michelle Williams ako Marilyn (vlastným menom Norma Jean Baker), je dokonalá a mala skutočne smolu, že na tohtoročnom udeľovaní Oscarov jej bola  konkurentkou Meryl Streep, no Zlatý glóbus za úlohu ju neminul. Je dokonale naivná, plachá, neurotická a zároveň vypočítavá, rafinovaná. Nebol to jednoduchý človek a je len na škodu, že film nešiel viac do hĺbky, lebo herečka by bola ustála aj takú skúšku. Dobre jej sekundoval Kenneth Branagh ako urazený a ješitný Laurence Olivier. Naivitu, neskúsenosť mladosti a oddanosť k svojmu idolu pôsobivo zahral Eddie Redmayne (Colin), ktorý príbeh zároveň aj komentoval. Neprehliadnuteľná bola, samozrejme, ako vždy Judi Dench v úlohe Sybil Thorndike, chápajúcej ženy a s nadhľadom sa pozerajúcej na udalosti. Do zohratého orchestra hereckých kreácii vhodne zapadla aj Julia Ormond ako Olivierova manželka a veľká herečka Vivien Leigh a tiež Emma Watson v úlohe na druhú koľaj odsunutej Colinovej lásky Lucy.

Ak chcete zistiť, aká vlastne bola Marilyn Monroe tak sa veľa nového nedozviete, zistite len to, čo ste doteraz o nej vedeli. Michelle Williams jej však vdýchla isté čaro, trochu záhady, naivity i hravosti a jej herecký výkon sa vymyká z rámca priemeru. Podčiarkla ho aj kamera Bena Smitharda, ktorá ju snímala s dôrazom na detail (aj ostaných), pritom nezabudla pôsobivo dokresliť aj okolie, v ktorom sa tento krehký príbeh odohráva. Vhodne snímku doplnila aj hudba Conrada Popa.

Keď si chcete príjemne oddýchnuť a čakáte od filmu  dobrú zábavu a navyše kultivované kino, nezabudnite si pozrieť Môj týždeň s Marilyn. Nech kiná nie sú poloprázdne, tento film si to (aj pri výhradách) nezaslúži.  

Môj týždeň s Marilyn (My Week with Marilyn), USA, Anglicko, 2011
Réžia: Simon Curtis
Námet: Colin Clarke
Scenár: Adrian Hodges
Kamera: Ben Smithard
Hudba: Conrad Pope
Produkcia: David Parfitt, Harvey Weinstein
Hrajú: Michelle Williams, Eddie Redmayne, Kenneth Branagh, Judi Dench, Emma Watson, Julia Ormond, Geraldine Somerville, Pip Torrens, Dominic Cooper, Dougray Scott, Derek Jacobi, Miranda Raison, Zoë Wanamaker, Philip Jackson, Toby Jones, Michael Kitchen, Simon Russell Beale, Peter Wight
Foto: Forum film