ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Trou de Fer (Železná diera)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Trou_de_fer_12_resizeDosiaľ desať ocenení na medzinárodných filmových festivaloch doma i v zahraničí získal nový dokumentárny dobrodružný film režiséra, scenáristu, kameramana a odvážneho cestovateľa Pavla Barabáša Trou de Fer  (Železná diera, Slovenská republika 2011), ktorý napokon dorazil aj do domácich kín. Podstatnejšia ako úctyhodná zbierka cien je však Barabášova schopnosť neustrnúť na dosiahnutých pozíciách, ale prekvapiť novým spôsobom filmového rozprávania.

Ani nie hodinový film zachytáva prípravu a najmä priebeh expedície na ostrove Réunion v Indickom oceáne. Cieľom piatich členov športového tímu (škoda, že ich autor aspoň stručne nepredstavil, iba uviedol ich mená) bolo zdolať najťažší kaňon na svete, ktorý odborníci volajú Mount Everestom medzi kaňonmi. Ide vlastne o prepadnutú sopku, nachádzajúcu sa vo východnej časti ostrova, známej Trou_de_fer_resizemimoriadnou zrážkovou činnosťou (ročne tam naprší viac ako desať metrov). Dostať sa do jej útrob vyžaduje vynikajúcu kondíciu, bohaté skúsenosti, spoľahlivú prípravu a dokonalú súhru všetkých členov tímu, no ani pri splnení všetkých podmienok nie je úspech zaručený, o čom sa už presvedčili mnohé výpravy, ktoré si namiesto víťazstva pripísali na konto tragickú smrť kamarátov. Tá sa nevyhla ani výprave v roku 2009, a tak opakovaný pokus bol aj snahou o poctu kamarátovi Jirkovi, ktorého navždy pochoval jeden z tamojších vodopádov. Nečudo, že medzi pôvodnými obyvateľmi je kaňon známy pod  prezývkou Pekelná diera.

Po trojročnej príprave,  následnom nácviku a zosúlaďovaní piatich odvážnych športovcov v trinástich ľahších kaňonoch ostrova nastal deň D, kedy sa obloha nad Trou de Fer na pár dní vyjasnila. Členovia výpravy sa vybrali za svojím snom – do neistoty. Nevedeli, čo spôsobil v kaňone predošlý monzún, okrem ručných nákresov (postupne rozmočených) nemali žiadne spoľahlivé mapy, o moderných navigačných Trou_de_fer_10_resizeprístrojoch nevraviac – tie by v tomto prostredí nefungovali. Každý člen tímu mal presne danú úlohu, ktorú musel v záujme celku i svojom vlastnom splniť bez ohľadu na nepredvídané prekážky. Pavol Barabáš mal okrem ťažkej batožiny aj tri kamery: jednu zavesenú na sedačke, dve vodotesné helmové (štvrtú používal najmä na nakrúcanie panoramatických záberov). Predovšetkým zásluhou helmových kamier sa mu podarilo autenticky a chronologicky zachytiť priebeh komplikovaného zlaňovania do útrob niekdajšej sopky, prechod úzkym zavodneným koridorom a dramatický návrat späť, do civilizovanej krajiny. Ba čo viac, vďaka tomuto postupu sa mu podarilo vtiahnuť diváka priamo do akcie, sprostredkovať mu vlastné pocity strachu, napätia, únavy, očakávania i úľavy. Divák sleduje dianie na plátne a pritom sa mu zdá, že to on visí na vyšúchanom lane, Trou_de_fer_2_resizeže to naňho sa lejú nekonečné prúdy vody, že to on sa chveje zimou v mokrom neopréne, že to jeho ruky drásajú ostré konáre bujnej vegetácie, na ktorú je aj mačeta krátka... Autentické priblíženie dramatických zážitkov je najväčšou prednosťou nového Barabášovho filmu a najspoľahlivejšou zárukou diváckej pozornosti. (Dôkazom, že v závislosti od témy sa mení aj spôsob narácie, je ďalší vydarený Barabášov  tohtoročný film Pygmejovia – deti džungle, v ktorom ako rozprávač o živote a zvykoch najmenších ľudí na Zemi vystupuje fotograf Ivan Bulík, kým scenárista, režisér a kameraman Pavol Barabáš sa uspokojil s úlohou tichého pozorovateľa.)

Trou_de_fer_6_resizeNa autenticitu v snímke Trou de Fer stavil tvorca i v sekvenciách, ktoré zobrazujú prípravnú fázu expedície a jej tak povediac všedný život – chystanie jedla v spoločnom kotlíku, ošetrovanie odrenín a krvavých mozoľov, úryvky bežných rozhovorov. Komentár, ktorý číta Peter Kollárik, je stručný a obsahuje iba základné informácie. Nečudo, že beseda po projekcii je taká živá, plná predtým nezodpovedaných otázok. Možno mnohé odpovede mohli byť súčasťou filmového rozprávania, lebo bezprostredne súvisia s dobrodružným príbehom a jeho aktérmi. Barabáš sa však v tomto filme sústredil len na hlavný príbeh bez akýchkoľvek odbočiek. Navyše sa vyjadruje predovšetkým obrazom – najprv veľkolepými panoramatickými zábermi z vrtuľníka, ktoré dávajú predstavu o jedinečnosti prírody na ostrove Réunion i náročnosti extrémneho športového výkonu, ktorý piatich Slovákov Trou_de_fer_10_resizea Čechov čaká. Priamo v akcii už na slová niet času, napokon, zvuk početných vodopádov, padajúcich do niekoľkostometrových hĺbok, by ich aj tak prehlušil. Nahrádza ich hudba Michala Novinského, čerstvého nositeľa Prix Europe z nedávneho MFF Bratislava, ktorá súzvučí s majestátom prírody i prirodzenou túžbou človeka odkryť jej tajomstvá.

Životným mottom Pavla Barabáša (1959), dokumentaristu a cestovateľa, majiteľa K2 Studia, je povel „Choď tam, kam chceš ísť!“ a hnacím motorom jeho bádateľského úsilia zasa presvedčenie, že dôležitejšia ako úspech je existencia cieľa. Jeho filmy nie sú prázdnymi exhibíciami, ale vždy sa dotýkajú  aj základných filozofických otázok. Preto ani Železná diera nie je len pozoruhodným záznamom jedného  vrcholového športového výkonu, ale aj zamyslením nad  správaním človeka v extrémnych podmienkach a potrebou tímovej spolupráce, oslavou sily kamarátstva. Fakt, že Trou de Fer je prvý a dosiaľ jediný film vôbec, vydolovaný doslova z útrob tohto prírodného divu sveta, je bonus navyše.

Trou_de_fer_7_resizeTrou de Fer (Železná diera), SR 2011
Scenár,  réžia, kamera: Pavol Barabáš
Strih: Róbert Karovič
Hudba: Michal Novinski
Účinkujú: Miroslav Dušek, Jaroslav Holeček, Natália Borecká, Pavol Barabáš, Martin Chroumal
Produkcia:  K2 Studio, s.r.o.
Foto: K2 Studio

pošli na vybrali.sme.sk
Share/Save/Bookmark