ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Domov na Vianoce (Hjem til jul)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov


Domov_na_Vianoce_1_resizeTesne pred Štedrým dňom, 22. decembra, bude mať premiéru v slovenských kinách šiesty celovečerný hraný film významného nórskeho režiséra, scenáristu a producenta Benta Hamera Domov na Vianoce (2010), ktorému dala divácky príťažlivý názov rovnomenná záverečná pesnička. Scenár si napísal režisér sám na základe zbierky poviedok Leviho Henriksena Bare mjuke pakker under treet (Len jemné darčeky pod stromček, 2005).

Hlavným dôvodom pre nakrútenie filmu podľa tejto predlohy bol podľa Hamerových slov pocit, že príbehy by fungovali rovnako bez ohľadu na Vianoce. To môže byť pravda, lebo ide o modelové situácie, ale osobitý nádych im dodáva práve jednotiaci prvok – miesto a čas. Film je Domov_na_Vianoce_2_resizeskladačkou ôsmich minipríbehov, ktoré sa odohrávajú v malom nórskom mestečku na Štedrý večer. Tento kompozičný princíp sa používa v kinematografii často, ale od podobne konštruovaných hollywoodskych romantických komédií typu Silvestrovská noc sa nórsky film líši žánrom, atmosférou i druhom humoru, nie je však natoľko sofistikovaný, ako napríklad snímky mexického režiséra Iňarritua, v ktorých, obrazne povedané, mávnutie motýlích krídel na jednom konci sveta spôsobí katastrofu na tom opačnom. V tragikomédii Domov na Vianoce sa niektoré príbehy prepoja a ich aktéri sa navzájom ovplyvnia, iné zostanú solitérmi do konca. Možno by scenáru prospelo, keby ich bolo menej, aby mal divák čas ponoriť sa hlbšie do osudov jednotlivých postáv a zainteresovať sa na nich. Pri rýchlom strihu, ktorý ho nemilosrdne prenáša z jedného príbehu do ďalších a zasa naspäť, túto možnosť nemá, a tak sa z neho postupne stáva iba nezúčastnený pozorovateľ. Výnimku tvorí prológ prepojený s epilógom, ktoré sa odohrávajú v Kosove zmietanom bratovražednými bojmi a majú v sebe napätie, osobitú atmosféru i mravné posolstvo.

Domov_na_Vianoce_3_resizeHrdinami Hamerovho filmu sú ľudia na pohľad všední, nezaujímaví, svojím spôsobom životní stroskotanci, ktorých osamelosť a frustráciu ešte zväčšuje obdobie Vianoc, považovaných za sviatok rodiny, súdržnosti a lásky. Ako vraví režisér, „je ľahké zabudnúť, že hrejivé svetlo sviečok zároveň vrhá tieň. Naše krehké životy sa stávajú ešte krehkejšími. Nie je dosť baliaceho papiera, do ktorého by sme sa mohli zabaliť.“ Práve na Štedrý deň uniká lekár z bezdetného manželstva do dobrovoľnej nočnej služby, žena stredných rokov trávi ukradnuté chvíle so svojím ženatým milencom, opustený manžel sa preoblečie za vianočného škriatka, aby mohol doručiť darčeky svojim dvom deťom a skrytý pod maskou ich vyobjímať, bývalý slávny futbalista, ktorého alkohol dostal až na ulicu, žobre peniaze na cestu domov, kde sa ho nedočkajú starí chorľaví rodičia, stredoškolák klame o rodinných Vianociach, aby mohol dlhšie pobudnúť so svojou moslimskou spolužiačkou, do ktorej je zaľúbený, mladý milenecký pár hľadá na úteku z Kosova prístrešie, kde by priviedol na svet prvorodeného syna – to sú v skratke príbehy, tvoriace skôr voľnú skladačku ako premyslenú mozaiku tohto filmu. Vchádzame do nich in medias res, minulosť hrdinov si môžeme iba domýšľať, budúcnosť sa načrtne len ľahkým štetcom. Domov_na_Vianoce_4_resizeNiektoré sa končia bez pointy, v iných je pointa predvídateľná, lebo súvisí s banalitou až s klišé. Príbeh lásky Albánky a Srba, ktorým lekár privedie na svet prvé dieťa, je očividnou, miestami až prehnanou paralelou s príbehom Svätej rodiny, vrátane pôrodu v malej drevenej chatke, polárnej žiary ako prísľubu lepšej budúcnosti a padajúcej hviezdy ako nádeje na splnenie všetkých túžob.

Kým Bent Hamer (1956) ako scenárista má isté rezervy, ktoré nepomohla zaplniť ani spolupráca s autorom literárnej predlohy Levim Henriksenom, jeho režijná práca je pozoruhodná, ako to napokon preukázal v doterajších filmoch. Úspechom bol už jeho debut Vajíčka (1995), po ktorom nasledovali trpko-komediálne Poviedky z kuchyne (2003), adaptácia knihy amerického škandalózneho autora Charlesa Bukowského Faktótum (2005) a obraz posledného dňa strojvodcu pred odchodom do dôchodku O´Horten (2007). Aj film Domov na Vianoce výborne obsadil premyslene vybranými hercami – svojráznymi typmi, ktorí stvárnili svojich všedných hrdinov vierohodne, bez pátosu a sentimentu. Ukázali, že na svete niet nezaujímavých ľudí, že každý je niečím osobitý a neopakovateľný, čo si zaslúži nielen pozornosť, ale aj porozumenie a niekedy i súcit. Ťažko z dobre zohraného kolektívu vybrať jednotlivca, avšak nominantom na nórsku filmovú cenu Amanda v kategórii najlepší Domov_na_Vianoce_5_resizeherec vo vedľajšej úlohe bol Trond Fausa Arvag ako Paul. Nomináciu na rovnakú národnú cenu mali aj pôvodca zvukového dizajnu Petter Fladeby a kameraman John Christian Rosenlund, ktorý skvele zobrazil vianočnú atmosféru malého nórskeho mestečka s jeho prázdnymi, striedmo vyzdobenými zasneženými ulicami, ale suverénne sa pohyboval aj v stiesnených bytových interiéroch či vo vznosnom prostredí majestátnych chrámov (osobitne pôsobivý bol kosovský kostol s trpkými stopami vojny).

K charakteru severských filmov tradične patrí osobitý humor, ktorý sa pohybuje na širokej škále od poetického až po čierny. Využíva ho aj Bent Hamer, nevyhýbajúc sa ani irónii až sarkazmu, ako to vidieť v scéne sexuálneho aktu postaršieho mileneckého páru, ktorá svojou grotesknosťou prezrádza veľa o dvojici, povahe ich vzťahu a jeho perspektíve. Beznádej spojená s humorom je v krátkej sekvencii, keď sa starý pán snaží zniesť po točitých schodoch kus nábytku, opakovane narážajúc do nepoddajnej Domov_na_Vianoce_6_resizesteny. Režisér je majstrom charakteristického detailu (napríklad z obrazu bezdomovca pred výkladom obchodu so športovými potrebami možno vyčítať jeho úspešnejšiu minulosť) i filmového gagu (opustený manžel položí na jasličky v miestnom betleheme namiesto jezuliatka svojho úspešnejšieho, éterom a úderom lopaty omráčeného soka).

Film Domov na Vianoce uvádza do kín Asociácia slovenských filmových klubov, ktorá pripravila pre svojich priaznivcov v bratislavskom kine Lumière predpremiéru spojenú s typickým vianočným pohostením. Snímka však nie je určená iba klubovým filmovým fanúšikom a svojou témou – láskou v rôznych podobách, fázach a vekových hraniciach, svojou komunikatívnosťou a scenáristicko-realizačnou jednoduchosťou by určite obstála aj na komerčných predstaveniach. No diváci, ktorí si potrpia na komplikovanejšiu a hĺbavejšiu filmovú výpoveď, budú týmto milým vianočným darčekom mierne sklamaní.


Domov na Vianoce (Hjem til jul), Nórsko – Nemecko – Švédsko, 2010
Námet a spolupráca na scenári: Levi Henriksen – kniha poviedok Bare mjuke pakker under treet (Len jemné darčeky pod stromček), 2005
Scenár a réžia: Bent Hamer
Kamera: John Christian Rosenlund
Strih: Pal Gengenbach, Silje Nordseth
Hudba: John Erik Kaada
Hrajú: Trond Fausa Arvag, Fridtjof Saheim, Reidar Sorensen, Nina Zanjani, Nina Andresen-Borud, Ingunn Beate Oyen, Igor Necemer, Sarah Bintu Sakor, Morten Ilseng Risnes, Tomas Norstrom, Joachim Calmeyer, Cecile Mosli, Nadja Soukup, Arianit Benisha, Kristine Rui Slettebakken a ďalší
Foto: ASFK

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk
Share/Save/Bookmark