Málokedy sa reklamné materiály tak míňajú s propagovaným dielom, ako sa to stalo pri novom českom filme Láska je láska (ČR 2012). Kým tvorcovia vrátane režiséra Milana Cieslara hovoria o ľahkej komédii, film je melodrámou s mnohými črtami telenovely. Kým podľa predpremiérových rozhovorov ide o lásku v rôznych podobách, iba jadro filmu tvorí príbeh prvej lásky, kým v ďalších dvoch dejových líniách ide o krízu manželstva stredného veku a o hľadanie porozumenia v starobe.

Nesúlad medzi propagačnými materiálmi a hotovým dielom nie je však hlavným problémom filmu. Ten spočíva v scenári, ktorý napísal podľa vlastného námetu debutant Martin Horský (1978). Hoci na ňom pracoval takmer tri roky a pomáhal mu aj režisér Milan Cieslar, nedostali sa ďalej ako k mozaike známych klišé, a to tak pri budovaní príbehu, ako aj pri charakteristike postáv. Rozprávačkou je slepá dvadsaťročná Maruška, ktorá po smrti matky žije s deduškom a sníva o prvej láske. Stane sa ňou Róm Marek, umývač riadu z reštaurácie, kde Maruška hráva na klavíri. Doňho si projektuje svoju predstavu o „anjelovi“, modrookom blondínovi, a zamilovaný Marek neprotestuje. Vzťah sa úspešne vyvíja a po výlete k prameňom Vltavy nezostane bez následkov. Žiaľ, nielen radostných v podobe tmavého dieťaťa, ale aj tragických, ktoré postihnú Maruškinu životnú oporu – starého otca.

Základný príbeh, ktorý tvorí asi dve tretiny filmu, dopĺňajú obrázky zo života deduška a susedov. Sedemdesiatnik Vlastimil nadviaže po niekoľkých desaťročiach kontakt so svojou niekdajšou študentskou láskou Libuškou, zaháňajúcou príznaky Alzheimerovej choroby pestovaním a najmä konzumáciou marihuany v rozličných formách. Rodina susedov Fuksovcov sa skladá z dominantnej Zdeny, úspešnej podnikateľky a nekompromisnej „veliteľky“, rezignovaného Karla, bývalého prvoligového futbalistu, dnes už iba pivného fanúšika, a syna Honzu, gaya, ktorý sa zamiluje do svojho ženatého pedagóga. Každá z týchto situácií je svojím spôsobom zaujímavá a zaslúžila by si hlbší prienik do podstaty, avšak tvorcovia filmu ju berú len ako doplnok k hlavnej dejovej línii, a tak sa uspokojujú s povrchným pohľadom, založeným na klišé. Priestor, ktorý majú k dispozícii, navyše zahlcujú ďalšími zbytočnými figúrkami. Predovšetkým je to pán Jedlička v podaní Rudolfa Hrušínskeho, dozorca v múzeu, chlípny ctiteľ ženských vnád. Jeho postava nemá iný účel, len umožniť kamere Mareka Jíchu, aby sa párkrát zahľadela naozaj hlboko do dámskych výstrihov. Scén zaváňajúcich lascívnosťou je vo filme pomerne veľa (viac ako humoru), patrí k nim aj Karlova masturbácia, pes oblizujúci Zdenin vibrátor či niekoľko zvukovo predimenzovaných milostných aktov. Pripomína to Troškove Kameňáky a dosť protirečí ušľachtilému, hoci ošúchanému mottu z Malého princa. Zbytočný je aj kusturicovský pohľad na rómsku komunitu, ktorá sa v pražskom pavlačovom dome cíti  a správa ako pri vatre niekde v osade. Podľa zákonitostí telenovely napokon takmer všetky motívy a postavy smerujú k šťastnému koncu, a to bez ohľadu na motiváciu zvratov i logiku konania.

Ak sa napriek výhradám voči scenáru dá na film Láska je láska takmer dve hodiny pozerať bez veľkého premáhania, ba občas aj zasmiať, je to zásluha profesionality tvorcov. Režisér Milan Cieslar (1960) nakrútil od svojho debutu Dynamit (1989) pätnásť filmov so širokým žánrovým rozpätím. Najvýraznejšie z nich boli príbehy z českej histórie, ktoré vznikli podľa scenára skúseného Vladimíra Kornera: Der Lebensborn – Pramen života, 2000, a Krev zmizelého, 2005. Menej sa mu darilo vo filme zo súčasnosti Jak chutná smrt, 1995, ktorý vznikol podľa námetu Ladislava Mňačka. Komédia Duše jako kaviár bola štvrtým najúspešnejším filmom v kinách roku 2004, no diváci ocenili aj niektoré Cieslarove rozprávky, napríklad Jabloňovú pannu, 1999, O Ječmínkovi, 2002, čiastočne aj najnovšiu Dešťovú vílu z roku 2010, ktorú sme v našom časopise recenzovali. Režisér je častým hosťom v televízii, o čom svedčí jeho účasť na seriáloch Soukromé pasti a 1. oddělení, obe 2008,  Znamení koně, 2010, či televízny film Lovec vodního ticha, 2008. Filmom Láska je láska podľa vlastných slov nadväzuje na komédiu Duše jako kaviár, no platí to len všeobecne, pokiaľ ide o pokus vytvoriť mozaiku príbehov, občasný humor a hľadanie šťastia ako hlavnú tému.

Najväčšou devízou Cieslarovho najnovšieho filmu sú herci. Zväčša ide o známe tváre, ktoré sa vyskytli aj v jeho predchádzajúcich dielach, no podstatné je, že osobnosti ako Eliška Balzerová (marihuanová Libuška), Simona Stašová („generálka“ Zdena), Ondřej Vetchý (podpapučový Karel) a Petr Nárožný (rasistický starý otec) pomohli preklenúť nedostatky scenára a urobili z trochu schematických figúrok živých ľudí napriek tomu, že niektoré ich herecké postupy už dobre poznáme. Najvýraznejší výkon podala Aneta Krejčíková v úlohe Marušky. Udržať zdanie slepej bytosti je výkon sám osebe, Krejčíková pridala navyše svojej hrdinke črty moderného, sebavedomého dievčaťa, ktoré sa neutápa v sebaľútosti. Poliak Maciej Cymorek ako Marek zapôsobil skôr sympatickým „nerómskym“ zovňajškom (čo bola vzhľadom na konflikt filmu chyba), z mnohých epizódnych postáv nikto neprekročil priemer. To sa však podarilo strihačovi Aloisovi Fišárkovi, spolupracovníkovi všetkých významných českých režisérov, päťnásobnému nositeľovi Českého leva, ktorý má leví podiel na zdynamizovaní celého filmu. V diele, ktorému po profesionálnej stránke možno okrem scenára vytknúť iba máločo, prekvapuje priveľmi okatým placementom (umiestňovaním produktov do filmu), pričom reklama na povzbudzujúce pilulky ho priam prerušuje.

Láska je láska bol názov pesničky a videoklipu Lucie Bílej, ktorý  svojho času vyvolal v Čechách škandál, vraj  pre propagáciu milostného vzťahu ľudí rovnakého pohlavia. Úryvok z nej sa teraz použil ako hudobné pozadie púte, t. j. kolotočov a strelnice, inak hudbu zložil Ondřej Brousek, no hojne sa používajú aj skladby iných autorov, najmä Chopina. Láska je láska bol u nás aj distribučný titul švédsko-dánskeho filmu režiséra Lukasa Moodyssona z roku 1998, no film sa v origináli volá Fucking Amál, pričom to druhé slovo je meno mestečka, v ktorom sa odohráva príbeh neobvyklého priateľstva dvoch stredoškoláčok. Tvrdenie Láska je láska máme teda v titule po tretí raz. Určite sa výborne uplatní v televízii – aj pre spomínanú podobnosť s obľúbenými telenovelami. V súťaži s najlepšími dielami českej kinematografie by zrejme prehrala, ale v porovnaní s početnými americkými romantickými komédiami, ktoré zaplavujú naše kiná, obstojí veľmi dobre. Ak nič iné, tak aspoň načiera – hoci plytko – zo súčasnej domácej reality.

Láska je láska, ČR 2012
Námet a scenár: Martin Horský
Spolupráca na scenári a réžia: Milan Cieslar
Kamera: Marek Jícha
Strih: Alois Fišárek
Hudba: Ondřej Brousek
Hrajú: Aneta Krejčíková, Petr Nárožný, Eliška Balzerová, Maciej Cymorek, Simona Stašová, Ondřej Vetchý, Petr Vančura, Rudolf Hrušínský, Jenovéfa Boková, Jakub Tomeš, Tomáš Vaněk, Martin Horský, Jaromír Nosek, Bára Poláková, Anna Císařovská, Luna De Lopez
Foto: Forum Film